Pravidlá standing ovations a rifle v divadle

Keď sme zverejnili stĺpček “Keď standing ovations stráca zmysel pre ovce” netušili sme, koľko ľudí v divadle prežíva rovnaké zmiešané pocity.

„Herci sa lúčia, klaňajú. Náhle sa niekto v hľadisku postaví a začne oduševnene tlieskať. Po chvíli sa postupne  pridávajú  ďalší diváci a začína klasické standing ovations. Človek má niekedy pocit, že ak by k tomuto nedošlo, na predstavenie by sa mohlo pozerať ako na nevydarené. Ale čo, keď si myslíme, že predstavenie si až takú výnimočnú poctu nezaslúži? Mám sa postaviť len preto, že v stoji tlieskajú všetci okolo mňa? Mám sa cítiť trápne, keď tlieskam „len“ posediačky? Som nevychovaná?“ Zamýšľa sa Eva Koprena v texte.

Pýtali sem sa aj Juraja Kemku, ako to vidí on, herec. „Ak ostane sedieť 10 ľudí, je to ich pocit nenaplnenia očakávania, možno ich veľmi bolia nohy alebo zaspali. Nikto sa na nich nehnevá a divadlo budú môcť navštíviť opäť. Nie je to hanba, veď sme slobodní ľudia,“ reagoval pre Dalito.

Kemka: „Ak niekto sedí pri standing ovation, nesplnili sme očakávania, bolia ho nohy alebo zaspal.“

Zaujímal nás názor odborníka na spoločenské správanie sa. Naozaj je neslušné ak sa niekto pri standing ovations nepostaví? Odpovedá  expert na etiketu a spoločenské správanie Marek Trubač.

Ak divák nie je spokojný s výkonom hercov a ostatní sa postavia a tlieskajú , musí tak urobiť aj on, alebo môže ostať sedieť?

Podľa definície je Standing Ovations (ovácie v stoji) predĺžený potlesk (aplauz), počas ktorého dav, alebo obecenstvo, stojí na nohách. Vyjadruje ním obdiv, poctu a podporu vystupujúcemu za úspešné divadelné predstavenie, koncert, či iné vystúpenie, ktoré si diváci veľmi užili. Ako uvádza ďalšia z definícií, uznanie aplauzom v stoji vyjadruje celé obecenstvo, alebo jeho časť. A aj z tejto vety je zrejmé, že Standing Ovations nie je spoločenský predpis, ale možnosť, ako vyjadriť nadmernú spokojnosť, či mimoriadne potešenie z výkonu umelcov, ktorý vysoko presahoval priemer. Ak sa vám teda na rozdiel od ostatných divákov predstavenie nepáčilo, alebo svojou kvalitou podľa vás nepresiahlo štandard, nemusíte súhlasne s ostatnými pri záverečnom potlesku stáť. A pokiaľ sa predstavenie vôbec nepáčilo, dokonca nemusíte ani tlieskať. Rovnako sa individuálne rozhodujete aj počas samotného predstavenia, kedy pri vtipných pasážach alebo mimoriadnych výkonoch umelcov obecenstvo, alebo len niektorý z divákov, môžu na podporu účinkujúcich zatlieskať ešte skôr, ako sa celé predstavenie skončí.

Čo v takom prípade, ak sa na diváka niekto ohradí, že sa správa neslušne lebo ostal sedieť? Alebo jednoducho zazerá?

Nik nemá právo vyčítať, že netlieskate vedno s ním, alebo, že ste sa pri potlesku nepostavili, ako tí okolo Vás. Za neslušné, alebo nevhodné správanie by sme skôr mohli považovať vyrušovanie prísediacich pri sledovaní predstavenia, príliš hlučný smiech v pasážach, kedy na to nie je dôvod, či pokrikovanie na umelcov a podobne. V prípade, ak sa na Vás niekto ohradí s výčitkou, že pri záverečnom potlesku nestojíte, stačí mu naznačiť, že vás osobne úroveň tohto podujatia natoľko nenadchla a videli ste i lepšie. Určite takéto „upozorňovanie“ prísediacich nie je korektné a navyše sediaca osoba môže mať aj iný dôvod, napríklad zdravotný hendikep a podobne.

Kedysi sme do divadla chodili v šatách a oblekoch. Dnes tam prídu ľudia aj v rifliach.  Je to slušné?  

Návšteva divadla, opery, či filharmónie isto patrí k spoločensky významnejším podujatiam, ako koncert rokovej hudby, či návšteva kina, alebo Stand Up Comedy predstavenia v kaviarni. Aj preto by sme mali pri výbere odevu viac zohľadňovať úroveň podujatia, ktoré sa chystáme navštíviť. Áno, doba pokročila, páni už dávno nenosia slávnostné, či aspoň vychádzkové obleky a dámy už častokrát nenosia ani šaty a nieto ešte malú večernú toaletu. To ale neznamená, že sa musíme obliekať podobne ako väčšina. Teda neformálne. Divadelné predstavenie nie je neformálna záležitosť. Navyše ak ide o premiéru, je to zväčša udalosť spojená i s recepciou po skončení predstavenia. A tu sa ukáže, kto je skutočnou dámou a džentlmenom, alebo len neokrôchancom, ktorý si z obývačky od televízora či od piva z krčmy odskočil do divadla. Ak teda divadlo chápeme ako formálne prostredie, mali by sme sa obliecť takisto formálne a to páni do tmavého obleku a dámy minimálne do malých šiat, či slušivého kostýmu.

Môže vás zaujať:

Telemarketingový hovor aj rýchlo a so cťou