Pred 80 rokmi ušli z pekla. Vďaka dvom Slovákom sa svet dozvedel šokujúce fakty o holokauste
Pred osemdesiatimi rokmi ušli z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler. Bol to jeden z mála úspešných útekov. Vďaka obom hrdinom a ich správe známej aj ako Osvienčimská správa sa svet dozvedel o krutostiach voči väzňom v tábore.
Rudolf Vrba, pôvodným menom Walter Rosenberg sa narodil 11. septembra 1924 v Topoľčanoch. Študoval na gymnáziu v Bratislave, avšak pre židovský pôvod ho zo školy vylúčili. Na jar 1942 chcel z fašisticko-ľudáckeho Slovenského štátu ujsť a v Británii sa chcel pripojiť k československej armáde. Ušiel do Maďarska, no trasa úteku sa mu javila príliš nebezpečná, preto sa rozhodol vrátiť späť a získať nové doklady. Na maďarsko-slovenskej hranici ho však chytili a deportovali do zberného tábora v Novákoch. Odtiaľ síce ušiel, ale zakrátko ho opäť chytili. Previezli ho do koncentračného tábora Majdanek v Poľsku, odkiaľ ho napokon deportovali do tábora Auschwitz-Birkenau.
Alfréd Wetzler sa narodil 10. mája 1918 v Trnave. Pred druhou svetovou vojnou pracoval v tehelni. V roku 1941 ho zatkli a uväznili v Bratislave. V apríli 1942 ho deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Tri dni v úkryte, potom 160 kilometrov na úteku
Dňa 7. apríla 1944 popoludní sa obaja ukryli vo veľkej kope dreva pripraveného na stavbu novej budovy. Vedeli, že keď niekto ujde, rozozvučia sa sirény a vojaci hľadajú utečencov tri dni. Utečenci tak v podstate nemali šancu. Preto obaja zostali v úkryte celé tri dni a až potom pokračovali v úteku. Boli jednými z mála väzňov, ktorým sa podarilo z koncentračných táborov ujsť.
Na úteku prešli 160 kilometrov. Dostali sa na Slovensko a ešte v apríli vypovedali v Žiline pred Židovskou pracovnou radou. Tak vznikla Správa Vrbu a Wetzlera, známa aj ako Osvienčimská správa. Obsahovala svedectvá utečencov, neľudské praktiky dozorcov, popravy väzňov i počet väzňov v tábore. Bol to vôbec prvý realistický a veľmi presný opis toho, čo sa deje v Osvienčime. Dovtedy mal svet len nepotvrdené informácie. V Žiline dostali falošné doklady s menami Jozef Lánik a Rudolf Vrba.
Rozprávanie oboch hrdinov bolo také šokujúce, že spočiatku sa obaja stretli s nedôveru. Napokon bola správa preložená do niekoľkých jazykov a odoslaná rôznym medzinárodným inštitúciám. Bola publikovaná najprv vo Švajčiarsku, následne vyšla v mnohých západných novinách. So správou sa oboznámili aj politici ako Winston Churchill či Franklin D. Roosevelt, ale aj pápež Pius XII.
Správa Vrbu a Wetzlera sa stala „jedným z prvých podrobných písomných dokumentov očitých svedkov o holokauste. Po vojne bola využitá v tzv. norimberskom procese a dnes sa považuje za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia,“ uviedol pred časom portál holocaust.cz.
Za komunistov Vrba emigrant, Wetzler nespoľahlivá osoba
Rudolf Vrba sa po úteku zapojil do odboja. Po skončení vojny študoval chémiu a napokon sa stal odborníkom na biochémiu mozgu a na výskum cukrovky a rakoviny. V roku 1958 emigroval a od roku 1976 pôsobil ako profesor farmakológie na Lekárskej fakulte Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri. Zomrel 26. januára 2006.
Vrba je autorom knihy Utiekol som z Osvienčimu, v ktorej opisuje neľudské zaobchádzanie s väzňami v koncentračnom tábore, podáva svoj osobný príbeh a v knihe je o. i. pripojená aj Osvienčimská správa i niektoré ďalšie dokumenty o holokauste.
Podobne sa aj Alfréd Wetzler zapojil do odboja a zúčastnil sa aj na Slovenskom národnom povstaní. Hneď po vojne vydal knihu s názvom Osvienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí. V roku 1964 napísal román Čo Dante nevidel, ktorý vydal pod menom Jozef Lánik. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia svedčil v procese s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme.
Po potlačení Pražskej jari a po nástupe normalizácie sa pre komunistický režim stal nespoľahlivou osobou a dokonca mal aj problémy s priznaním zákonných výhod pre účastníkov odboja. Spolu s manželkou býval v Bratislave. V osemdesiatych rokoch pracoval na čiastočný úväzok v knižnici v Ružinove. Zomrel 8. februára 1988.
V roku 2007 ich bývalý prezident Ivan Gašparovič ocenil in memoriam za účasť v protinacistickom odboji s nasadením vlastného života. Najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky, Rad Bieleho dvojkríža I. triedy – in memoriam a Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy – in memoriam získali obaja bývalí väzni z koncentračného tábora Osvienčim.
Od roku 2014 sa pravidelne koná Pochod po stopách hrdinov z Osvienčimu do Žiliny. V roku 2020 natočil režisér Peter Bebjak film Správa, ktorý mapuje príbeh oboch hrdinov.
(Ak vás tento príbeh zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu. Ďakujeme!)