Pozor na zložité povinnosti ak pracujete aj inde

Možno aj vy pracujete vo viacerých krajinách Európskej únie naraz. Alebo doma na Slovensku máte živnosť, ale trvalý pracovný pomer za hranicami. Stíhate oboje, ale to ešte neznamená, že v oboch krajinách musíte platiť aj zdravotné odvody. Princíp je rovnaký ako pri sociálnom poistení. Ste občan Európskej únie, takže odvody aj poistenie platíte len v jednej krajine. Rozdiel je len v tom, z akého smeru. Či doma alebo za hranicami.

Zdravotné poisťovne nemajú presné dáta, koľko Slovákov žije a pracuje okrem Slovenska aj v zahraničí, ak sú doma registrovaní ako SZČO.

„Žiaľ, štatisticky nesledujeme presné počty poistencov SZČO s trvalým pracovným pomerom v zahraničí, ktorým z tohto titulu zaniká nárok na verejné zdravotné poistenie na území Slovenska. Odhadom sa tento počet u nás pohybuje ročne okolo 200 až 300,“ uviedla hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Kristína Baluchová.

Desaťtisíce ročne

Spresniť počty takýchto prípadov je zložité určiť pre všetky poisťovne, pretože ak poistencovi zaniká verejné zdravotné poistenie v SR z dôvodu, že podlieha legislatíve iného členského štátu EÚ, aj VšZP eviduje tieto osoby iba ako ucelenú skupinu.

„Teda nevieme odčleniť iba osoby zamestnané, alebo vykonávajúce SZČ v inom členskom štáte EÚ. Rovnako VšZP neeviduje konkrétny štát, ktorého legislatíve dotknutá osoba podlieha. Tiež je potrebné dodať, že jednej osobe môže vzniknúť/zaniknúť VZP na základe daných skutočností v rámci roka aj viackrát,“ vysvetľuje hovorkyňa VšZP Ivana Štefúnová.

Počet zánikov verejného zdravotného poistenia z dôvodu podliehania legislatíve iného členského
štátu EÚ *:

Sú medzi nimi aj občania Slovenska, ktorí majú trvalý pobyt v SR, ale prechodný v ČR. V SR riadne platili dane zo živnosti (SZČO), odvody aj zdravotné poistenie. Žiť však môžu kdekoľvek, pretože sa živia napríklad prácou cez počítač. V prípade potreby dochádzali na Slovensko. V slovenskej zdravotnej poisťovni mali cez európsky formulár E106 vybavené riadne poistenie smerom zo Slovenska do členského štátu EÚ a pravidelne boli cez formulár E106 ošetrovaní v oboch krajinách. Napr. v Českej republike si medzičasom našli aj trvalý pracovný pomer, zabehnutú živnosť na Slovensku však zvládajú aj popri riadnej práci.

Zamestnanie viac ako SZČO

„Ak občanovi, ktorý je živnostníkom na Slovensku, vznikne  pracovný pomer v Českej republike (ČR), tak pracovný pomer je „nadradený“ výkonu SZČO a preto tento občan bude poistený len v ČR,“ upozornil pre Dalito.sk hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Musia si však splniť nahlasovacie povinnosti.

„Súčasne predloží potvrdenie o vzniku pracovného pomeru. Následne mu zaniká nárok na verejné zdravotné poistenie na území Slovenska, nakoľko má zamestnanie prednosť pred živnosťou. Spadá výhradne pod legislatívu štátu zamestnania a zaniká mu aj formulár S1 (E106),“ uviedla hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Kristína Baluchová.

Prenosný dokument

Hovorca ZP Dôvera však upozornil, že je dôležité určiť, z ktorej krajiny slovenský občan vykonáva aj živnosť cez počítač (homeoffice). Vôbec to totiž nie je jedno, akoby sa na prvý pohľad niekomu mohlo zdať.

„Aj v takomto prípade treba posúdiť, z akej krajiny túto prácu vykonával, pretože ak ju vykonával v ČR, má byť občan poistený v ČR. Ak by ju vykonával v ČR, ale aj na Slovensku, musí sa obrátiť na inštitúciu sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska (ak by bolo bydlisko na Slovensku, ide o Sociálnu poisťovňu), ktorá určí krajinu uplatniteľnej legislatívy a vystaví prenosný dokument A1,“ spresnil hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera.  

Je dôležité, aby ste pri ohlásení zmeny komunikovali priamo nielen so zdravotnou poisťovňou, ale aj Sociálnou poisťovňou SR.

„Osoba, ktorá vykonáva činnosť ako SZČO v jednom členskom štáte EÚ a činnosť zamestnanca v druhom členskom štáte EÚ, podlieha legislatíve štátu, ktorého právne predpisy určí príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia v štáte bydliska tejto osoby. Ak má táto osoba bydlisko v SR, o určenie uplatniteľných právnych predpisov žiada Sociálnu poisťovňu. Ak budú tejto osobe určené české právne predpisy, je potrebné túto skutočnosť oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni a verejné zdravotné poistenie v SR jej bude ukončené. V prípade, ak táto osoba má rodinných príslušníkov, ktorých je možné posúdiť ako jej nezaopatrených rodinných príslušníkov, české právne predpisy sa vzťahujú aj na tieto osoby a aj im verejné zdravotné poistenie zanikne, a to na základe oznámenia tejto skutočnosti ich slovenskej zdravotnej poisťovni. Odvodové povinnosti SZČO vykonávanej v SR plní voči českým inštitúciám a podľa českých právnych predpisov. Naopak, ak by boli určené slovenské právne predpisy, osoba ostáva verejne zdravotne poistená v SR a jej český zamestnávateľ má povinnosť plniť všetky povinnosti spojené platením zdravotného poistenia z dosiahnutej mzdy podľa slovenských právnych predpisov,“ vysvetľuje zložitosť ohlasovacích povinností hovorkyňa VšZP Ivana Štefúnová.

Pozor na omyl

Mnohé závisí od konkrétnych životných situácií, ktoré inštitúcie posudzujú jednotlivo. Na Slovensku sa dodnes objavujú mylné názory, že Slovensko má v týchto prípadoch nadštandardnú cezhraničnú dohodu s Českou republikou.  

„Nezáleží na tom, medzi akými členskými štátmi EÚ, EHP, Švajčiarsko a Veľká Británia  dochádza k súbehu vykonávaných činností. Vždy musia byť určené uplatniteľné právne predpisy, a to v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o  koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Viac k téme určovania uplatniteľných právnych predpisov vie Sociálna poisťovňa,“ reagovala hovorkyňa VšZP.

V takýchto prípadoch dokonca nie je ani dôležité, kde máte trvalý pobyt.

„Dôležité je bydlisko, pretože práve v štáte bydliska si posudzovaná osoba podáva žiadosť o určenie uplatniteľných právnych predpisov a bydlisko má určitý vplyv aj na toto určenie,“ spresnila s tým, že najlepšie poistenci urobia, ak sa obrátia priamo na Sociálnu poisťovňu.

Zložité, ale povinné

„Ide o problematiku, ktorá je rozsiahla a posudzuje sa individuálne. Preto je potrebné, aby sa občan, ktorého sa to týka, spojil so svojou zdravotnou poisťovňou, ktorá posúdi nielen jeho ako osobu, ale aj prípadných nezaopatrených rodinných príslušníkov,“ upozornil Matej Štepiansky z Dôvery na zložité životné aj pracovné situácie, s ktorými sa stretávajú pri posudzovaní žiadosti slovenských občanov, ktorí nežijú a nepracujú len na Slovensku.  

(Ak vám informácie pomohli, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)