Profesná zdrvenosť. Rezignácia alebo výpoveď?

• Svet versus vírus versus kariéra 
• Väčšina pracovníkov je profesne zdrvená
• Sabotéri medzi kolegami
• Rezignácia alebo výpoveď?
• Kto diktuje podmienky komu 

Odliv zamestnancov pritom nie je otázkou posledných týždňov. Je to však stále veľký šok pre ekonomiku aj spoločnosť. Zatiaľ čo slovenské médiá donedávna o Veľkej rezignácii pojednávali ako o jednom z najväčších trendov minulého roka, jej skutočné rozmery sa premietli do posledného kvartálu roka 2022.

Koniec vlny rezignovania zostáva ešte stále v nedohľadne. Rozprávať sa o nej neprestáva. Sprevádzajú ju totižto ďalšie, dlhodobo prehliadané problematiky – karierizmus, pracovná šikana či nepotizmus. Prvé signály poukazujú na to, že Veľká rezignácia sa prejavuje už aj na Slovensku. No vzhľadom na širší kontext je zatiaľ vývoj tohto trendu pomalší, než v zahraničí. Inflácia ho môže zastaviť aj urýchliť.

Z príkladov iných krajín si však môžeme spraviť obraz o tom, či je Veľká rezignácia skutočným strašiakom pre trh práce. Odliv zamestnancov totižto nie je taký jednoznačný. Dokonca by sa dalo hovoriť o prelievaní pracovníkov medzi spoločnosťami. Takýto typ pracovníkov sa nazýva job-hoppers, alebo po našom, prelietavci. Niektorí ho označujú za najnovší trend. To je však veľmi trúfalé. Job-hopping je v súčasnosti skôr hrozbou.

Svet versus vírus versus kariéra 

Lenže aj job-hopping prepukol v dôsledku takzvanej Veľkej rezignácie. Pretože tento globálny fenomén, ako ho pomenoval psychológ Anthony Klotz, strhol vlnu nespokojnosti u zamestnancov na celom svete, pričom spúšťačom tejto reťazovej reakcie boli predovšetkým nové pracovné podmienky v karanténnom režime. Mnoho zamestnancov počas pandémie pocítilo nielen neistotu, ale aj chaos v harmonograme, za ktorý vinili zlé riadenie firmy, v ktorej pôsobili.

Niet sa čomu čudovať, keďže náhla zmena situácie zasiahla aj zamestnávateľov, nútených v nejednom prípade podniky zatvoriť a nájsť uplatnenie v inom sektore. V tom lepšom prípade sa mohlo zdať, že po prekonaní pandémie a často improvizovaných krízových opatreniach už podniky nebude čakať nijaká podpásovka. Lenže s ústupom pandémie, ktorá dala všetkým dostatok času premýšľať o tom, ako žijú a čo chcú v živote dosiahnuť, nastal pre mnohých moment urobiť radikálny krok. Síce nedomyslený, no radikálny. 

Väčšina pracovníkov je profesne zdrvená

Neistota, ktorá panuje vo svete, sa dotkla všetkých národov. Austrálčania však na Veľkú rezignáciu reagujú impulzívnejšie, než našinci. Demotivujúcim je pre nich stres, nedocenenie ich pracovných výsledkov, výrazný podiel času stráveného v práci voči súkromnému životu, malá možnosť sebarealizácie či pracovný stereotyp. Podľa prieskumu agentúry PwC, ktorá uskutočnila analýzu na vzorke 1800 Austrálčanov, je až 61% respondentov pripravených zmeniť pôsobisko.

Pozor, reč je o pracovnom mieste, ktoré získali iba v priebehu posledného roka. Toto alarmujúce číslo poukazuje na to, že stabilitu nemôžu očakávať ani zamestnávatelia. Zmýšľanie tamojších pracovníkov je totižto náchylné na okamžitú adaptáciu v nových pracovných prostrediach.

O job-hopperov tam skrátka núdza nie je. Na ich smolu je to, že tento nežiaduci fakt odkrýva ich životopis aj Linkedin. Lojalita preto z pracovného vzťahu nevyhnutne vypadáva a presvedčivým nemusí byť ani motivačný plat. Nezískať prelietavého kandidáta však zamestnávateľov trápiť nemusí, niekedy to je najlepšie, čo sa im môže stať.

Americká konzultačná spoločnosť Gartner poukázala ešte v marci na to, že z 18 000 pracovníkov v IT sektore hodlá zostať na terajšej pozícii len neuveriteľných 29%. Ostatní prehodnocujú zmenu zamestnania alebo prechod k inému zamestnávateľovi v rámci rovnakej či príbuznej sféry. S tým však prichádza skrytá hrozba.

Viac o veľkej rezignácii zamestnancov nájdete na Pracuj.sk.