Pre Slovákov je Bjørnson kľúčovým nórskym politikom začiatku 20. storočia, ktorý chápal aj malé národy
Dnes, 26. apríla 2020, uplynulo 110. rokov od úmrtia významného nórskeho prozaika, dramatika, básnika, publicistu a politického mysliteľa Bjørnstjerna Bjørnsona.
Toto výročie predstavuje pre nás príležitosť pripomenúť si jeho osobnosť, ktorá sa venovala myšlienkam mieru, humanizmu a v neposlednom rade právam malých národov v Európe všeobecne a Slovákov osobitne. História ukázala, že v Európe to boli aj zostali relevantné témy.
„Pre Slovákov Bjørnson bol a zostáva kľúčovou politickou osobnosťou začiatku 20. storočia, ktorý poznal a chápal situáciu malých národov Európy, čo ho priviedlo k vášnivej obhajobe Slovákov v záujme zmeny ich znevýhodneného postavenia na začiatku 20. storočia. B. Bjørnson sa stal významnou súčasťou emancipačného procesu Slovákov v desaťročí pred rokom 1918 a potom v Československej republike po skončení Veľkej vojny. B. Bjørnson je na Slovensku aj dnes rešpektovanou osobnosťou. Ani v mierovej a zjednotenej Európe nesmieme zabúdať na relevantnosť jeho myšlienok, medzi ktoré patria jeho názory spojené so všeľudskými princípmi, myšlienky viažuce sa na sociálne práva a ľudské práva vôbec,” uviedl pre Dalito rezort diplomacií.
Dodalo, že celé jeho dielo zdôrazňuje význam takých hodnôt ako sú morálnosť, spravodlivosť a sloboda, ku ktorým sa hlásime.
Bjørnstjerne Bjørnson : zdroj Wikipedia: Záujem o slovenskú problematiku v ňom vzbudil list troch českých slovakofilov – spisovateľa dr. Eduarda Lederera, básnika Adolfa Heyduka a Karla Kálala, v ktorom opísali katastrofálne postavenie „na smrť odsúdeného národa na uhorskom ostrove slobody“, a to na základe širokého faktografického materiálu pripraveného o.i. Antonom Štefánkom. List opisuje politiku národnostného útlaku vo všetkých oblastiach života, vysvetľuje metódy vládnutia aj justičnej perzekúcie, pripomína odľudňovanie Slovenska vysťahovalectvom a pod. a skutočnosť, že sa v Uhorsku tento útlak zakrýva fasádou „liberalizmu“ a poukazovaním na nikdy nerealizovaný národnostný zákon z roku 1868. Bjørnson tento list zverejnil v októbrovom čísle (rok 1907) mníchovského časopisu März. V liste sa zdôrazňuje, že nie je zameraný proti maďarskému ľudu (lebo aj on je vraj predmetom útlaku), ale len proti uhorským utláčateľom.[1]