Personálna manažérka Tesca: Ani vysokoškolské vzdelanie už nie je zárukou, že prácu za pokladňou máte istú
- Keď sa začalo o predavačoch hovoriť ako o hrdinoch, akoby nám to dodalo extrémnu energiu
- Kolegov sme museli naučiť nepreberať zodpovednosť za firmu. Nebyť tí v prvej línii, ktorí teraz zachraňujú svet
- Zďaleka neplatí, že keď máte pokoj a podmienky, vtedy sa vám darí najlepšie
- Keď vám toľko kolegov dá pocítiť, že je to skvelé miesto pre prácu, tak si poviete, že ste naozaj niečo spravili správne
- Diskutujeme o nových benefitoch, napríklad o štvordňovom pracovnom týždni
Vo firme pracuje viac ako dvadsať rokov. Vo veľkej korporácii začínala rovnako ako mnohí z TOP manažmentu. V obchode medzi regálmi ako brigádnička. Dnes je Miroslava Rychtárechová personálnou manažérkou Tesca na Slovensku, ktoré zamestnáva takmer 8 500 ľudí rozmanitého sociálneho zázemia, veku, vzdelania, národností aj zručností. Aj vďaka nej sa obchodný reťazec druhý rok po sebe stal oceneným v nezávislej ankete Najzamestnávateľ 2021 v kategórii Obchod a služby. V roku 2021 ako prvá spoločnosť na Slovensku zverejnila Správu o napĺňaní stratégie v oblasti diverzity a inklúzie. To znamená, rovností príležitostí pre všetkých.
Personálna manažérka prezrádza aj to, ako riešia vynášanie informácií z firmy, ale aj konflikty medzi zamestnancami, či dokonca zákazníkmi, ktoré vyhrotila pandémia covidu.
Okrem ocenenia Najzamestnávateľ , v minulom roku vám ešte zamestnanci v internom anonymnom prieskume dali 92% hlasov, že reťazec vnímajú ako skvelé miesto pre prácu. Taký počet si asi manažment nakliká ťažko…
(smiech) Samozrejme, že to nie je reálne a ani to nebolo cieľom. Covidové roky nám dali naozaj zabrať a výsledok ankety bol pre nás určitým zadosťučinením.
Boli to aj pre vás, ako personálnu manažérku, najhoršie pracovné roky?
Bol to obrovský tlak. Všetko sa menilo a často. Do toho sme otvárali aj nové obchody. Stálo nás to naozaj veľa úsilia. O to viac ma potešilo, keď to ocenila široká verejnosť aj kolegovia. V pracovnom živote také výsledky nedosiahnete bežne. Je prirodzené, že nie vždy oslavujeme. Po dvoch najťažších rokoch biznisu to má ale o to lepšiu príchuť. Aj ja osobne som prešla transformáciou.
Akou?
Uvedomila som si, že keď sa človek nachádza v ohrozujúcej a ťažkej situácii, do toho sa bojíte aj o zdravie a prestávate sa cítiť bezpečne, tak vás to vsúva do dvoch pozícií. Buď sa zložíte a poviete si, že toto nemôžete dať, alebo si poviete, že cez to všetko naberiete silu a energiu.
Keď vás tak pozorujem, dnes už vyzeráte spokojne...
Mne aj firme najviac pomohlo, že slovenská spoločnosť úlohu predavača vníma ešte viac dôležitejšie. Keď sa začalo o nich hovoriť ako o hrdinoch, akoby nám to dodalo extrémnu energiu. Takže mne to veľmi pomohlo načerpať silu aj cez negatívne situácie. Veci meniť a s kolegami sme začali uvažovať úplne inak.
Znamená to, že najlepšie zmeny ste urobili práve počas pandémie?
Presne. Od reportu diverzity až po zamestnanecké benefity pre rodiny. Pomohli aj výsledky zamestnaneckých ankiet. A tak zďaleka neplatí, že keď máte pokoj a podmienky, vtedy sa vám darí najlepšie. Môže to byť úplne naopak.
Po dvoch rokoch pandémie som čakala skôr vyčerpanú personalistku…
(úsmev) Možno to na každého vplýva inak, ale mňa to naozaj veľmi posunulo. Osobnostne aj profesionálne. Podľa spätnej väzby ma najviac teší, že to oceňujú aj kolegovia. Viete, personálny manažér nedostáva výsledky svojej práce úmerne k vynaloženej námahe denne. Dokonca ich bežne nedostávam ani do mesiaca či polroka.
Myslíte aj dve ocenenia Via Bona Slovakia 2021? Zodpovedná veľká firma a Výnimočný zamestnávateľ, či Cenu verejnosti?
Presne. Zrazu výsledky prichádzali často. Pri vydaní Správy o inklúzii a diverzite ViaBona som naozaj zažila moment veľkej hrdosti. Potom zamestnávateľská anketa, a keď vám toľko kolegov dá pocítiť, že je to skvelé miesto pre prácu, tak si poviete, že ste naozaj niečo spravili správne.
Ako ste sa potom vysporiadali s fámami z minulosti, že v pokladniach sedia zamestnanci, ktorí nemôžu ísť ani na toaletu?
(Smiech) Ja si to už vôbec nepripúšťam, lebo realita je iná. Dokonca, keď to počujem o firme, tak to je, akoby ma urazil osobne. Lebo viem čo je za tým a koľko sily do toho vkladáme.
Ako to teda v praxi funguje?
Dobre, že to otvárate. Takže, keby sme sa naozaj takto chovali k ľudom, oni by tam predsa nerobili. Kto by chcel ťahať za pokladňou 11 hodinové zmeny bez prestávky? Veď aj my musíme dodržiavať zákonník práce. Máme na to audity, kontrolujeme IT systémy a harmonogramy evidencie, či mali prestávku najneskôr po štyroch hodinách ako predpisuje zákon. Jednoducho to nahlásia koordinátorovi, ktorý im otvára aj zatvára pokladňu. Dovolím si tvrdiť, že toto je naozaj prežitok a je mi ľúto, že sa ešte dnes bavíme aj o tomto. Naozaj, ak by to tak bolo, mali by sme problém kohokoľvek zamestnať.
Korporácia a osobný prístup? Veľkým firmám stačí, ak niekto nedosahuje čísla tri mesiace a rozlúčia sa s ním, aj keď tam pracoval roky.
Nie všade je práca v korporácii neosobná. Už od roku 2010 máme nadáciu, ktorá pomáha kolegom v núdzi. Odvtedy sme pomohli skoro 600 kolegom. Buď boli na tom zdravotne veľmi zle, alebo im niekto zomrel, alebo mali choré dieťa. To sú naše konkrétne dôkazy, ako osobne pomáhame kolegom.
Počas pandemických rokov si obrovským psychickým tlakom prešli najmä predavači. Akoby niektorí zákazníci čakali celý deň, aby prišli do obchodu a všetku bezmocnosť vyliali na nich.
Máte absolútnu pravdu. Presne toto sme od začiatku pandémie riešili najviac. Ako sa s tým vysporiadať, ako kolegov naučiť nereagovať. Incidenty máme popísané krok po kroku. Ak sa čokoľvek a kdekoľvek udeje, okamžite o tom viem a reagujeme.
Asi tých incidentov pribúdalo veľmi rýchlo…
Bolo to naozaj ťažké. Ľudia boli veľmi zmätení a prežívali veľkú neistotu, to chápem. Bola to však veľmi silná novinka, na ktorú sme museli zareagovať okamžite. V kombinácii s oddelením bezpečnosti sme museli okamžite nastaviť nové podmienky kto, kedy a ako zareaguje. Kolegov sme trénovali na rôzne situácie. Od nenasadených rúšok až po fyzické agresie. Museli sme ich naučiť nepreberať zodpovednosť za firmu. Nebyť tí v prvej línii, ktorí teraz zachraňujú svet.
Internet obleteli videá, kde sa zákazníci bijú aj medzi sebou…
Boli to prisilné videá. Keď som ich videla, mala som pocit, že tam okamžite musím prísť a kolegom pomôcť. Ale najlepšie čo môžete spraviť je, naozaj nereagovať a zavolať ľudí, ktorí sú na to vyškolení. Lebo zo všetkých reakcií plynuli len ďalšie a ďalšie. Agresivita sa vždy len nabaľuje.
Odišiel niekto z firmy pre zvýšenú aroganciu zákazníkov?
Ani tak nie. Veľmi nám pomohla naša 24 hodinová psychologická, právna, etická a finančná Linka dobrej pomoci. Kolegovia aj manažéri sa viac cez ňu radili, ako takéto situácie zvládnuť. Je totiž veľmi dobré, ak sa nepostavíte do pozície, že ja som ten najmúdrejší a idem rozdávať rozumy. Je veľmi dobré, ak má firma na to odborníka. Veľmi takúto linku odporúčam aj iným firmám.
Zamestnávate tisíce rôznorodých ľudí. Neverím, že neriešite aj šikanu.
Urgentné prípady musíme samozrejme riešiť. Vždy sa snažíme pomôcť, ak to niekto ohlási. Práve Etická linka nám v tom veľmi pomáha. A všetci manažéri prechádzajú školeniami, aby sme to na pracoviskách eliminovali. Napríklad , aj o tom, ako pracovať s predsudkami. Možno sme ich predtým nepomenovávali až tak, ale predsudky sú tu, máme ich každý. Snažíme sa ich vzdelávať, aby líniový manažér predsudky zachytil v začiatkoch. Keď to necháte prejsť do extrému, tak máte veľmi malú šancu to vyriešiť. A je to aj veľmi zlá vizitka firmy. Ak sa niečo také stane, v takej firme muselo zlyhať strašne veľa vecí.
Je to pre personálneho manažéra najnepríjemnejší problém?
Samozrejme, môže sa to stať v každej veľkej firme. Sú to naozaj závažné veci, ktoré musíme reportovať aj skupine, ktorá zasa kontroluje nás. Pri takom počte a rôznorodosti zamestnancov musíme mať však potenciálnu šikanu vyriešenú dopredu. Keby som to mala porovnať v prioritách, tak ochrana zdravia zamestnanca je prvoradá. A tam patrí aj psychické zdravie. To nie sú len úrazy. Takže šikanu dávam na extrémne vysoké miesto. Ako pri covide, keď mi na začiatku stiahlo žalúdok, ako zabezpečím zdravie. Až potom môžete riešiť benefity, dávať dobré mzdy a usmievať sa. (úsmev)
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR upozornila, že na Slovensku môže chýbať v budúcej dekáde až štvrť milióna pracovníkov. Neobávate sa toho?
Budem úprimná, veľa sa nad tým zamýšľame, ktoré sú tie zručnosti, ktoré môžu v budúcnosti naozaj chýbať. Je pravda, že všetko smeruje k technológiám aj v obchode. Som si istá, že stále budeme schopní ponúkať prácu a že sa u nás nájde každý, kto chce pracovať. Vždy si dávam otázku, pre koho vytváram to pracovné miesto? Aj vďaka tomu u nás pracuje 7% občanov ZŤP. To je dôkaz, že práca v obchode môže byť naozaj pre každého.
Naozaj nemáte problém obsadiť akékoľvek miesto?
Špecifické sú pozície v IT aj financiách. To sú oddelenia, kde je naozaj veľmi zložité nájsť kvalitného kandidáta. Tam to naozaj môže v budúcnosti škrípať, lebo tam nemôžeme posadiť kohokoľvek. V centrále potrebujete mať hlavy na dobré projekty. Takže sa určite budeme snažiť fokusovať na takýto odborníkov.
Možno budú špecialistov opäť vyhľadávať náborové firmy.
Personálne agentúry využívame veľmi málo. Som presvedčená, že keď firma hľadá pozície z vonku, je vysoko pravdepodobné, že si nevie vychovávať ľudí. U nás je možno až v 98% interný posun. Práve teraz sme brali dvoch nových riaditeľov z vonku, ale inak posledné 3 – 4 roky ani jedného. Keď ste dobrý hospodár, tak vám vlastní ľudia postupujú. Toto je kľúč k úspechu, aby ste neustále nezačínali od začiatku.
Iba za prvý rok pandémie ste mali viac ako 3 000 dočasných kolegov -brigádnikov. Prekvapil vás záujem?
Záujem bol naozaj obrovský. Všetci sme pohovorovali a naberali. Sadli sme k telefónom a naberali dočasných kolegov. Ozývali sa nám ľudia z hotelierstva, ale aj takí, čo mali súkromné firmy, ktoré zatvorili. Boli to kvalitní ľudia a veľmi sme sa z nich tešili. Boli vďační. Prišli s optimizmom, ktorý priniesli aj do obchodu. Približne pätina z nich ostala u nás pracovať.
To museli byť ľudské príbehy….
Boli. Napríklad, manželský pár mal svoj malý obchod v Žiline. Zamestnali sa u nás v donáške potravín a rovno ostali. Totiž, úsilie, ktoré do toho dávali vo svojom vs. odmena… tak si povedali, že vlastný biznis je pre nich podstatne náročnejší. U nás vždy pracovali ľudia z rôzneho prostredia, vzdelania, aj národnosti.
V Českej republike je Čech za pokladňou, najmä v Prahe, už rarita. Zväčša tam pracujú Ukrajinci alebo Slováci. Cítite to už aj vy?
Máte pravdu. U susedov je ukrajinská komunita silná. Mimochodom, sú to skvelí pracovníci a ľudia. Sú aj u nás, ale zatiaľ pomenej. Máme aj kolegu z Albánska, ktorý prišiel bez jazykovej znalosti a už je u nás roky. Či cudzincov bude viac neviem odhadnúť, ale vnímam to ako príležitosť. Ale zatiaľ nemáme problém obsadzovať miesta našincami.
Rovnosť pohlaví je asi veľká výzva v obchode, kde prevažne pracujú ženy.
Priamo v obchode je to samozrejme veľmi ťažké. Tam máme 74% žien a trend sa výrazne nemení. Keď sa náhodou objaví muž, tak sme celí šťastní. (úsmev) Nám ide o to, aby sme mali vyrovnanú rovnosť najmä v líderských pozíciách. Nejde to však natvrdo mať pohlavie 50 na 50 . Snažíme sa mať dostatok rovnocenných kandidátov. Potom vždy vyberieme najlepšieho, lebo ak to postavíme do toho, že prijímaj viac žien alebo naopak, to je presne to, čo nemáte robiť. Ale vytvoriť podmienky. Obrazne povedané, nemusíte deti uložiť do „úschovne“, aby ste mohli robiť vyššiu funkciu. Naozaj sa dá všetko, aj jednu pozíciu šérovať na dve skrátené. Dokonca, aktuálne diskutujeme o nových benefitoch, napríklad o štvordňovom pracovnom týždni aj viac dňoch dovolenky. Je tam priestor na zlepšenie.
Ešte platí „mne je to jedno, sadnem si aj za pokladňu v Tescu“?
Už to neplatí. (úsmev) Dnes už nestačí len vyložiť tovar, nablokovať a hotovo. Od kolegov vyžadujeme schopnosť pracovať s digitálnym zariadením, zvládnuť pokladničnú zónu aj online nakupovanie. Je to dobré v tom, že posúvate výzvy každého človeka.
Ani vysokoškolské vzdelanie už nie je zárukou, že získa miesto za pokladňou?
Vôbec nie. U nás neplatí, aké vysoké vzdelanie má, tak uspeje. Máme skoro 50% kolegov s maturitou, okolo 30% bez maturity so stredným odborným vzdelaním a zvyšok s nadstavbovým a vysokoškolským vzdelaním. Je to skôr o tom, aký človek je. Ako má blízko k zákazníkovi, lebo do obchodu potrebujete dostať človečinu. Potrebujete človeka, ktorého keď osloví zákazník, tak ho to neobťažuje. A to je to kľúčovejšie ako vzdelanie. Ale ak človek s vysokoškolským diplomom povie, dobre, ja to vyskúšam u vás, pre nás je veľmi dôležité, aby mohol rásť. Máme veľa príkladov, kedy sa z pokladníka a predavača stal riaditeľ obchodu. Sama som takto vyrástla. Počas vysokej školy som začala dopĺňať tovar. Vždy ma vo firme fascinovalo, že ľudia na najvyšších manažérskych priečkach, vrátane generálneho riaditeľa, majú históriu ako ja. Začínali sme niekde v obchode.
Mladí dnes očakávajú rýchly profesionálny rast.
Presne, to sa naozaj zmenilo. Máme takých príkladov veľa. Práve taký líder je najlepší. Má totiž firmu hlboko v srdci. Vždy sa s ním hodnotovo stretnete. Nemusíte mu vysvetľovať veci. Takí manažéri bývajú najúspešnejší.
Sú však brigádnici, ktorí si neuvedomujú, že aj oni reprezentujú firmu. Zákazníkovi je jedno, že je brigádnik. Má firemné tričko? Má.
Jasne, že to je niekedy problém aj u nás. Asi to je prirodzené a nemôžeme im to veľmi vyčítať. Možno potrebujú zažiť, ako laxný prístup môže mať dopad na ich život. Našou úlohou je sa im venovať ako každému kolegovi. Tréningy kultúry firmy absolvujú brigádnici aj zamestnanci. Mnohí z nich prechádzajú do absolventských programov a po skončení univerzity sú z nich do dvoch rokov manažéri.
Naozaj sa dá prebudiť záujem študenta o firemnú kultúru?
Dá sa to dosiahnuť cez ľudí, ktorí ich riadia. Základom je, že ich nesmie brať inak ako kolegu. Brigádnika nemôžete postaviť do pozície, veď ty si len tu…, ty nemusíš, ale musí to riadiť ako jeden tím. Dôležité je vyjsť brigádnikovi v ústrety. On vám nechodí do práce keď vy chcete, ale keď môže.
Zlý obraz zamestnávateľom robia ľudia, ktorí necítia firemnú kultúru. Školíte v nej teda aj brigádnikov?
Toto je extrémne veľká časť vzdelávania našich kolegov. Dokonca máme pomenované spôsoby správania sa, ktoré sa očakávajú smerom nielen k zákazníkom, ale aj kolegom. Musíte pracovať s každým, aj s brigádnikom na tom, aby rozumel, čo má firma stanované ako štandard. Je prirodzené, že ľudia prichádzajú a odchádzajú, to nie je žiadna tragédia. Stáva sa, že započujeme aj nepríjemnú spätnú väzbu. Ale čoho je chvalabohu viac, že keď kolegovia odchádzajú, aj z bežných pozícii, tak veľa z nich sa chce vrátiť a aj sa vracia.
Pre firemnú kultúru?
Presne. Tvrdia, že atmosféra u nás je naozaj otvorená a priateľská a každý názor si ceníme, čo naozaj nie je úplný štandard v iných kultúrach firiem.
Niekto si teraz pomyslí, že sa chválite.
Aj mi to napadlo. Naozaj nechcem hovoriť, že u nás je všetko ideálne. Vo firme však máme jasne pomenovanú firemnú kultúru a jej hodnoty. Ak sa nám niečo nepáči, máme možnosť sa vyjadriť niekoľkými spôsobmi. Samozrejme, že nie vždy budú všetci spokojní. To by som musela byť asi predavačka zmrzliny. Ale po tých rokoch sa s tým už človek vysporiada a nefrustruje vás to tak ako na začiatku.
Ak by došlo k vynášaniu interných informácií, či šikane, akoby ste to riešili?
To je veľmi ťažká otázka, ale viem, že by určite došlo k veľkému počtu rozhovorov. To som si stopercentne istá. Určite by sme s oboma stranami veľmi veľa diskutovali, prečo sa to stalo. Čo bolo dôvodom. Najmä sociálne médiá sú dnes naozaj bičom. Myslím si, že by sme určite riešili to, ako tomu do budúcna zabrániť. Najlepšie sa tomu zabráni tak, že v kolektíve funguje dobrá atmosféra.
Sú vaši zamestnanci viazaní mlčanlivosťou? Sú korporácie, ktoré ju majú v niektorých pozíciách aj doživotnú.
Je pravdou, že to je bežné na vysokých pozíciách, alebo to je časovo obmedzené a len na niektoré veci. Naozaj mi veľmi záleží na tom, aby sme nevyzerali, že sme ideálni a všetko je u nás dokonalé. Ale za nastavením firmy sú u nás naozaj roky práce. Nič nám u nás nespadlo z neba. Ani pracovné benefity.
(Ak vás tento rozhovor zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)