Príbehy zo záhrady: Najlepší recept ako nevyhorieť, aj keď zhorieť

Šoférovala som a počúvala rádio, z ktorého na mňa vyskakovali katastrofické scenáre horúčav. Milión upozornení odborníkov, ako mimoriadne horúci deň nemám šancu vonku prežiť. Ale ja horúčavy milujem! Aj záhradu!

Skontrolovala som či som nezabudla klobúk aj najkratšiu sukňu, akú som doma našla. Snáď ma majitelia nevyženú zo záhrady, však je golfová, teda okrem zdrapu látky má aj krátke nohavice. To by mohlo prejsť, dúfala som.

Záhradné peklo

Vybavená studeným melónom, minerálnym sprejom na tvár, kvapkami na suché oči a hektolitrami vody som vtancovala do milovanej záhrady, kde nás čakalo prekvapenie. Majitelia nás v tom nenechali. Záhradníkov-odborníkov a amatérov-hobíkov-brigádnikov si vážia a namontovali (teda skôr technickí kolegovia), vodnú paru. Vraj, aby sme horúčavu v betónovej záhrade so stolmi plnými kvetov, prežili. Spomenula som si na Las Vegas pred šestnástimi rokmi, keď som sa nevedela vynadívať, ako tam v päťdesiatich stupňoch Celzia chladila para ulice.  

V záhradnom domčeku nás čakal krém s UV faktorom 50, ktorý sa však na tele roztopil skôr, ako sa stačil vstrebať. Studený melón sme si s kolegami rozdelili na dve etapy. O 15-tej a 17-hodine, keď teplomer ukazoval v tieni 32 stupňov a na betóne do 50. Pohľad na zvädnuté všetko, čo ešte ráno pripomínalo kvety, nás hnal dopredu, aj keď sme miestami pripomínali skôr hnusných slizkých slimákov. Zákazníkov prišlo málo, odvážne boli len ženy, ktoré možno vycítili možnosť viac minúť. Jedna sa priznala, že ostal doma pri chladenom pive, vraj, aspoň v záhradníctve neotravuje koľko míňa a kde to posadí.  

Nekonečná hadica

Celý deň som vlastne polievala. Kvety aj seba. Bol to jediný spôsob, ako to prežiť, aj keď teplo milujem. Však aj na dovolenku chodievame do krajiny, ktorej sa v tom čase vyhýbajú aj domáci. Kde je vonku do 50 stupňov a more je také horúce, že si doň nosíme pohár s ľadom na ochladenie. Aj to musíme po pláži utekať, inak nám hrozia popáleniny. Aj tak to tam milujeme. Nikde nikoho, len my dvaja, bar a bazén. Pre nás už ideálna dovolenka.  

Horúca záhrada bez mora je však výzva. „Musíme to udržať!“ v preklade znamená počas horúčav polievať a polievať od siedmej hodiny rannej až do 19-tej. Možno si poviete no a čo! Pokiaľ to však robíte v záhradníctve o dvetisíc metroch štvorcových iba vonku , poviem vám, aj chlapi majú dosť. Nestačí to totiž poliať len raz, ani dva, ale aj trikrát. Aj tak večer máte pocit, že to robíte zbytočne, pretože voda sa vyparuje asi tak rýchlo, ako sa do kvetín vlieva. K tomu každý kvetináč musíte vyskúšať, či je ťažký a nabral vodu. Skontrolovať všetky, či ste na nejaký nezabudli. Zabudnete vždy a samozrejme práve ten pri kontrole kolega poťažká.

No a pritom za sebou vláčite a neustále prekladáte ťažkú, asi 80 metrov dlhú hadicu s ešte dlhšou a ťažšou ružicou na polievanie. K tomu za jeden deň urobíte okolo 14 tisíc krokov.

To by kolegovia mali

Horúcu výzvu sme všetci zvládli na výbornú. Večer, keď som odchádzala a vonku bolo stále hrozne, takmer sme sa pobili o džbán nápoja s ľadom, ktorý nám s úctou pripravovali kolegovia z reštaurácie a navzájom si krochkali, akí sme šikovní a poďakovali si za skvelý deň a spoluprácu. A to by kolegovia predsa mali.

Som nesmierne šťastná, že aj takéto dni si môžem vyskúšať, kam dokážem posunúť svoje hranice „pohodlnosti“. Ako sa dokážem prekonať. Mám tých ľudí rada za to, akí sú profesionáli a ako nefalšovane milujú tie zelené potvory. Vždy, keď odtiaľ odchádzam si poviem, že už nikdy v živote sa na žiadneho predajcu nepozriem škaredo. A ak si niečo rozmyslím, vždy to už vrátim tam, odkiaľ som to zobrala. Lebo viem, aké to je ťažké, slúžiť ľuďom a ešte sa pritom ťažko narobiť.

Šťastná

Aj vďaka novým životným skúsenostiam si život užívam naplno. Netrápia ma už tak udalosti, ktoré aj tak nemôžem ovplyvniť. … A vôbec, kto je to ten Matovič? Ďalšie leto mi už fakt nepokazí!

Záhrada je pre mňa oáza duševna bez ohľadu na to, aká je fyzicky ťažká. Ako klobúk dole, panička z Mercedesu s briliantami v ušiach aj na prstoch, ako mi s poklonou povedala kamarátka. A mala pravdu. Brigáda „z iného sveta“ je môj najlepší recept ako nevyhorieť, aj keď zhorieť.

(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)