Pravda o pitnom režime a obličkách

„Dodnes mám na pediatričku veľmi ťažké srdce. Dcérka má totiž pre jej zlú diagnostiku jazvu na obličke!“ Zverili sa nám mama Diana. Obličky detí sa totiž vyvíjajú až do druhého roku ich života. 

Neliečený zápal rodičia nemajú podceňovať, pretože  sa v obličke môže hojiť tvorením jaziev, ktoré po rokoch môžu viesť až k strate ich funkcie. Pozor si musia dávať aj na lieky, ktoré sú pre detské obličky toxínom.  Často ich lekári predpisujú hlavne pod tlakom rodičov, ktorí ich pre dieťa chcú „tak pre istotu.“  Najčastejšie ide o lieky proti teplote či bolesti, antibiotiká, či dokonca chemoterapeutiká.  Pediatri by v žiadnom prípade tlaku rodičov nemali podľahnúť.

Obzvlášť si musíme dávať pozor na  kombináciu liekov na chronické ochorenia. „Mimoriadne dôležitá je aj kontrola funkcie obličiek po liečbe pri pravidelnom užívaní liekov ,“ upozorňuje Katarína Furková, hlavná odborníčka MZ SR pre pediatrickú nefrológiu.

Bakteriálne infekcie močových ciest patria u detí k najčastejším ochoreniam, hneď po ochoreniach dýchacích orgánov. Výskyt významne stúpa u adolescentiek.

Svoje o tom vie aj pani Diana. Svoju prvorodenú dcérku opatrovala ako v bavlnke. Pre jej dojčenie urobila maximum. Po prvý raz náhle jej dcérka ochorela,  keď mala 11 mesiacov.

„Dostala vysoké teploty, bola apatická, plačlivá, tak sme navštívili pediatričku. Tá nás odoslala na ORL , kde diagnostikovali otitis media- zápal stredného ucha. Dostali sme antibiotiká, že to bude aj z toho , že „jej idú zúbky“  a išli sme sa domov liečiť. Som však lekárka,  ale pre dospelých. Zdalo sa mi to celé zvláštne, nakoľko dieťa nejavilo iné príznaky infekcie dýchacích ciest,“ spomína si mama Diana.

Po dobratí antibiotík jej dcérka dostala teploty opäť. „ Bežný veľký apetít u dcérky vystriedalo nechutenstvo, dokonca zvracanie. Teploty ani po antipyretikách neklesali pod 38,5 C . Bol víkend a bála som sa čakať do pondelka. Návšteva  v nemocnici potvrdila diagnózu- pyelonefritída. Okamžite nás hospitalizovali a nasadili infúznu antibiotickú liečbu. Strávili sme žažkých 10 dní v nemocnici. Ďalšie týždne dcérka užívala antibiotiká v sirupe,“ vysvetľuje mama Diana.

„Dodnes mám na pediatričku veľmi ťažké srdce. Dcérka ma totiž pre jej zlú diagnostiku jazvu na obličke. Od začiatku totiž infekciu močových ciest pediatrička zle liečila. Infekciu síce antibiotiká jemne  potlačili, ale potom prepukla naplno so silným zápalom obličiek. Bolo však už neskoro. Extrémne silný zápal si vybral daň vo forme jazvy na obličke,“ spomína mama na osudnú chybu pediatričky .

Ak sa v detstve totiž infekcia nepozná  a  náhle stúpnutie telesnej teploty bez vysvetlenia a nevyšetrí sa pritom moč, môže ísť práve o akútny baktériový zápal obličiek. Zjazvenie obličky pritom môže po rokoch spôsobiť stratu ich funkcie .Výsledkom môže byť až dialýza a transplantácia. V akútnom štádiu infekcie je veľmi dôležité aj podávanie tzv. antioxidantov. Pri pyelonefritíde hlavne výťažok z brusníc a rybí olej, ktorý telu dodá omega 3 polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré bránia tvorbe jaziev v obličkách a podporujú hojace procesy.

Aj preto je veľmi dôležité, čo jedia, pijú a ako sa  hýbu. Ich zdravý vývoj ohrozuje jedlo s pridanou soľou, slabý alebo presladený pitný režim a zlá životospráva. Počas horúcich dní ani nehovoriac. Tiež opakované  infekcie močových ciest či nadmerné užívanie  antibiotík a liekov.

Dnes je našťastie z 11 mesačného bábätka už krásna slečna.

„Vďaka odbornej pomoci sa dcérin stav zlepšil. Žiaľ po pol roku sa napriek dodržiavaniu všetkých predpísaných zásad pyelonefritída opäť zopakovala. Teraz som už ale nečakala na stanovenie správnej diagnózy, ako prvýkrát, išla som k pediatričke už s odobratým močom  dcérky. Po prepustení nasledoval kolotoč vyšetrení, vrátane urologického DMSA scanu, ktorý potvrdil  ochorenia na pravej obličke. A samozrejme nefrologický dispenzár. Našťastie dnes už  aj športuje, vystrája so svojimi rovesníkmi a raz ročne ide ” pozrieť” našu pani doktorku na nefrológiu,“  spresňuje mama Diana.

Napriek ohrozeniu zdravého vývoja obličiek detí, často aj rodičia prekračujú dennú dávku sodíka v priemere o 80 percent.  V troch rokoch už deti dostávajú trikrát viac sodíka ako potrebujú. Pritom práve ten je obrovskou záťažou pre obličky.

Odborníci upozorňujú, že za nadmerný príjem sodíka môžu aj skryté soli v potravinách. Až dve tretiny napríklad z presoleného pečiva, údených syrov, párkov, šunky či kečupu. Už  jedna porcia údených syrov prekračuje potrebnú celodennú dávku.

Kým voda u dospelých tvorí 60 percent z hmotnosti, u detí až 80. A to je dôvod, prečo  zlý pitný režim tak rýchlo deti dehydruje. Odborníci preto odporúčajú najmä číru vodu, žiadne minerálky, či perlivé vody.

Sladené malinovky navyše obsahujú umelé farbivá,  sladidlá, či  konzervačné látky. László Kovács, prezident Sekcie detskej nefrológie vysvetľuje, časté omyly rodičov. „ Mlieko a kakao nie sú nápoje, ale potravina! Je to vlastne tekutá výživa a nedokážu uspokojiť fyziologickú potrebu vody. Nie sú vhodné ani na hasenie smädu. A pozor! Ak už je dieťa smädné, smäd je už prejavom nedostatku vody. Odporúčam ovocné šťavy, ale  iba z prírodného ovocia. Musíme ich však riediť nesýtenou  vodou, pretože prekyseľujú žalúdok. Ich denný príjem ale nemá prevyšovať 120-150 ml u dojčiat, resp. 350 ml u starších detí,“ spresnil László Kovács.

[table id=7 /]

Zdroj: Poradenské centrum Výživa dětí, ČR

Prejavy nedostatku tekutín

Základnými príznakmi  sú únava, malátnosť, bolesť hlavy, závraty, nepokoj a  nechutenstvo. V šokovom stave sa zrýchľuje pulz a skracuje dych. Menšie deti sa rýchlo zvráskavejú. Prejavom dehydratácie sú aj suché sliznice, jazyk potiahnutý bielym až hnedým povlakom. Pri bábätku na nedostatok tekutín v organizme upozornia aj suché plienky.

Prvá pomoc pri dehydratácii

Základný princíp je dostať do dieťaťa stratené tekutiny.  Aj doma sa  používajú  rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode , dať dieťaťu vypiť a postupne pridávať ďalšie tekutiny.  U starších detí je dobré podať minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Ak dieťa odmieta piť, vyhľadajte lekára.

Čo robiť, ak dieťa pije málo

Deti často čistú vodu, či nesladený čaj odmietajú. Odborníci radia ho motivovať farebným pohárom či  slamkou. Ak aj napriek tomu pije málo, skúste  riedke polievky, ovocie či zeleninu.  Napríklad uhorky, šalát alebo paradajky obsahujú až 95 percent vody. Z ovocia má najviac vody červený melón.

Ideálny príjem tekutín

[table id=6 /]

Zdroj: Poradenské centrum Výživa dětí, ČR

Obličky detí môžu vážne ohroziť okrem vrodených chýb aj baktériové infekcií močových, najmä ak sa opakujú.  „ Nie každé dieťa sa rodí so zdravými obličkami,“ upozorňuje László Kovács.  Preto si zdravé obličky musíme chrániť.

VEĽKÝ PREHĽAD O OBLIČKÁCH

Deti a obličky

Zdravé deti prichádzajú na svet s plne anatomicky vyvinutými a takmer úplne funkčnými obličkami. Rodia sa s definitívnym počtom obličkových klbôčok – glomerulov, ktoré sú základnými funkčnými jednotkami obličiek. V nich sa krv prvotne očisťuje od produktov látkovej výmeny. Po pôrode sa už žiadne nové glomeruly netvoria, deti ich majú približne milión v každej obličke. Funkcie obličkových klbôčok i obličkových kanálikov sa však po narodení ešte vyvíjajú asi do dvoch rokov dieťaťa. Aby boli obličky zdravé aj v dospelosti, treba ich už od narodenia chrániť správnym životným štýlom: výživou bez pridanej soli, dostatočným pitným režimom s vylúčením sladených nápojov, dostatkom pohybu a otužovaním.

Stavba obličiek

Obličky sú párový orgán uložený v brušnej dutine pozdĺž chrbtice. V dospelosti je ich dĺžka je asi 12 cm, šírka 5 – 6 cm, výška 4 cm. Majú charakteristický fazuľovitý tvar, ich povrch je hladký, farba červenohnedá. Na ich vnútornej strane je priehlbina, kadiaľ do obličky vstupuje obličková tepna a vystupuje obličková žila a močovod. Na reze obličkou rozoznávame svetlejšiu kôru, ktorú tvoria prevažne nefróny a tmavšiu dreň, ktorá obsahuje vývodové kanáliky a tzv. Henleho kľučky nefrónu. Nefrón je základnou stavebnou  jednotkou obličky. Každá oblička obsahuje asi jeden milión nefrónov. Nefrón má dve základné časti – glomerulus a systém tubulov. Glomerulus obsahuje asi 30 kapilárnych klbôčok. Cez špeciálne upravenú trojvrstvovú stenu týchto kapilár sa filtruje krvná plazma a vzniká takzvaný primárny moč. Denne vznikne asi 170 – 200 litrov primárneho moču, ktorý potom vstupuje do systému tubulov, kde sa takmer všetok vstrebe cez špecifické kanály. Objem, ktorý sa nevstrebal späť, tvorí definitívny moč. Ten sa odvádza cez vývodné kanáliky do kalichov, obličkovej panvičky a odtiaľ ústi do močovodov.

Funkcie obličiek

Obličky sú veľmi bohato zásobené krvou, čo súvisí s ich hlavnou funkciou. Filtruje sa v nich krv, pri ktorej sa telo zbavuje odpadových produktov metabolizmu, škodlivín a liekov, ktoré sa vylučujú z organizmu prostredníctvom moču. Každú minútu obličkami pretečie jeden liter krvi, za deň je to až 1440 litrov. Z toho vytvorí jeden až dva litre moču. Hlavnou činnosťou obličiek je odstránenie močoviny, kyseliny močovej, kreatinínu, ale i iných toxických látok a udržanie stálosti vnútorného minerálneho i vodného prostredia a acidobazickej rovnováhy organizmu – vyrovnaného vzťahu kyselín a zásad v telesných tekutinách.

Úlohou obličiek je teda udržovať rovnováhu vnútorného prostredia tela, tzv. homeostázu – najmä starať sa o hospodárenie s vodou a minerálmi a vylučovať odpadové látky, ktoré vznikajú pri látkovej výmene. Z minerálov je pre obličky najzložitejšie spracovanie sodíka, ktorý je obsiahnutý nielen v kuchynskej soli, ale aj v množstve priemyselne vyrábaných potravín. Sodík je dôležitým prvkom ovplyvňujúcim hospodárenie s vodou v organizme. Jeho zadržiavanie či obmedzené vylučovanie vedie k opuchom  a zvýšeniu podielu vody v krvných cievach, čo zvyšuje krvný tlak. Ďalšími dôležitými prvkami, ktorých množstvo regulujú najmä obličky, sú  draslík, vápnik, horčík a fosfor.

Významnou funkciou obličiek je aj tvorba niektorých hormónov, napríklad erytropoetínu, ktorý reguluje tvorbu červených krviniek, a renínu, ovplyvňujúceho krvný tlak. Obličky majú nezastupiteľnú úlohu tiež pri zabezpečení správnej funkcie aktívnej formy vitamínu D – kalcitriolu, ktorý je dôležitý pre vstrebávanie vápnik a fosforu a pre optimálny vývin kostí u detí.

Ak obličky v dôsledku niektorého ochorenia či poruchy nemôžu úplne vykonávať svoje funkcie, v krvi sa hromadí močovina, kreatinín, kyselina močová a ďalšie látky. Dochádza k minerálnemu rozvratu a kyslej reakcii krvi. Tento stav sa nazýva zlyhaním obličiek.

Vrodené vývojové chyby obličiek

Obličky sú súčasťou vylučovacej sústavy a práve vrodené chyby vylučovacej sústavy sú najčastejšie, vyskytujú sa u 5 – 10 percent živonarodených detí. Vrodené chyby obličiek sa delia podľa závažnosti na chyby nezlučiteľné so životom (napríklad nevyvinutie ani jednej obličky), nezávažné vrodené chyby  a vážne vrodené vývojové chyby (ide najmä o prekážky v odtoku moču, čo spôsobuje jeho hromadenie a tým aj hromadenie škodlivín v tele). Iné delenie vrodených vývojových chýb obličiek zohľadňuje odchýlky v počte obličiek, odlišnú polohu, odlišný tvar, odlišnú štruktúru obličiek a odchýlky v cievnom zásobení.

Chyby týkajúce sa počtu, uloženia a diferenciácie obličkového tkaniva:

Agenéza (chýbanie) jednej obličky – je spojené so zväčšením  druhej obličky. Ak sa nevyvinie jedna oblička, druhá prevezme jej funkciu a chyba sa zvyčajne neprejaví. Vždy je však lepšie, ak sa chyba včas odhalí a rodičia dieťaťa dopredu vedia o možných komplikáciách. Obojstranné nevyvinutie obličiek nie je zlučiteľné so životom. Vzácne sa vyskytuje aj nadpočetná oblička.

Hypoplázia – je malá oblička s normálnou štruktúrou.

Podkovovitá oblička je tvarovo odlišná. Vzniká, keď dolné póly obličky pri vývoji splynú, takže dieťa má jednu spojenú obličku namiesto dvoch oddelených. Odlišný tvar obličky je pomerne častý, zvyčajne sa spája aj s odchýlkou v uložení obličky. Obličky bývajú spojené v oblasti pólu, podľa výsledného tvaru hovoríme o podkovovitej obličke, guľovitej obličke a podobne. Podkovovitá oblička môže mať rôznu veľkosť a tvoriť napríklad aj polkruh naprieč brušnou dutinou.  Iba zriedka spôsobuje vážnejšie problémy.

Koláčovitá oblička vzniká podobným mechanizmom, dieťa má len jednu obličku s dvomi odvodnými systémami.

Blúdivá oblička (ren migrans) je netypicky uložená oblička smerom do panvy.

Odlišná poloha obličiek, ak nie je komplikovaná, sa zvyčajne neprejaví. Môže spôsobovať necharakteristické bolesti brucha alebo koliku. Oblička môže byť dokonca umiestnená aj hrudnej dutine, opäť zvyčajne bez príznakov.

Poruchy obličkových ciev

Asi 30 percent ľudí má prídavnú tepnu, ktorá smeruje k pólu obličky, môže spôsobiť útlak v mieste prechodu panvičky do močovodu a viesť k hydronefróze. Existujú tiež vrodené chyby obličiek, pri ktorých sú pozmenené ich iontové a vodné kanály, čo vedie k poruche vodného a iontového metabolizmu.

Ako sa prejaví vrodená vývojová chyba obličiek?

Prejavy vrodených chýb obličiek sú veľmi individuálne, záleží na type chyby,  pokročilosti ochorenia a veku. U novorodencov sa v prípade polycystickej choroby obličiek a hydronefrózy dá nahmatať cez brušnú stenu veľký útvar.  Ďalšími príznakmi vrodených chýb obličiek v tomto období detstva sú celkové neprospievanie, opakované teploty s nejasnou príčinou, poruchy močenia. U starších detí a u dospelých sú príznaky podobné: ide o opakované infekcie močových ciest, bolesti brucha rôzneho charakteru, bolesť pri močení, časté močenie, prítomnosť krvi v moči. U polovice pacientov s vážnou vrodenou chybou obličiek dochádza k zlyhaniu obličiek vzhľadom k postupnej strate funkčného tkaniva.

Vyšetrenie obličiek ešte pred pôrodom

Vyšetrenie obličiek kvôli vrodeným vývojovým chybám je povinnou súčasťou vyšetrenia plodu pred pôrodom, závažné chyby sú väčšinou odhalené. Po pôrode sa opakovane robí vyšetrenie obličiek. Tento postup znižuje pravdepodobnosť, že významná vrodená chyba obličiek nebude odhalená.

Dedičné ochorenia obličiek

Dedičné ochorenia obličiek, či už samostatné, alebo také, kde postihnutie obličiek je súčasťou genetických ochorení postihujúcich celý organizmus, boli v minulosti príčinou skorej smrti postihnutých v detskom veku. Vyskytujú sa oveľa zriedkavejšie než vrodené poruchy. Dnes sa detskí pacienti aj vďaka dobrej diagnostike a liečbe dožívajú dospelosti a riešenie dôsledkov týchto ochorení je celoživotnou záležitosťou.

Polycystická choroba  obličiek – najčastejšie dedičné ochorenie obličiek s výskytom v populácii 1:500 – 1:1000 ľudí a s pravdepodobnosťou prenosu tejto choroby na ďalšiu generáciu asi 50 percent. V priebehu života sa pacientom obličky zväčšujú a môžu vážiť až niekoľko kilogramov. Funkčné tkanivo ubúda a obličky zlyhávajú. Táto choroba je jednou z najčastejších príčin chronického zlyhávania obličiek, ktoré sa lieči dialyzačnými metódami alebo transplantáciou. Súvisí s ňou väčší výskyt aneuryzmy v mozgových tepnách. Cysty sa často vyskytujú aj v ďalších orgánoch – pečeni, vaječníkoch, pankrease. U dieťaťa s touto chorobou by mala byť podrobne zistená rodinná anamnéza a dôležité je aj vyšetrenie v genetickej poradni. Choroba môže byť úplne bez príznakov. Môže sa však tiež prejavovať vysokým krvným tlakom,  alebo hematúriou (krvou v moči), obličkovými kolikami, infekciami močových ciest i bolesťami brucha pri objemných obličkách. Všetci chorí sú sledovaní v nefrologických ambulanciách.

Autozomálne recesívna cysta obličiek – ďalšia nie príliš častá forma polycystickej choroby obličiek. Ochorenie sa prejavuje rýchlym rozvojom nedostatočnosti obličiek už v popôrodnom období s početnými prejavmi na ďalších orgánoch vrátane pečene. Liečba je náročná a zameriava sa na spomalenie rozvoja nedostatočnosti obličiek a liečbu pečene.

Alportov syndróm – dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje glomerulonefritídou (zápalom glomerulov) s hematúriou (krvou v moči) a poruchou sluchu alebo hluchotou. U 80 percent prípadov je dedičnosť viazaná na X chromozóm a chorí sú mužského pohlavia. Prvé prejavy choroby obličiek sa objavujú okolo 5. roku práve krvou v moči, neskôr hypertenziou a zlyhaním obličiek už v mladosti.

Fábryho choroba – vzácne dedičné ochorenie viazané na X chromozóm a v populácii sa vyskytuje 1: 40 000 ľudí. V genetickej výbave tela pri Fábryho chorobe chýba alebo je prítomný  v menšom množstve enzým, známy ako alfa–GAL (alfa–galaktosidáza) a dochádza tak k hromadeniu tukovej látky GL–3 v najrôznejších orgánoch – v koži, v srdci s prejavmi kardiomyopatie a s následným srdcovým zlyhaním, v obličkách – nefropatia končiaca zlyhaním obličiek. Včasná  terapia rozvoj ochorenia spomalí.

Ďalšie choroby – cystinóza, primárna hyperoxalúria, syndróm necht–patela a Fanconiho syndróm sú raritné a bývajú diagnostikované už v detskom veku.

Akútne zlyhanie obličiek u detí

Akútne zlyhanie obličiek u detí je náhly stav, pri ktorom prestávajú správne fungovať obličky kvôli ich poškodeniu, obmedzenému krvnému obehu či zablokovaniu odtoku moču. Hlavným príznakom zlyhania obličiek je znížený alebo vôbec žiadny odtok moču. Ďalej sa pridružujú žalúdočné ťažkosti, dýchavičnosť, hnačka a strata chuti do jedla. Akútne zlyhanie obličiek, ak sa nelieči, môže viesť až k smrti dieťaťa. Je preto dôležité, ak sa objavia príznaky, ihneď odviezť dieťa do nemocnice.

Normálne obličky filtrujú odpadové látky a vodu z krvi dieťaťa a udržujú v rovnováhe telesné tekutiny a soľ. Keď prestanú správne fungovať, v tele sa začnú hromadiť odpadové látky, ktoré vyvolajú viacero vážnych zdravotných problémov. Dôvodom akútneho zlyhania obličiek býva nejaké primárne ochorenie alebo zranenie. Vhodnou liečbou sa väčšinou podarí deťom s akútnym zlyhaním obličiek úplne vyliečiť, neliečené zlyhanie však vedie k dlhodobému zlyhávaniu a môže mať smrteľné následky. Akútne zlyhanie obličiek môže postihnúť ľudí v každom veku, častejšie sa však vyskytuje u dospelých než u detí. Príčiny akútneho zlyhania obličiek sa delia do niekoľkých kategórií.

Poškodenie obličiek

Obličky sa môžu poškodiť v dôsledku niektorých chorôb, napríklad nefritídy, hemolyticko – uremického syndrómu a leukémie, infekcie močového ústrojenstva, pôsobením toxických chemikálií, po niektorých liekoch, napríklad po chemoterapeutikách.

Hemolyticko-uremický syndróm (HUS) je aj jednou z tém tohtoročného Svetového dňa obličiek. Hemolyticko–uremický syndróm je závažné, život ohrozujúce ochorenie obličiek, ktoré vedie k ich zlyhaniu a poškodeniu ďalších orgánov. Je príčinou rýchlo postupujúceho zlyhania obličiek, anémie a poškodenia ďalších orgánov kvôli abnormálnej zrážanlivosti krvi. Postihuje najmä deti do 10 rokov veku. Hemolyticko–uremický syndróm sa vyznačuje žalúdočnou nevoľnosťou, zvracaním a krvavou hnačkou. Môže sa vyskytnúť aj horúčka, zoslabnutosť či podráždenosť. Na hemolyticko–uremický syndróm neexistuje žiadna konkrétna liečba, dieťa je však nutné hospitalizovať a liečiť aspoň príznaky. Sedemdesiat päť percent všetkých detí postihnutých HUS sa nakazilo špecifickým typom črevnej baktérie E.coli, známym ako E.coli 0157:H7. Zdrojom nákazy je nedovarená hydina, hovädzie mäso alebo kontaminované mliečne výrobky či ovocie.

Deti sa môžu nakaziť tiež priamym kontaktom s ľudskými výkalmi obsahujúcimi baktériu. Prenos E.coli z osoby na osobu je veľkým problémom v detských zariadeniach, najmä jasliach, kde si nakazené deti často neumývajú ruky po použití toalety alebo si pracovníci zariadenia neumyjú ruky po prebaľovaní. Baktéria uvoľňuje v tele infikovaného dieťaťa toxín, ktorý sa šíří krvným obehom a vyvoláva zrážanie kvi vedúce k zlyhávaniu obličiek a poškodeniu ďalších orgánov.

·      Obmedzený krvný obeh. Ťažké popáleniny, nadmerné krvácanie, zlyhávanie srdca, otrava krvi a ďalšie choroby, ktoré postihujú krvný obeh, môžu spôsobiť náhly pokles prietoku krvi obličkami, ktorý vedie k zlyhaniu obličiek.

·      Zablokovaný odtok moču. Močovody (trubice dopravujúce moč z močového mechúra von z tela) môžu byť zablokované deformáciou, ktorá môže byť vrodená, alebo môže byť ich príčinou zranenie, nádor, krvné zrazeniny alebo obličkové kamene.

Príznaky akútneho zlyhania obličiek

Vo väčšine prípadov dieťa trpí príznakmi primárnej choroby či zranenia skôr, než sa objaví zlyhanie obličiek. Hlavným príznakom zlyhania obličiek je už spomínaný znížený, alebo žiadny odtok moču. K ďalším prejavom patrí žalúdočná nevoľnosť, zvracanie, dýchavičnosť, hnačka a strata chuti do jedla. Dieťa môže byť zmätené, trpieť závratmi, kŕčmi, tvoria sa mu nevysvetliteľné podliatiny na tele, má vysoký alebo nízky tlak, môže upadnúť do kómy. Hromadenie tekutín v tele spôsobuje, že mnoho detí vyzerajú opuchnuto a nadmerne sa im v krátkom čase zvýši hmotnosť.

Diagnóza akútneho zlyhania obličiek 

Ak má dieťa príznaky akútneho zlyhania obličiek, okamžite treba zavolať lekára a nechať ho previezť do nemocnice. Lekár urobí krvné testy a rozbor moču, aby zistil, ako dieťaťu pracujú obličky. Na základe dôkladného telesného vyšetrenia, laboratórnych testov a RTG vyšetrenia sa pokúsi určiť primárnu príčinu akútneho zlyhania obličiek. Niekedy býva nutná biopsia obličiek.

Liečba akútneho  zlyhania obličiek

Keď lekár zistí primárnu príčinu akútneho zlyhania obličiek, začne okamžite s liečbou.

Potrebný je dôkladný monitoring presného výdaja a tekutín. Ak dieťa nemočí a rozvíjajú sa opuchy, musí sa príjem tekutín obmedziť na minimum a podávať diuretiká, aby sa čo najskôr obnovila tvorba moču a činnosť obličiek.   V prípade, že pretrváva nízka tvorba moču a v krvi sa hromadia toxické látky, ktoré ohrozujú život dieťaťa, prítomný je vysoký krvný tlak, ťažko odpovedajúci na liečbu či výrazne opuchy, musí sa pristúpiť k akútnej dialýze, ktorá čiastočne očistí krv od toxických  splodín metabolizmu.  Akútne dialýzy sú potrebné, kým nenastúpi tvorba moču a obnoví sa funkcia obličiek. Súčasťou liečby akútneho zlyhávania je terapia  vyvolávajúcej príčiny.

Akútne zlyhanie obličiek je však vždy závažné, potenciálne život ohrozujú ochorenie a malo by sa manažovať na špecializovaných pediatrických pracoviskách, ktoré majú dostatočné klinické skúsenosti s liečbou akútneho zlyhania obličiek aj v najmenších skupinách detí.  U drvivej väčšine detí sa pri včasnej a správnej liečbe obličkové funkcie plne obnovia.

Približne u 1/3 detí, aj keď sa  opätovne obnoví funkcia obličiek, tvorba moču a vylučovanie splodín metabolizmu z tela, základné funkcie sa neupravia do pôvodného stavu (ad integrum), ale ostávajú mierne znížene a pomaly po rokoch môžu postupne klesať až do štádia pokročilého chronického zlyhania. Každé dieťa z prekonaným akútnym zlyhaním preto musí byť prísne pravidelne sledované detským nefrológom.

Chronické zlyhávanie obličiek u detí

Chronické zlyhávanie obličiek znamená, že sa funkcia obličiek postupne pomaly zhoršuje. Pri chronickom zlyhávaní sa odpadové látky začnú hromadiť v tele dieťaťa a obličky sú stále menej schopné ich odfiltrovať. Na rozdiel od akútneho zlyhania sa chronické zlyhanie obličiek vyvíja mesiace či roky. Vzniká po chorobách postupne poškodzujúcich obličky – ako najčastejšie sú to závažné vrodené chyby obličiek a vývodných močových ciest, komplikované chronickými  infekciami močových ciest, získané imunitné choroby glomerulov prejavujúce sa nefrotickým syndrómom,  dedičné nefritídy, nefridídy pri sprievodných systémových chorobách s postihnutím viacerých orgánov.

Príznaky chronického zlyhávania obličiek

Choroba sa môže vyvíjať roky bez akýchkoľvek príznakov. Počiatočné príznaky sú mierne, zahŕňajú bolesť hlavy, únavu a celkovú stratu záujmu. Dôležitým klinickým príznakom je porucha rast, deti bývajú nízke ako ich rovesníci, môžu mať kostné zmeny pripomínajúcu krivicu, sú veľmi chudokrvné, časté sú mierne opuchy okolo očí, hypertenziu a sprievodné postihnutie srdca.

Spočiatku dieťa močí častejšie než obvykle, ale s postupom choroby močí stále menej často. Môžu sa objaviť svalové kŕče, necitlivosť, brnenie a pálenie v dolných končatinách a na chodidlách. Dieťa máva bolesti v kostiach, kĺboch a v svaloch. Často tiež trpí žalúdočnou nevoľnosťou, hnačkami a nechutenstvom. Zadržiavanie tekutín vyvoláva opuchy členkov a dolných končatín, tváre a brucha. Dieťa  Nakoniec dochádza k nezvratnému zlyhaniu obličiek.

Diagnóza chronického zlyhávania obličiek

Detský nefrológ  stanoví diagnózu chronického zlyhávania obličiek na základe krvných testov, rozboru moču a ďalších špecifických  testov vrátane imunitného systému, pomocou ktorých zisťuje primárnu príčinu zlyhania obličiek. Dôležité  je aj ultrazvukové vyšetrenie obličiek na vývodných močových ciest. V závislosti od diagnózy, je často potrebná obličková biopsia za účelom histologického tkaniva obličiek.

Liečba chronického zlyhávania obličiek

Keď lekár zistí príčinu choroby dieťaťa, začne liečiť primárne ochorenie a pokúsi sa zastaviť rozvoj postupného zlyhania obličiek. Možnosti liečby zahŕňajú podávanie antihypertenzív, event. diuretík ak má dieťťa opuchy. Pri imunologicky podmieiených glomerulonefritídach sú potrebné imunosupresíva a prednizon dlhodobo. Pri výraznej anémií sa podáva rekombinantný erytropoetín, ktorý dokáže upraviť aj ťažkú anémiu do normálnych hodnôt. Dôležitou súčasťou celkovej liečby je podávanie D vitamínu a látky na zníženie hladiny fosforu v tele, ktorý je mimoriadne toxický a podieľa sa najmä na postihnutí kostí  a kardiovaskulárneho systému. U detí s nízkym rastom je veľmi efektívna liečba rastovým hormónom.. Ak zlyhávanie obličiek dospeje až do pokročilého nezvratného zlyhania, indikovaná je chronická dialýza.

Dialýza

Dialýza je pre dieta z koncovým zlyhaním obličiek život zachraňujúca a potrebná dovtedy, až  kým sa nenájde vhodný darca obličky  na transplantáciu.

·      U detí sačastejšie využíva peritoneálna dialýza. Dieťa má do brucha zavedenú hadičku (katéter), ktorá slúži na podanie   dialyzačného roztoku . Dialyzát sa  z plastového vrecúška napúšťa katétrom do brucha, kde sa ponechá niekoľko hodín, počas ktorých do roztoku krvné cievy v pobrušnici filtrujú vodu a odpadové látky z krvi. Roztok a potom nechá odtiecť do iného plastového vrecúška. Táto procedúra sa robí pomocou špeciálneho prístroja (cykler), ktorý majú rodičia doma a dieťa sa dialyzuje celú noc počas spánku. Cez  deň sa brušný katéter  uzavrie a dieťa môže navšteviovať školu.

·      Pri hemodialýze sa používa prístroj (umelá oblička), ktorý filtruje krv a odstraňuje z nej prebytočné odpadové látky a vodu.  Malé dieťa musí najprv podstúpiť drobný chirurgický výkon, počas ktorého mu chirurg našije fistulu, , ktorá spojí tepnu so žilou a umožní priamy prístup do krvného obehu. . Dieťa je potom napojené na umelú obličku hadičkami, ktoré vedú jeho krv cez filter do prístroja, ktorý z nej odstráni odpadové látky. Procedúra trvá asi 4 hodiny a musí sa opakovať trikrát až štyrikrát týždenne v špecializovaných detských  dialyzačných centrách.

Transplantácia obličky u detí

Transplantácia obličky, ktorá funguje a preberá funkcie vlastných obličiek je pre dieťa s chronickým zlyhávaním obličiek to najlepšie riešenie. Darcom obličky, vzhľadom k tomu, že ide o párový orgán, môže byť zdravý živý človek, najčastejšie príbuzný, teda „žijúci darca.“ Častejšie je však darcom  človek u ktorého bola preukázaná mozgová smrť, ale má funkčný krvný obeh. Sú to tzv. „darcovia s bijúcim srdcom“. Pokroky v chirurgickej technike a liečbe, ktorá zaisťuje dlhodobú činnosť obličiek, umožňujú urobiť transplantáciu aj u veľmi malých detí. V posledných rokoch stúpa aj počet tzv. preemptívnych transplantácií, keď sa pacient transplantuje bez predchádzajúcej dialýzy. Väčšinou ide o transplantáciu od živého darcu, ktorým je až na výnimky vždy člen rodiny dieťaťa. Väčšina detí sa však dostáva k transplantácii po predchádzajúcej, väčšinou peritoneálnej dialýze. Po stabilizácii stavu na dialýze sa dieťa okamžite  zaradí na čakaciu listinu. V súčasnosti čaká na Slovensku na transplantáciu obličky desať detí. Je nutné urobiť množstvo špeciálnych imunologických  a pomocných vyšetrení, postupuje sa podľa daného protokolu, ktorý vznikol dohodou medzi detskými nefrológmi, chirurgami, anesteziológmi a psychológmi.

Keď je dieťa zaradené na čakaciu listinu, významne sa mení režim celej rodiny. Deti majú pri prideľovaní obličiek od mŕtvych darcov prednosť.  Ak má detský pacient pridelenú vhodnú obličku a nemá žiadnu akútnu infekiu, transplantácia sa musí urobiť čo najskôr  po odbere obličky od darcu. Obličku dospelého človeka priemerného vzrastu je možné transplantovať už dieťaťu vážiacemu okolo 10 kg!  Základnou požiadavkou pri výbere vhodnej dvojice darca – príjemca je krvná skupina príjemcu, ktorá musí byť zlučiteľná so skupinou darcu obličky. Dôležité je aj  vyšetrenie – tzv. typizácia HLA – antigénov, to sú charakteristické antigény i na povrchu bielych krviniek. Tieto biele krvinky reagujú na cudzie antigény a napádajú tkanivo transplantovanej obličky. Preto treba, aby sa HLA – antigény pacienta a darcu čo najviac zhodovali. Podstatný je aj vek darcu, ktorý musí spĺňať určitý limit. Ak rodič spĺňa podmienky a bez nátlaku sa rozhodne byť darcom, môže dať obličku svojmu dieťaťu. Pre detských príjemcov sú inak akceptovateľné iba obličky od  „ideálnych“ mŕtvych darcov, ktorí boli vo výbornom zdravotnom stave.

Pri dobrej funkcii transplantovanej obličky sa zdravotný stav dieťaťa po transplantácii rýchlo zlepšuje, nastúpi  funkcia transplantovanej obličky, tvorba moču môže byť v prvých týždňoch vysoká, rýchlo sa upravujú laboratórne parametre v krvi k normálnycm hodnotám, mizne únava, zvyšuje sa telesná aktivita. Pre prijatie obličky je dôležitá správna „na mieru šitá“ imunosuprwesívna liečba, ktorú dieťa užíva doživotne. Dobre fungujúca transplantovaná obličika výrazne zvýši kvalitu života dieťa a vráti ho do  každodenných činností bežného života. Imunosupresívna liečba  je celoživotná, ale môže zvyšovať  riziko infekčných ochorení.. Dieťa vedie rovnaký život ako jeho rovesníci, môže  absolvovať  telesnú výchovu a pestovať  rekreačné športy.   Výsledky detských transplantácii sú výborne, dlhodobé prežívanie štepov je často krát lepšie ako u dospelých.

Infekcie močových ciest u detí a adolescentov

Bakteriálne infekcie močových ciest (IMC) patria u detí k najčastejším ochoreniam, hneď po ochoreniach dýchacích orgánov. Ich výskyt sa medzi deťmi pohybuje u dievčat 3-5 percenta u chlapcov okolo 1-2 percenta, najmä do konca prvého roku života. Významne však stúpa výskyt u adolescentiek – až na 30 percent. Až v polovici prípadov(!) sa infekcie močových ciest opakujú. Baktériové infekcie močových ciest môžu vážnym spôsobom ohroziť obličky dieťaťa či dospievajúceho, najmä ak sa opakujú. Ak sa v detstve infekcia nepozná – podcení sa náhle stúpnutie telesnej teploty bez vysvetlenia a nevyšetrí sa pritom moč, môže ísť o akútny baktériový zápal obličiek, ktorý sa nevylieči.  Neliečený zápal sa môže hojiť v obličke tvorením jaziev. Zjazvenie tkaniva môže viesť následne po niekoľkých rokoch k zvrašťovaniu obličiek a až k strate ich funkcie. Dôsledkom je vtedy žiaľ až dialýza a následná transplantácia.

Ako zvládnuť infekcie močových ciest bez vážnych následkov?

Treba konať rýchlo a infekciu nepodceniť. Je nutné navštíviť s dieťaťom či adolescentom lekára. Aby sa zamedzilo vážnym následkom, infekcie močových ciest je  potrebné diagnostikovať, zistiť ich príčinu a potom správne liečiť. IMC znamená, že ide o nešpecifickú baktériovú infekciu tkaniva obličiek a sliznice močových ciest. Ich rozdelenie sa odvíja od miesta postihnutia. Pokiaľ ide o zápal dolných ciest močových hovoríme o cystitíde, pri infekcii horných ciest močových tzv. „hnisavej angíne obličiek“ hovoríme o akútnej pyelonefritíde. Obe infekcie však podľa priebehu môžu byť akútne, ale i chronické.

Príčiny, prečo infekcia močových ciest vzniká, sú viaceré:

–        u malých detí sú to zvyčajne prekážky v odtoku moču (obštrukčné uropatie), nedostatočná hygiena genitálu a konečníka u dievčat, predkožky u chlapcov, porucha imunity a iné.

–        U adolescentiek, u ktorých výskyt významne stúpa, zohráva úlohu osídlenie okolia močovej rúry patogénnym mikroorganizmom, začiatok sexuálneho života, zápaly v oblasti genitálu. Až v 70 percentách sa IMC spája s poruchou vyprázdňovania čriev – teda obstipácia.

Ochranné faktory pred  IMC, ktoré je potrebné podporovať:

–     správne osídlenie pošvy (lactobacilus bifidus) =  probiotiká,

–        pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra (znamená močenie každé 2 hodiny, ktoré je možné dosiahnuť len pri správnom pitnom režime),

–        pravidelné vyprázdňovanie čreva, veľmi dôležitú úlohu pri ňom zohrávajú prírodné plody (brusnice, čučoriedky), dôležitá je aj dobrá obranyschopnosť (imunita) sliznice močového traktu.

Diagnostika infekcie spočíva vo vyšetrení moču. Dôležité je zistiť, či sú v moči biele krvinky a možno aj červené krvinky (močový sediment).Treba tiež vyšetriť moč kultivačne – to znamená zistiť baktériu, ktorá zápal vyvolala.

Takzvané „zápalové markery“, teda tie, ktoré hovoria o sile zápalu, patria medzi pomocné vyšetrenia. Zaraďuje sa medzi ne  CRP, sedimentácia a krvný obraz v ktorom je podstatný najmä počet bielych krviniek – leukocytov. Nálezy v moči môžu byť totiž rovnaké pri infekcii dolných ciest močových (cystitíde) alebo horných ciest močových (pyelonefritíde), ale rozhodujúce pre diagnózu sú klinické príznaky a „markery“- ukazovatele závažnosti zápalu. Pre  cystitídu svedči najmä pálenie či rezanie pri močení, kým pri pyelonefritíde je choroba spojená s vysokou teplotou 39-40°C, triaškou, bolesťami brucha u malých detí, u starších detí a adolescentov bolesťami v krížovej  oblasti.

Liečba

Cieľom je odstrániť infekciu. Ak sa u dieťaťa či adolescenta vyskytujú anatomické anomálie (zmeny v odtoku moču, vrodené chyby), treba ich odstrániť. Liečba by mala zabrániť opakovaniu infekcií (recidívam). Najdôležitejšie je, aby sa predišlo poškodeniu tkaniva a funkcie obličiek.

Cystitída (zápal močového mechúra): Lekári prvého kontaktu by mali pred liečbou „naslepo“ odobrať moč, vyšetriť sediment a urobiť kultiváciu. Liečba  je možná jednorázovo alebo klasicky niekoľko dní antibiotikom či chemoterapeutikom. Treba však podávať aj koncetrát brusníc, urologické čaje a dbať na dostatok tekutín. Pri opakovaných infekciách lekár posiela dieťa či adolescenta na vyšetrenie k nefrológovi. Vhodná je dlhodobé predchádzanie infekcii: podávanie brusníc, dostatok tekutín, hygienické opatrenia a zlepšenie obranyschopnosti imunomodulačnou liečbou.

Pyelonefritída: U detí býva nutná hospitalizácia, pretože dieťa potrebuje dostatok tekutín a rýchlu antibiotickú liečbu. To sa v nemocnici zabezpečuje  podávaním tekutín a antibiotík do žily infúziami. Čím rýchlejšie sa začne s antibiotickou liečbou, tým väčšia je nádej na úplné uzdravenie sa. Podávajú sa tzv. širokospektrálne antibiotiká. Lekári ich volia preto, lebo spočiatku nepoznajú vyvolávaciu baktériu a citlivosť antibiotík na ňu. Výsledky z kultivácia moču, ktorý odoberajú pred liečbou, majú totiž až po 48 hodinách. Chcú mať však  istotu, že liečba bude dostatočne účinná. Infúzia zabezpečuje dostatočný prívod tekutín. U detí býva nízky, najmä ak ich bolí brucho a často vracajú. Pri tejto chorobe obličky nie sú schopné zadržiavať tekutiny pre organizmus, deti teda ohrozené dehydratáciou. Preto je nesmierne dôležité, aby mali dostatočný príjem tekutín. Infúzna liečba antibiotikami  trvá zvyčajne 2 – 3 dni, kým nepoklesne teplota. Potom sa pokračuje v liečbe antibiotikami ďalej,  ale už v sirupovej či tabletkovej forme. V akútnom štádiu infekcie je veľmi dôležité aj podávanie tzv. antioxidantov. Pri pyelonefritíde ich reprezentuje výťažok z brusníc a rybí olej, ktorý telu dodá omega 3 polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré bránia tvorbe jaziev v obličkách a podporujú hojace procesy. Pri liečbe antibiotikami je nutné podávanie probiotík. Po odznení akútneho zápalu a pri sterilnom moči sa vhodné začať  s imunomodulačnou liečbou na zlepšenie obranyschopnosti slizníc močového traktu ale i celkovej imunity. V nefrológii sa využíva Uro–Vaxom, čo je lyzát z baktérií, ktoré najčastejšie baktériovú infekciu spôsobujú, t.j. z Escherichia coli. Zlepší sa tým obranyschopnosť a zníži sa pravdepodobnosť, že sa infekcia zopakuje. Každá recidíva pyelonefritídy znamená pre detského či dospievajúceho pacienta zvýšené riziko, že zápal sa bude hojiť jazvami, čo znamená chronickú obličkovú chorobu  poruchu funkcie obličiek. Dieťa po prekonanej akútnej pyelonefritíde by malo byť preto sledované v nefrologickej ambulancii.

Toxické nefropatie po užití liekov

Väčšina liekov, ktoré dieťa dostane, sa vylučujú obličkami a každý liek je pre obličky svojím spôsobom toxínom. V dnešnej dobe sa lieky deťom často podávajú neodôvodnene, ba až zbytočne. Je to spôsobené vplyvom reklamy, liekov sa často dožadujú rodičia a neraz ich aj pediatri ordinujú „pre istotu.“   Najčastejšie sú to lieky proti teplote či bolesti – teda tzv. nesteroidné protizápalové lieky, ďalej antibiotiká, chemoterapeutiká,  i mnohé iné. Toxickosť lieku pre obličky sa zvyšuje:

• najmä pri závažnej chorobe obličiek a pečene,
• ak sa dávajú vysoké dávky lieku, lieky sa kombinujú
• ak dieťa nemá dostatok tekutín, teda je dehydrované (odvodnené), napríklad pri chorobe, teplotách a nedostatočnom pití tekutín.

Lieky najmä pri chorobách obličiek a kombinácií liekov môžu poškodiť viaceré štruktúry obličiek. Na pôsobenie toxínov sú citlivé filtračné klbôčka – glomeruly a takzvaná úpravovňa moču – tubuly či dreň obličiek. Poškodenie liekmi následne spôsobí chronické zmeny týchto obličkových štruktúr a dieťa sa dostáva do I. štádia chronickej obličkovej choroby (CHOCH) (ktorá sa považuje za tzv. „tichého zabijaka“.

Ak sa raz dieťa dostane do I. štádia chronickej obličkovej choroby začínajú obličky fungovať na tzv. „funkčnú rezervu“. To znamená, že funkčné štruktúry obličky sú viac zaťažované ako bežne u zdravého dieťaťa. Ak túto záťaž nevydržia, tak potichu odumierajú a dieťa postupne prechádza do 2. – 3. štádia chronickej obličkovej choroby. Zvyčajne o tom jeho okolie nevie, pretože sa má dobre a nič ho nebolí. Štádií CHOCH je päť. Piate štádium už znamená umelú obličku (dialýzu) alebo transplantáciu.

Preto by si mal lekár vždy zvážiť, či treba alebo netreba nejaký liek podať a v akej dávke. Keď ho už treba podávať, nefrológovia zdôrazňujú zároveň prísun dostatočného množstva tekutín.

Lieky proti teplote, bolesti, či zápalu – antipyretiká, analgetiká a antiflogistiká.

Patrí medzi ne paracetamol, kyselina acetylsalicilová, či nesteroidné protizápalové lieky. Všetky môžu, najmä pri vyšších dávkach vážne poškodiť obličky.  Pri dlhodobom užívaní u chronických detských pacientov spôsobujú tzv. analgetickú nefropatiu. Je to závažné, chronické ochorenie spôsobujúce  nezvratné zmeny v štruktúre a funkcii obličiek. Týchto pacientov často diagnostikujú až  v 3. śtádiu CHOCH, keď sú už zvýšené hodnoty odpadových produktov (kreatinín, urea) a obličky sú v počiatočnom štádiu  zlyhávania. Antibiotiká.

Poškodenie obličiek môže spôsobiť aj obyčajný peniclín. Nehovoriac o cefalosporínoch, či aminoglykozidoch – takzvaných širokospektrálnych antibiotikách. Do tejto skupiny patria aj chemoterapeutiká – teda „sulfonamidy“ a najmä tzv. kombinované preparáty využívané pri liečbe baktériových infekcií. U detí sú vírusové ochorenia veľmi časté. Pri tých závažnejších lekári musia  často siahnuť aj po tzv. antivírusových liekoch, ktoré sú viac toxické pre obličky najmä pri dehydratácii (odvodnení) či kombinácii liekov.

Detskí pacienti s chronickými chorobami musia užívať množstvo ďalších liekov. Podstatné je, že každý z nich je svojím spôsobom pre obličky toxínom. Sú to najmä lieky proti epilepsii, pri reumatických chorobách i mnohých ďalších.  Lekár by teda mal zvážiť u detského pacienta podanie každého lieku a pokiaľ ho už musí dať – či pri akútnom ochorení alebo chronickej chorobe, je dôležité zabezpečiť najmä dobrú hydratáciu dieťaťa a podávať správnu dávku. Vhodné je tiež  podávať lieky s nižšou toxicitou pre obličky a u akútne chorých detí vždy zvážiť kombináciu liekov. Pri chronicky chorých detských pacientoch by sa mala podávať  podporná liečba.  Potrebné je pravidelné sledovanie nálezov v moči (bielkoviny, krv) a monitorovanie  funkcie obličiek, čo znamená sledovanie dieťaťa u nefrológa.

Nadbytok soli poškodzuje obličky detí i dospelých

Už bábätká dostávajú presolenú stravu, ktorá u nich vedie k rozvoju chorôb, aké kedysi trápili iba dospelých. Nadbytok soli okrem záťaže obličiek zvyšuje krvný tlak, prináša problémy s nadváhou a kardiovaskulárnymi chorobami.

Ročné deti prekračujú dennú dávku sodíka v priemere o 80 percent. Vo veku troch rokov už deti dostávajú v strave trikrát toľko sodíka ako potrebujú.  Podľa odborníkov za to môžu skryté soli v potravinách. Až dve tretiny prijímanej soli v detskej strave pochádzajú z priemyselne spracovaných potravín(presolené pečivo, údené syry, párky, šunka). Pozor aj na dochucovacie koreniace zmesi či kečup. Úplne nevhodné sú omáčky či polievky z polotovarov. Všetky obsahujú priveľa sodíka. Údeniny a tavené syry majú obsah soli taký vysoký, že už jedna porcia prekračuje povolenú dennú dávku. Prebytočný sodík je záťažou pre detské obličky, ktoré nie sú na taký vysoký príjem dostatočne zrelé. Nadbytok soli spôsobuje smäd – deti často dostávajú sladené limonády namiesto vody a vzniká obezita. Ďalším, podceňovaným rizikom prekračovania povoleného množstva soli je pestovanie návyku na slanú chuť, ktorý býva veľmi silný a rastúcim vekom dieťaťa sa stupňuje. Vznikajú zlé stravovacie návyky, ktoré vyvolávajú neskoršie problémy s hmotnosťou, kardiovaskulárnymi ochoreniami i poškodenie obličiek.

Naučme deti zdravo piť

Obsah vody v tele u dieťaťa je vyšší ako u dospelého. Voda tvorí až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca, u dospelého človeka je to 60 percent z jeho celkovej hmotnosti.  K dehydratácii preto prichádza pri najmenších deťoch veľmi rýchlo. Dojča, ktoré váži 5 kilogramov, pri nedostatočnom príjme tekutín je vážne dehydratované už keď stratí približne 5 percent svojej aktuálnej hmotnosti.

Koľko tekutín potrebuje dieťa na deň?

Potreba tekutín je vo všeobecnosti závislá od veku dieťaťa, zloženia jeho stravy, najmä obsahu bielkovín a solí, ako aj od funkcie obličiek, presnejšie ich koncentračnej (zahusťovacej) schopnosti. Platí, že koncentračná schopnosť obličiek v novorodeneckom a včasnom dojčenskom veku je nízka. To znamená, že na vylúčenie solí a odpadových produktov metabolizmu dieťa potrebuje dostatok tekutín. Ak obličky z rôznych príčin nevylúčia dostatočné množstvo soli a odpadových látok z organizmu, môže nastať ich ukladanie v telesných tkanivách.

Novorodenec – u najmenších detí príjem tekutín zabezpečuje materské mlieko. Plne dojčené dieťa nepotrebuje prísun iných tekutín vo forme vody alebo čajov. Ak si však v letných mesiacoch pri teplotách viac ako 25 °C, „krikom“ si pýta viac napriek častejšiemu prikladaniu k prsníku, treba mu podávať aj iné tekutiny – napríklad dojčenskú vodu alebo špeciálne čajové nápoje určené pre najmenšie dojčatá. U detí, ktoré z rôznych príčin mamy nedojčia, ale živia ich náhradnými formulami, je potrebné pridať v horúčavách  minimálne 50 až 75 ml vody/kg hmotnosti/deň.

Staršie dojča – Pri zaraďovaní tuhej stravy do jedálnička dieťaťa treba dávať dieťaťu aj dostatok tekutín.

Dieťa vo veku 1 až 3 roky – Keď v jedálnom lístku dieťaťa už prevláda tuhá strava, samotný príjem tekutín relatívne klesá. Preto musí skutočný príjem tekutín stúpnuť. Dieťa už okrem vody a mlieka pije aj ovocné džúsy či zeleninové šťavy. Samotný príjem tekutín od narodenia postupne stúpa. Ideálne by mal vyzerať asi takto:

Aké nápoje sú pre deti vhodné?

Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat treba preferovať vody s označením „dojčenská voda“. Pri pitnom režime dojčiat a pri príprave stravy pre ne, nie sú vhodné vody s vysokou mineralizáciou a vody s vyšším obsahom sodíka. Voda s obsahom fluoridov nad 1,5 mg/l nie je vhodná na pravidelnú konzumáciu pre dojčatá a deti do 7 rokov.

Aké nápoje sú pre deti nevhodné?

Úplne nevhodné sú sladené nápoje. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity detí, spôsobujú kazenie zubov a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú. Kolové nápoje navyše obsahujú okrem zbytočného cukru kofeín a zvýšený objem fosfátov, a tonikové nápoje zase chinín. Sladené malinovky navyše obsahujú umelé farbivá, umelé sladidlá, konzervačné látky a rôzne ochucovadlá, ktoré tiež zaťažujú obličky dieťaťa.

Kedy sa potreba tekutín zvyšuje?

Zvýšená potreba tekutín môže nastať napríklad pri chorobách, ktoré sprevádza zvýšená teplota, vracanie  a hnačky. Tiež v čase letných horúčavách, v suchom počasí,  či pri športe. Voda je dôležitá pri regulovaní teploty tela,  bráni prehriatiu organizmu, významne sa podieľa na odstraňovaní odpadových látok z tela (prostredníctvom moču) a je nenahraditeľná pri jednotlivých procesoch, ktoré sa odohrávajú v našom tele. Z organizmu sa pritom pravidelne vylučuje – močom, potom, stolicou, pľúcami pri dýchaní, a preto je nevyhnutné ju do tela  ustavične dodávať. Pri stavoch spojených s horúčkou alebo pri úpale je potrebné pridať dieťaťu tekutiny navyše. Na každý stupeň Celzia navyše od normálnej telesnej teploty (37 °C)  sa jednorazovo pridáva 50 až 100 ml tekutiny jednorazovo.

Aké sú prejavy nedostatku tekutín?

Základnými príznakmi dehydratácie sú únava, malátnosť, u väčších detí bolesť hlavy, závraty, nepokoj, nechutenstvo. V neskoršom štádiu sa zrýchľuje pulz, skracuje sa dych, čo súvisí so šokovým stavom. U najmenších detí sa prvé príznaky dehydratácie prejavia veľmi rýchlo zvráskavením a zníženým napätím kože. Kožná riasa – treba ju urobiť palcom a ukazovákom najlepšie na bruchu, sa len ťažko vracia späť. Prejavom dehydratácie sú aj suché sliznice, jazyk potiahnutý bielym až hnedým povlakom. Na nedostatok tekutín v organizme malého dieťaťa  upozornia aj suché plienky.

Aká je prvá pomoc pri dehydratácii?

Prvá pomoc pri dehydratácii spočíva v tom, že do organizmu treba dodať stratené tekutiny. Na začiatku, alebo len pri krátkom trvaní ochorenia spojeného s nedostatočným príjmom tekutín je možné pomôcť dieťaťu doma. Používajú sa rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode a dať dieťaťu vypiť – zabezpečia rýchle dodanie iontov a vody. U starších detí je dobré podať minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Po podaní rehydratačného roztoku treba zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem. Keď sa nedarí stav zvládnuť, dieťa tekutiny v sebe neudrží alebo odmieta piť, je nutné vyhľadať lekársku pomoc na podanie tekutín pomocou infúznych roztokov.

Čo robiť, ak dieťa pije málo?

Treba pamätať na to, že najmä malé dieťa nevie vyjadriť, že potrebuje viac piť a na jeho pitný režim musia dohliadať rodičia. Mali by ho prispôsobovať stavu dieťaťa, jeho činnosti i počasiu. Mnoho detí pitie čistej vody či nesladeného čaju odmieta. Odborníci radia dieťa k pitiu motivovať pekným farebným pohárom, dovoliť mu piť cez slamku či skúsiť si s ním štrngať. Ak aj napriek tomu dieťa pije málo, treba vodu dodať do organizmu aj inak, napríklad pomocou riedkych polievok a ovocia či zeleniny (u detí nad jeden rok). Napríklad uhorky obsahujú až 95 percent vody, rovnako aj šalát, a paradajky majú len o 2 percentá vody menej. Z ovocia najviac vody obsahuje červený melón, ktorý jej má v sebe až 80 percent.  Keď je dieťa choré, má hnačku, vracia alebo má vysoké teploty, možno mu podávať tekutinu napríklad vstrekovaním striekačkou priamo do úst, alebo použiť u novorodencov kvapkadlo.

Môže vás zaujať:

“Milión” mýtov až nezmyslov o skleróze multiplex. Toto je pravda