Poliaci to v Tatrách roztočili. Padla nám sánka
Podzemie Karpát, Vysokých Tatier nevynímajúc, ponúka človeku svoje prírodné zdroje, ktoré sú studnicou relaxu i zdravia. Pokiaľ na slovenskej strane veľhôr posledné roky pre turistov toho veľa ohromujúceho nevyrástlo, naši severní susedia, ako sme pri ich poslednej návšteve mali možnosť pozorovať, nelenia a miestami sú až príliš odvážni.
Na našu slovenskú náturu určite. Konkrétne značnej časti našej krajiny nám najbližšie Malopoľsko, podhorie poľských Tatier, má v talóne napr. hneď niekoľko využitých termálnych prameňov. Počas troch dní sme navštívili niektoré welness kúpaliska, ktoré geotermálnu vodu využívajú naplno. Terma Baniu, Termy Bukovina a Chocholowskie Termy.
Bania – tam kde voda lieči
Na prvý pohľad veľmi nenápadné, doslova pre marketing až nevhodné slovo. No už pri našom príchode sme túto našu predstavu označili za mylnú. Z horizontu sa vynorí prírodná – trávnatá strecha veľkého rekreačného komplexu, ktorá vám zaiste urobí pamäťovú stopu do budúcna. Krásne zapadá do koloritu okolitej prírody, ktorý dotvára aj areál pre zimné športy. Pri vstupe do interiéru termálnych kúpeľov vás upúta ďalší konkrétny prejav nápaditosti poľského podnikateľského ducha. Mapa štítov Tatier na okenných tabuliach. Pristavili sme sa pri nej.
Prostredie tejto dovolenkovej destinácie je rozdelené na zónu zábavy a relaxu. Spoločne v odlišnej miere ponúkajú vnútorné aj vonkajšie bazény, vírivky, spa, sauny, bufety, či bary. Odvodiac od názvu sa klientela mladých poväčšine grupuje v zóne zábavy, na ktorú lákajú aj tobogany, šmykľavky, či morské vlny. Zóna relaxu zasa ponúka atmosféru pralesa, papradie vyrastá pomedzi kamene zo stien, voda žblnká. Miestami tu chýbajú len zvuky papagájov.
Bazény majú pútavé informačné tabule, ktoré zrozumiteľne popisujú čo všetko voda obsahuje. Nájdete tu horčík, ktorý ma blahodarný vplyv na srdce a reguluje aj chuť do jedla. Pri inom bazéne zasa tabuľa potvrdzuje prítomnosť chloridov v bazéne, ktoré regulujú ph v organizme, činnosť čriev a nervovo-svalovú. Dohromady 12 vo vode nachádzajúcich sa minerálov odstraňuje bolesť hlavy, znižuje úroveň stresu a pomáha pri problémoch s nespavosťou.
Tatranská Bukovina – nič nie je nemožné
Keď sme šli do termálnych kúpeľov v Bani, pýtali sme sa istej pani pred nákupným centrom v Bukovine na cestu. Áno, dve susediace dediny ponúkajú služby, za ktorými my doma niekedy cestujeme stovku kilometrov. Sedem kilometrov od seba Poliaci postavili dve veľké, honosné termálne kúpaliska. Že zlý marketingový ťah? No nezdalo sa nám. Obsadenosť poukazovala na presný opak.
Budova termálneho kúpaliska, ktorej časť s veľkým schodiskom na tobogany nesie výrazné „skleníkové“ črty, je opäť zasadená do krásnej podtatranskej prírody. Ak vybehnete schody a naskočíte do toboganov, vedzte, že v jednom z nich sa vám v polčase cesty na nafukovačke otvorí priestor podobný ufo, kde sa viete zastaviť a po chvíli rozhodnúť sa pokračovať tunelom do okamihu, kým vás „nevypľuje“.
Ak by vám táto skúsenosť napumpovala príliš veľa adrenalínu, čas si viete aktívne spestriť jemnejšou alternatívou – vodným aerobikom, ktorý precvičujú v pravidelných intervaloch v centrálnom vnútornom bazéne. A ten je mimochodom v tvare veľkých huslí. Áno, fantázii sa v Poľsku medze nekladú už ani pri voľbe tvarov bazénov. A vôbec to neznamená, že vstup do nich je povolený len milovníkom hudby.
Masáž na zvukový signál
Výhľad na tatranské ihličnany sme si užili hneď z troch terás vonkajších bazénov. Každá z nich je vyhotovená vo vlastnom štýle.
Vrchná, prekrytá strieškou, v modernom štýle, na strednej terase sa vrátite skrze stĺporadie do čias rímskych imperátorov a v spodnej vás vtiahnu tečúce vody do jaskyne. Na poschodí vnútorných termálnych kúpeľov sme zasa našli bazén, v ktorom nás masírovali trysky doslova od hlavy po päty. No nestačilo sa len postaviť. Museli sme sa presúvať a až tak sme dopriali masáž celému telu. Aby presúvanie bolo plynulé, vykonávali sme ho na zvukový signál. A celkom to fungovalo. Ľudia postavili záujem society nad jednotlivca. Jednoducho, systém nič nie je nemožné na veľkorysom priestore.
Chocholow – v nemom úžase
Rozsiahly komplex zachovalých drevených goralských domov, z ktorých isto jeden patril aj bohatému Báčikovi z Chochoľova, ktorého vo svojej humoristicko-satirickej poviedke spomína spisovateľ Martin Kukučin. Keď sme okolo nich prechádzali, ostali sme v nemom úžase.
Vedeli sme o cieli nášho turizmu, o kúpaliskách, ale mozaika drevených stavieb nás doslova pohltila. V jednom dvore som zazrel zhromaždenie ľudí, bol tam kňaz v liturgickom odeve, niektorí držali v rukách pohrebné zástavy. Prebiehal smútočný obrad, ktorý v týchto „kulisách“ niesol atmosféru Jakubiskovej Perinbaby. Ocitol som sa v scéne, keď pochovávali mamku Alžbetky, bolo to pôsobivé. Ešte ani teraz, keď píšem tieto riadky neviem, či to bol pohreb oficiálny, alebo filmári.
Dotiahnuté do dokonalosti
Termálne bazény, teda pardóón, „Najväčší termy Podhalu“, sú momentálne nemenej veľkou pýchou, nielen dediny, ale regiónu. Sú majestátne. Doslova malé, takmer sebestačné mestečko vás víta obrovskými parkoviskami, krásne prepracovanými a doplnkami vhodne obohatenými vstupnými priestormi.
Počas celého dňa je ťažké prejsť celý areál v dovolenkovom tempe, na zrelaxovanie potrebujete ostať aspoň jedno prenocovanie. Platíte komfortne platobnými kartami, dokonca aj napriek tomu, že Poliaci ostávajú verní vlastnej mene. Aj tak máte možnosť za služby platiť eurom.
Amerika v Poľsku
Epicentrom komplexu sú samozrejme poschodia vody vonkajších aj vnútorných bazénov (vodná plocha 3000m²), v ktorých nájdete aj basketbalové či volejbalové vodné palubovky.
Voda má zdravotný aspekt, mnoho indikácií. V liečebnej zóne sme navštívili ako bazén soľného kúpeľa, tak vírivky vodného kúpeľa síry. Vyskúšali sme tobogany, trysky, sauny, bary, reštaurácie, i potrebné výťahy. Využili sme aj vodný bar, ktorý atmosféru relaxu znásobuje. Keďže my sme toho času mali limitovane, na noc sme sa vrátili domov (napriek tomu, že o ubytovanie naozaj nie je núdza aj priamo v komplexe). S konštatovaním, že Poliaci majú „Ameriku“ niekoľko kilometrov za našimi hranicami. Snáď čoskoro aj u nás. Hlavný predpoklad, zásoby termálnej vody máme.
Za posledných maximálne desať rokov vyrástlo v susedných dedinách Zakopaného niekoľko obrovských termálnych kúpalísk a núdza o ich využitie nie je. Videli sme to na vlastné oči. Dá sa ísť vpred s perspektívou, je rok 2018 a čochvíľa bude dávnou minulosťou. Poliaci idú s dobou. A to nemôžem opomenúť ten ich „folklór“, ako pred dvoma – troma desiatkami rokov kočovali po našich cestách s prívesmi do Maďarska.
Autor Richard Lipták niekoľko rokov pracoval ako pedagóg. Na strednom a vysokom stupni vyučoval predmety humanitného zamerania. Časť profesného života pôsobil ako redaktor v týždenníku orientovanom na hodnoty. Rád cestuje s fotoaparátom v ruke.