Pokaz však chlapovi radosť!

Predstavte si, že počas pracovného týždňa len krokov urobíte viac ako 70 tisíc a neviete sa dočkať vytúženého odpočinku. Doma sa dohodnete, že jediný spoločný deň oddychu si kráľovský užijete, tak na rozmaznávanie. Plán necháte na manžela, ktorý sľubuje nezabudnuteľné.

Ráno sa zobudíte a neviete sa dočkať, čo vymyslel. Po náročnom týždni ledva zleziete z postele, vlastne sa iba nejako zosuniete a dúfate, že za deň voľna načerpáte sily na ďalší náročný týždeň. Opatrne si poskladáte kosti, vrátite kĺby na miesto, oblepíte sa náplasťami a čakáte, kým sa zobudí.

„Mám bombový plán! Na ten deň nezabudneš! Vymyslel som to super! Vylezieme (lanovka je pokazená)  na vysielač Ještěd – národnú kultúrnu pamiatku a dedičstvo UNESCO (1012 m n. m.)! Po ceste späť sa zastavíme na čučoriedkovej aj slimačej farme!“ zvolal nadšene manžel, ktorý na horské túry odmieta chodiť odkedy skončil s hádzanou. Teda asi pred 30 rokmi.

“Bombový plán”

Neverila som vlastným ušiam. Veď som mu hovorila, aká som šialene unavená, uchodená a ako sa maximálne počas nedele doplazím niekde do reštiky. Tam sa prejem a domov ma už len odvlečie ako zastrelenú srnu. Bol však taký nadšený svojou genialitou, že som nedokázala zareagovať a pokaziť mu radosť. Vlastne mi vyrazil dych a dookola som si v hlave opakovala, ako je možné, že ma tak znenávidel a kedy ma prestal milovať, keď už ani neskrýva, že ma chce zabiť. Nastúpili pocity strachu, či už nestráca pamäť, či nežije dvojaký život, či ho nenakazili mimozemšťania…, veď veľmi dobre vie, aký týždeň mám za sebou! To mi urobil naschvál!

„To je skvelý plán! Ale veď nemáme ani turistickú obuv, ani ruksak, ani….“ vkladala som nádej do posledných faktov, ktoré by mohli prekaziť jeho „dokonalý“ plán. Potrebovala som, aby akože sám pochopil, že je to vlastne nezmysel. Nepochopil. Keď som si zaväzovala mašľu na teniskách, ktoré zažili  maximálne luxusnú promenádu v Oslo na Aker Brygge či Miami, bolo mi do plaču. Bol tak nadšený, že som mu ani nedokázala oponovať.

Keď však začal stepovať vedľa mňa, nech sa poponáhľam, znenávidela som ho ešte viac. Do výrazu trpiacej zašliapnutej lienky som dala maximum, aj tak to ignoroval. Začala som sa presviedčať, že ma v lese asi chce zakopať. Prečo mi to robí? Prečo?!  Odpoveď neprichádzala a bezmocnosť ma zalievala viac a viac. Chcelo sa mi plakať.

Ako vždy ja

Po takmer hodine v aute bol zvedavý, prečo nič nehovorím. To nemal! Môj hysterický záchvat ukončil tak ako vždy. Chladným manažérskym vysvetlením, že som vlastne na vine ja, lebo som nič nepovedala a že som sa mala ozvať. Znenávidela som ho ešte viac! Keby nešoféroval, asi ho fakt zaškrtím. Asi preto nám to tak doma dlho klape. Ja, kráľovná emócii, on kráľ faktov a sebaovládania sa. Až kým sme neprišli pod Ještěd som bola rozhodnutá, že mu jeho bombastický plán tak okorením, že na neho fakt nikdy nezabudne!

Pohľad na vysielač UNESCO ma však totálne dostal. Aj príroda, ktorá ma vrátila do študentských čias, keď sme vo Vysokých Tatrách ručne opravovali tatranskú magistrálu nad Sliezskym domom. Pohľad do hory ma opäť prinavrátil do stavu láskyplnej manželky. A keď ma ešte navnadil na pravú horskú paprikovú klobásku s horčicou na vrchole…. išla som ako guľa. Nič ma nebolelo, však som si aj tak telo z predchádzajúceho týždňa necítila.

Ponaučenie

Stihli sme aj čučoriedkovú záhradu aj slimačiu farmu. V zážitkovej reštaurácii ochutnali dokonalé slimáky na wasabi, parmezáne aj paradajkách, a sumarizovali dokonalý deň, na ktorý nezabudneme. Bola to ďalšia prenádherná nedeľa s ním. Napriek ďalším viac ako 14 tisíc krokom.  Jednoducho sme to dali!

A aké z toho plynie ponaučenie? Ani mimoriadne náročný pracovný týždeň nestojí za to, aby ste čo i len deň z víkendu prežili iba v posteli a už vôbec nie pred obrazovkou s politickými diskusiami a ešte aj slovenskými. Lebo naozaj platí, veľmi zlý začiatok sľubuje mimoriadne dobrý koniec! Nie však v slovenskej politike.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)