Primár MUDr. Kulkovský: „Hnev a zúfalstvo mi nedovolia spať.”

Autorom blogu je lekár, primár Interného oddelenia NsP Považská Bystrica MUDr. Milan Kulkovský a zverejňujeme ho s jeho súhlasom. Jeho životným mottom je výrok A. Einsteina: „Svet je príliš nebezpečný pre život, nie kvôli ľuďom konajúcim zlo, ale kvôli tým, ktorí sedia a nechajú ich konať.”

Piatok, 13.11., 22:45… ležím a pozerám na syna. Občas sa zo spánku usmeje. Niečo pekné sa mu sníva. Má 4 roky, v škôlke má veľa kamarátov. Má ich rád. Aj pani učiteľky. Je dieťa, musí sa smiať, v spánku sa tešiť z toho, čo prežil. Keď som s ním, nechcem byť lekár, o práci mu nehovorím. Je dieťa, nezaslúži si vnímať zlyhania dospelých. Piatok trinásteho, 22:45. Ticho môjho šťastia ruší tón prichádzajúcej správy: „pán primár, na oddelení máme z dnešného testovania 13 pozitívne testovaných z personálu.” …

Ticho. Ležím a pozerám na syna. Jeho tvár ožiaril jas telefónu. Usmieva sa. Niečo pekné sa mu sníva. Bodaj by som bol dieťa. Po líci sa mi kĺže slza. Kým padne na vankúš, prepínam sa z módu otca na lekára a manažéra. Čo teraz? Väčšina personálu na mojom oddelení má Covid-19. Som zúfalý. Staničná jedného z mojich oddelení ma povzbudzuje. „Pán primár, čo nás nezabije, to nás posilní a posunie ďalej.” Má pravdu. Ale dokedy?

Pán minister sa pred pár hodinami vyjadril, že situácia sa vďaka opatreniam a testovaniu zlepšuje. Teším sa neúprimne s ním a smejem sa z toho, ako sa neúspešne pokúša oklamať aj sám seba. Citujem: „Už aj naše nemocnice cítia priaznivý efekt opatrení a testovania.” Možno má pravdu a ja len žijem v tom horšom, fiktívnom Matrixe…

Premiér si uvedomuje klesajúcu podporu verejnosti. 17.november sa chystajú protestne osláviť komunisti aj fašisti. Uvedomujete si tu symbolickú iróniu? Je nevyhnutné potešiť tých, ktorí môžu verejnú mienku ovplyvniť. Od pondelka, teda deň pred plánovanými protestnými zhromaždeniami, sa otvoria brány kostolov. Konečne. Naša ekonomika potrebuje stimuly. Toto rozhodnutie už bolo priam nevyhnutné. Tlieskam pastierskemu lobingu. Potešia sa aj ateisti. Môžu ísť do divadla alebo do kina. Šiesti si môžu ísť zaplávať.

Na “zlepšujúcu” sa situáciu zareagovala aj opozícia. Veľký sympaťák, traktorista a charizmatický zástanca ľudu, Peter Pellegrini, dnes farizejsky vyzval Matoviča, aby výrazne zmäkčil nariadenia: „Žiadam preto premiéra Matoviča, aby sa prestal hrať na sultána a neurčoval, čo bude otvorené a čo zatvorené, ale umožnil ľuďom slobodne žiť a dýchať.” To navrhuje v čase, keď denný prírastok prekračuje 2000 prípadov a zomierajú desiatky ľudí. Len pripomeniem obdobie, keď bol ešte premiérom.

5.marca bol potvrdený prvý prípad ochorenia Covid-19 na Slovensku, 9.marca sme mali 7 pozitívnych. 12.marca krízový štáb rozhodol o zatvorení všetkých letísk, škôl a škôlok, o zatvorení lyžiarskych stredísk, wellness centier, zábavných parkov, aquaparkov, barov, diskoték, kultúrnych zariadení, navrátilci zo zahraničia mali povinnú karanténu. Vtedajší premiér Pellegrini sa vtedy vyjadril: „Radšej viac prehnaných opatrení dnes, ako potom plakať nad rozliatym mliekom“.

Pýtam sa. Pán Pellegrini, čo sa odvtedy zmenilo? Iste, je toho veľa. Máme dramaticky viac nakazených, nemocnice kolabujú, ale hlavne, Vy už nemáte žiadnu zodpovednosť. Je mi Vás ľúto. A pri tom, tak peknú jamku v lícach máte, keď sa škodoradostne usmievate. Ste horší ako tí fašistickí navrátilci z melónovej brigády, ktorí obklopujú svojho fúzatého šéfa, znalca symbolov, prírodného liečiteľa a fanúšika egyptskej kultúry, Mariana. Oni sú aspoň čitateľní a za svoju podpriemernú inteligenciu a stredoveké názory sa nehanbia.

Situácia v mnohých nemocniciach je naozaj veľmi zlá. A vy, pán premiér a minister zdravotníctva, ak sa snažíte tvrdiť opak, buď úmyselne zavádzate alebo nemáte správne informácie. Ak ešte dokážeme ako-tak fungovať, tak len vďaka tomu, že časť zdravotníkov naďalej naivne považuje svoju prácu za poslanie. A to aj napriek tým polenám, ktoré nám denne hádžete pod nohy. O odmenách písať nebudem. V našich podmienkach majú podobu Yetiho, všetci o nich hovoria, ale ani po mesiacoch ich nikto nevidel. Jasnú podobu má len návrh vyšších pokút pre poskytovateľov a prísnejšie kontroly, ktoré zabezpečia viac trestov pre lekárov. Nepovažujem to za náhodu. Minister za zdravotníkmi v týchto zlých časoch nestojí, naopak, znechucuje nás čoraz viac.

Bez ohľadu na to, či tu nejaký Covid je alebo nie je, personálu bolo v nemocniciach vždy málo. Tam, kde mali robiť desiati, robili šiesti. Teraz zostali dvaja. Už máme toho dosť. Všetci. Najhoršia situácia je v malých, regionálnych nemocniciach. Tam, kde síce netransplantujeme srdcia a nemáme profesorské tituly zo sociálnej práce a ošetrovateľstva, ale zachytíme a vyliečime 90% našich pacientov. Len malú časť prekladáme do univerzitných či fakultných nemocníc k odborníkom, ktorí na nás často pozerajú z nadhľadu, ktorý si nezaslúžia. Profesne ani ľudsky.

Sobota, 14.11., 02:32. Hnev a zúfalstvo mi nedovolia spať. Rozmýšľam, ako zabezpečím chod svojho oddelenia. Chýba mi väčšina personálu. Pacienti pribúdajú. Situácia je vraj stabilizovaná a zlepšuje sa. Stojím pri posteli a pozerám na syna. Spí. Občas sa usmeje. Dodáva mi silu. Napriek tomu všetkému zlu musíme svojim deťom dávať dôvody na to, aby sa v spánku usmievali. Nezaslúžia si trpieť kvôli nezodpovednosti a nekompetentnosti tých, ktorí nám, dospelým, berú spánok…