Po dvoch rokoch fyzického i psychického týrania ich v monsterprocese popravili
Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, ktorí nesúhlasili so spôsobmi štátnej moci a praktikami Štátnej bezpečnosti. Pre vynášanie informácií o perzekúciách a plánovaných akciách boli pred 75 rokmi spolu s ďalšími osobami zatknutí. Po dvoch rokoch fyzického mučenia i psychického týrania boli v odstrašujúcom monsterprocese napokon odsúdení na smrť a popravení.
Bernard Jaško pochádzal z Černovej. Ako príslušník spojárskeho pluku sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Po potlačení povstania sa ukrýval v horách, neskôr sa pridal k odboju. Od roku 1946 pracoval v Zbore národnej bezpečnosti, od roku 1948 ako spojár.
Keď boli spojári presunutí pod Povereníctvo vnútra, v ďalekopisnej ústredni prijímal a odosielal hlásenia z Povereníctva vnútra aj krajských veliteľstiev Štátnej bezpečnosti. Tak získaval poznatky o represáliách ŠtB a o plánovaných akciách proti cirkvi a nepohodlným osobám.
Pavol Kalinaj pochádzal z Bijacoviec v okrese Levoča. Od roku 1940 pôsobil na Hlavnom veliteľstve polície v Bratislave. Kvôli podozreniu z ukrývania židovských obyvateľov bol označený za nespoľahlivú osobu a bol prepustený. Od roku 1946 pracoval na Miestnom veliteľstve Zboru národnej bezpečnosti v Bratislave. Tam sa spoznal s Bernardom Jaškom, ktorému potom pomáhal získavať informácie o konaní ŠtB proti osobám označeným za nepriateľov režimu.
Vynášanie správ o represiách
Bernard Jaško a jeho kolegovia Pavol Kalinaj a Pavol Hajdin sa dohodli, že o represívnych akciách a plánoch ŠtB budú informovať kňazov, ktorých osobne poznali a zároveň budú získané informácie tajne odovzdávať aj trnavskému biskupovi Michalovi Buzalkovi. Sprostredkovateľom medzi nimi a biskupom Buzalkom bol Kalinajov dobrý známy Štefan Uhrín, ktorý pracoval na ministerstve dopravy. Ten okrem iného potvrdil Buzalkovi aj odpočúvanie zasadnutia biskupskej konferencie v Dolnom Smokovci v marci 1949.
Jaško a spol. informovali napríklad aj kňaza Augustína Pozdecha o jeho sledovaní Štátnou bezpečnosťou. Pozdech bol neskôr odsúdený v politickom procese na 12 rokov väzenia.
Jaško postupne zhromažďoval správy a informácie, ktorých časť ukryl u Štefana Uhrína a časť u svojho ďalšieho známeho Bernarda Fagu.
Zatknutí a mučení
Po zhromaždení vyše 140 správ Kalinaj s Uhrínom presviedčali Jaška, aby ušiel do Rakúska a aby všetky správy a informácie o perzekučnej činnosti ŠtB odovzdal na viedenskej pobočke americkej vojenskej kontrarozviedky.
Pretože o Jaškovej činnosti už vedelo príliš veľa osôb a situácia už začala byť veľmi nebezpečná, po počiatočnom váhaní sa napokon rozhodol pre útek. Na gumenom člne ho cez rieku Moravu mal na rakúsku stranu previezť Hajdinov známy, prevádzač Jozef Macek.
Jaško však situáciu zrejme podcenil a pri plánovaní úteku nebol dosť opatrný. Útek bol naplánovaný na 1. júla 1949, no deň pred útekom bol v ubytovni Zboru národnej bezpečnosti zatknutý. Nasledovali výsluchy a kruté mučenie. Po piatich dňoch mal polámané rebrá, zápal pľúc aj zápal ľadvín. Napokon bol hospitalizovaný s poraneniami hlavy, zlomeninami nôh a vnútornými poraneniami v dôsledku pádu z 2. poschodia (z vyšetrovacej miestnosti). Podľa oficiálnej správy sa skokom z okna pokúsil o útek.
Zhruba v rovnakom čase boli zatknutí aj Kalinaj, Hajdin, Uhrín a ďalších osemnásť osôb. V októbri 1949 ich vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla obžaloval a v novembri sa začal proti Jaškovi a spol. utajený súdny proces.
Režim sa podľa vzoru Sovietskeho zväzu rozhodol urobiť zastrašujúci monsterproces, ktorý pred verejnosťou utajený mal zostať utajený, no mal byť výstrahou pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti. ŠtB vykonštruovala veľkú skupinu, hoci mnohí obžalovaní sa navzájom ani nepoznali a s Jaškovou činnosťou nemali nič spoločné. Prepojili tri skupiny osôb, z ktorých jednu tvorili prevádzači na slovensko-rakúskej hranici na čele s Jozefom Blažekom.
ŠtB mala vopred pripravený scenár. Jaška krutým mučením zlomili a k svojim aktivitám sa priznal. Kalinaja sa ani po krutom mučení nepodarilo zlomiť. V dôsledku mučenia nebol schopný prejsť na popravisko, museli ho tam vyniesť.
Trest smrti
Jaško s Kalinajom dostali trest smrti za vyzvedačstvo a ohrozenie obrany republiky. Boli popravení vo februári 1951. Pred popravou im predseda senátu Andrej Ronchetti oznámil, že žiadosti o milosť im nebolo vyhovené. Okrem dvoch trestoch smrti bolo vynesených ďalších 22 rozsudkov dokopy na 144 rokov väzenia. Medzi nimi Pavol Hajdin na 20 rokov a Štefan Uhrín na 18 rokov.
Hoci žiadosť o milosť bola adresovaná prezidentovi, ten o nej nerozhodoval. Rozhodovanie bolo v rukách špeciálnej komisie, na čele ktorej bol minister spravodlivosti Štefan Reis a minister národnej bezpečnosti Ladislav Kopřiva. Komisia túto žiadosť zamietla, aby si prípadnú milosť nik nevysvetľoval ako ústupok či slabosť režimu.
V 50. rokoch paradoxne aj Rašlu dvakrát odsúdili a väznili vo vykonštruovaných politických procesoch.
Biskup Michal Buzalka bol v roku 1951 vo vykonštruovanom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom Gojdičom odsúdený na doživotie.
Dňa 30. novembra boli obete politického procesu rehabilitované. V roku 2004 prezident Ivan Gašparovič udelil Jaškovi a Kalinajovi Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy v oblasti ochrany demokracie, občianskych a ľudských práv.
(Ak vás tento príbeh zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu. Ďakujeme!)