Prvej žene vo vesmíre bolo veľme zle, takmer to neprežila
Valentina Vladimirovna Tereškovová, vtedy 26-ročná občianka Sovietskeho zväzu (ZSSR), sa stala prvou ženou vo vesmíre. 16. júna 1963, ju na obežnú dráhu Zeme vyniesla raketa Vostok 6. Na kozmickej lodi absolvovala 48 obletov Zeme, jej let trval 70 hodín a 41 minút.
Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila 6. marca 1937 v rodine traktoristu a krajčírky v dedine Maslennikovo v Jaroslavľskej oblasti Ruska.
Od mladosti sa zaujímala o parašutizmus a lietanie. Obidva sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala amatérskou parašutistkou a študovala pilotáž.
Rozhodol robotnícky pôvod
V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy smerujúcej do kozmu stretla s dvoma ďalšími uchádzačkami – Valentínou Ponomariovovou a Irinou Soloviovovou, nad ktorými ju favorizoval aj robotnícky pôvod a ženský pôvab.
O jej nominácii definitívne rozhodol vtedajší najvyšší sovietsky stranícky predstaviteľ Nikita Sergejevič Chruščov.
Let Tereškovovej sa začal 16. júna 1963 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Neprebiehal celkom hladko. Už jeho začiatok preložili pre technické problémy aj zvýšenú slnečnú aktivitu.
Riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri.
Hore veľké problémy
Počas letu trápila Tereškovovú kozmická choroba a únava. Pobyt v beztiažovom stave znášala zle. Stavy nevoľnosti boli natoľko vážne, že musela vypustiť všetky naplánované testy a pozemné riadiace stredisko dokonca uvažovalo o predčasnom ukončení letu.
Z dnešného pohľadu to bola riskantná misia, neboli presné údaje o možných dôsledkoch pobytu vo vesmíre pre ženské telo a na prípadné problémy neexistovali lieky.
Na palube, v malom stiesnenom priestore, vraj zaspávala, čo neskôr odborníci pripisovali psychickému stresu. Podobne ako prvý kozmonaut sveta Jurij Gagarin sa aj ona sa pri pristáti katapultovala. Na Zemi pristála 19. júna 1963.
V tom istom roku – tri mesiace po návrate zo svojej kozmickej misie – sa Tereškovová priamo v Kremli za prítomnosti Chruščova vydala za sovietskeho kozmonauta Andrijana Nikolajeva. Ten v roku 1962 pilotoval kozmickú loď Vostok 3 a v roku 1970 velil kozmickej lodi Sojuz 9.
O rok neskôr, v roku 1964, sa im narodila dcéra Jelena. Stala sa tak prvým dieťaťom, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre. Ďalší let do vesmíru však už Tereškovová neabsolvovala.
Má 81 rokov a sedí v Štátnej dume
Prvá zahraničná cesta prvej kozmonautky sveta viedla v auguste 1963 do Československa, kde ju sprevádzal aj Alexander Dubček. Dostala vyznamenanie Hrdina socialistickej práce a stala sa čestnou občiankou Bratislavy.
Svoje osemdesiate narodeniny oslávila Valentína Tereškovová 6. marca 2017. Je poslankyňou ruskej Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu Ruskej federácie, a v roku 2014 bola napríklad členkou štafety s olympijskou pochodňou.
Vo vesmíre 537 ľudí, 60 žien
Po Tereškovovej sa do dejín kozmonautiky sa zapísali aj ďalšie ženy. Medzi nimi ako prvá Američanka do vesmíru dostala Sally Rideová, rodáčka z Kalifornie (USA) narodená 26. mája 1951.
V rámci výcviku sa musela naučiť pilotovať stíhačku, skákať padákom či pohybovať sa v beztiažovom stave. Na raketoplán Challenger si ju vybrali aj preto, že vedela pracovať s robotickým ramenom.
Rideová bola na palube Challengera v roku 1983, keď mala 32 rokov. Misia bola šesťdňová, o rok sa zúčastnila na ďalšom lete raketoplánu. Z NASA odišla v roku 1989 a stala sa profesorkou Kalifornskej univerzity v San Diegu.
Prostredníctvom svojej spoločnosti Sally Ride Science bývalá kozmonautka povzbudzovala dievčatá, aby sa dali na vedeckú kariéru. Sally Rideová zomrela 23. júla 2012 vo veku 61 rokov.
Do vesmíru dodnes vypravili 537 ľudí, z toho bolo 60 žien. Najviac ich vyslali do kozmu USA – 45. Zo Sovietskeho zväzu absolovvali let do vesmíru 4 kozmonautky, dve boli z Kanady, Číny a Japonska. Jednu ženu vo vesmíre malo Francúzsko, India, Taliansko, Južná Kórea a Spojené kráľovstvo.
Rekordmanka Peggy do dôchodku
Americká astronautka a držiteľka viacerých “vesmírnych” rekordov Peggy Whitsonová odchádza do dôchodku. V piatok to oznámil Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý citovala agentúra AP.
Biochemická výskumníčka vo vesmíre strávila celkove 665 dní, čím dosiahla americký rekord. Zároveň je aj najstaršou ženou, ktorá vystúpila do vesmíru. Zo svojej poslednej misie sa 58-ročná astronautka vrátila vlani po vyše 280 dňoch.
Whitsonová bola tiež prvou ženou, ktorá sa dvakrát stala veliteľkou Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
V NASA pôsobila od roku 1986 najprv ako výskumníčka, následne v roku 1996 podstúpila dvojročný astronautský tréning. Jej prvá misia vo vesmíre sa uskutočnila v roku 2002.
Môže vás zaujať:
Lajka vo vesmíre ohromila svet a umrela aj od stresu. Natočili o nej sci-fi