Petr Stančík: Retro zima za socíku
„Zima v období reálneho socializmu prinášala zvláštne kúzla a tajomstvá. Na pultoch obchodov sa ako zázrakom objavil kokos a mandarínky. Kúpiť si ich však mohli iba súdruhovia, ktorí mali v občianskom preukaze zapísané neplnoleté deti.
Vianočné smreky a jedličky sa zdobili reťazami farebných elektrických svetielok. Vyzeralo to pekne, ale jediná spálená žiarovka spôsobila zhasnutie celej reťaze.
Spiatočnícke betlehemy nahradila dômyselne skladacie plechové stromčeky, cinkajúce pomocou korálok upevnených na vrtuľke, roztlačené stúpajúcim horúcim vzduchom od sviečok.
Buržoázneho klerikálneho Ježiška vytlačil z funkcie distribútora darčekov sovietsky Dedo mráz, straší brat generála Zimy.
V televízii, ako každý rok, dávali Potkali se u Kolína, Mrázika a Bohouše, jednoducho ako dnes.
Vaňu obsadil živý pán kapor, takže sa celá rodina prestala umývať a na Štedrý večer boli už všetci mierne zatuchnutí.
Otecko miešal zemiakový šalát v hrnci na vyváranie prádla. Zatiaľ čo dietológ MUDr. Doleček z televíznej obrazovky varoval spoluobčanov, aby sa o Vianociach neprepchávali rezňami a koláčmi. Tí ho sledovali z kresiel obývačky a pritom sa prepchávali rezňami a koláčmi.
Niekedy napadlo toľko snehu, že si ľudia museli do omrzenia prehadzovať uličky lopatou a nájomníci z prvého poschodia chodili do práce cez okno. Keď naozaj veľmi mrzlo, došlo uhlie a vláda vyhlásila uhoľné prázdniny.
Na zimnú dovolenku sa chodilo do zotavovní, ktoré kedysi vynašla nacistická organizácia Kraft durch Freude.
Revolučné odborové hnutie neboli ROH, ktorého činnosť sa zvyšok roka obmedzovala na olizovanie členských známok pre nalepenie do preukazu.
ROH sa z ničoho nič prebudilo a všetci od ROH dostali krabicu čokoládových vianočných figúrok. Kolekciu dokonca obdržalo aj tých niekoľko málo spurných indivíd, ktoré do ROH odmietli vstúpiť. Ako ja. Po odstránení farebného staniolu vyšlo najavo, že figúrky sú pokryté podozrivými bielymi škvrnami.
Kto sa však pýšil valutovým kontom alebo si načierno kúpil bony od vekslákov, mohol si zaobstarať pravú čokoládu z Tuzexu. Rovnako ako aj angličáky a aj dymový tabak Amfora.
Pracovníci Mestskej inšpekcie verejného poriadku, dôverne prezývaní Šedý mor, buzerovali domových dôverníkov, že nemajú chodníky riadne posypané popolom z kachlí.
Deti stavali snehuliakov s očami z kúskov uhlia a nosom z mrkvy.
Silvestrovskú bujarosť miernil prezident Husák stále rovnakým novoročným príhovorom za sprievodu prísneho pohľadu cez tlsté okuliare a tykanie barokových hodín v pozadí.
Skĺznice lyží sa museli voskovať pomocou miniatúrnych plechových kamienkov roztápaných tabletou tuhého liehu.
A všetko to malo svoj pôvab a bolo toho dosť.“
Petr Stančík
Pozn. redakcie: Peter Stančík je český spisovať, básnik, prozaik, dramatik a textár. Jeho texty preložili do angličtiny, francúzštiny, španielčiny, nemčiny, poľštiny, bulharčiny, maďarčiny litovčiny, macedónčiny aj albánčiny. Okrem literatúry sa venuje aj histórii neskoršieho stredoveku . Spomienky Petra Stančíka sme prepísali z výstavy Retro 2018 v Prahe aj s unikátnymi originálmi dennej potreby 70. a 80. rokov minulého storočia.
Výstava retro, kde neviete, či sa máte smiať alebo plakať
