Pokrytectvo digitálneho sveta ma začína úplne vážne unavovať a to som si ešte nestihla potykať s umelou inteligenciou

iluustračné foto: Dalito.sk

Ak zistím, že som sa dostala do debaty s konšpirátorom cúvam. Nezaujíma ma jeho názor. Vtedy, dnes a ani v budúcnosti. Pre život potrebujem fakty a dáta alebo prežité. No a to včerajšie ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, kam až bez môjho súhlasu siahajú odpočúvania a sledovania digitálnej doby.

Myslím si, že som v ochrane pred kybernetickými útokmi zatiaľ úspešná. Aj vďaka novinárskej práci s naozaj múdrymi hlavami. Ani jedna sa však nikdy nechcela vyjadriť k tomu, že aj keď nie som konšpirátorka, neviem sa zbaviť pocitu, že keď si na digitálnej technike nevypnem zvuk a mikrofón ma kdesi na druhej strane zemegule smerom na západ či aj východ odpočúva niekto, komu som na to nedala súhlas a zatiaľ na tom „iba“ zarába… Vraj chýbajú dôkazy.

Príbeh, ktorý sa naozaj stal

Raz ma na to upozornil známy ajťák, že len susedovi pri výťahu spomenul, že si možno kúpi bicykel, kým otvoril dvere bytu, jeho mobil mu začal ponúkať bicykle z celého sveta bez toho, že by ich ešte stihol vyhľadávať cez internet. Len to spomenul susedovi pri výťahu a mobil mal pritom v nohaviciach. Na mobile aj notebooku odvtedy vypínam mikrofóny. Lebo jednoducho súkromie!

Včera sme sa len tak doma rozprávali o chilli papričkách. Nehľadala som ich na internete. Len sme sa s manželom rozprávali, že by sme si mohli zasa vypestovať vlastné. Bola sobota, sedeli sme na sedačke a viedli odľahčenú víkendovú  debatu. Notebook som mala neďaleko. Otvorila som ho asi po dvoch hodinách a v tom na mňa z každého kúta začala vyskakovať reklama na chilli papričky. Šokovalo ma to. Nie som naivná, ani včerajšia, ale rýchlosť a sila, s akou na mňa digitálna reklama útočila ma znepokojila. Ukázala som to manželovi, či dobre vidím. A vtedy som si uvedomila, že po poslednom Skype  som zabudla vypnúť mikrofón.

Nekonšpirujem, je to fakt

Nekonšpirujem, ale je to tak. Google ma odpočúval aj zo zatvoreného notebooku, alebo cez mobil? Cítila som ťažobu. Tušila som to, ale až taký jasný dôkaz aj so svedkom prišiel až teraz. Inak sa to racionálne už nedalo vysvetliť.

Spomenula som si aj na to, prečo mi už pred rokmi na to nechcel reagovať žiaden eurozákonodarca. Ako je možné, že mám mobil v kabelke, rozprávam o niečom s kolegyňou a po pár hodinách mi začne vyskakovať na to reklama bez toho, že by som daný produkt predtým hľadala? Ako sa Európska komisia snaží tieto nekalé odpočúvania z krajín mimo Únie eliminovať, pokutovať, zakázať? Naozaj stačí to, čo doteraz pre našu ochranu urobila?

Nemám šancu, neubránim sa tomu. Je to však už nesmierne desivé v čase, keď za hranicami zúri vojna a akýkoľvek nedemokratický štát si len tak dovolí zaútočiť na demokratického suseda. Je hrozné si priznať, že toto jednoducho už nezvládnem. Chrániť sa. Jedine, že sa jedného dňa fakt totálne vypnem. Raz mi v rozhovore europoslanec Ivan Štefanec povedal, že každý z nás má právo byť „digitálne zabudnutý“ a dosiahnuť vymazanie všetkých dát o sebe z registrov a iných databáz. Po skúsenosti s chilli papričkou si dovolím tvrdiť,  že som si už stopercentne istá, že to nestačí a iba by ma táto služba stála veľa času a peňazí. Každé moje digitálne zariadenie má totiž aj mikrofón…

Pokrytectvo digitálneho sveta

Presne ako tomu bolo vo filme The Circle z roku 2017 s Tomom Hanksom. A nielen v ňom, ale aj v živote. Tento boj však evidentne nemám šancu už vyhrať. S bezohľadnosťou voči súkromiu, zhromažďovaním súkromných dát a permanentnému vystavovaniu kontrole mojich dát či dokonca vypovedaného slova. A to už vôbec nie je o tom, či mám alebo nemám sociálne siete.

Predtým som sa tak divne cítila iba raz. Keď som počas pandémie koronavírusu sledovala film Nákaza z roku 2011. A to som proti covidu očkovaná niekoľkokrát. A aj vojenskú okupáciu a agresiu na Ukrajine jasne a hlasno odsudzujem od úplného začiatku až po hokejového proruského brankára Hudáčka.

Pokrytectvo digitálneho sveta ma začína úplne vážne unavovať a to som si ešte nestihla potykať s umelou inteligenciou. A vlastne ani nepotykám.

(Ak vás komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)

Môže vás zaujať: