Psychológ o sharentingu: Rodičia zdieľajú fotky a videá detí aj pre lajky a celkový obraz perfektnej rodiny
Určite ich vídavate. Fotografie blízkych s deťmi počas víkendu, na dovolenke, keď ochorejú alebo oslavujú… Často deti vo veku, keď ani na hypotetickú rodičovskú otázku „Môžem to zverejniť?“ nevedia reagovať, lebo nevedia… A to často v situáciách, keď už ako dospelé by sa na sociálnej sieti určite neradi videli. Nemôžu to však rodičom zakázať, lebo ani netušia o čo ide a hlavne, hlavne bezhranične dôverujú rodičom.
Mnohí rodičia zdieľajú na sociálnych sieťach fotografie či videá svojich detí pri takmer každej príležitosti. Prečo to robia? Sú ľahostajní voči obrovským rizikám alebo sú „len“ neinformovaní? Aké sú reálne riziká a možné dopady či dôsledky pre dieťa? Na tieto i ďalšie súvisiace otázky odpovedá psychológ Michal Božík z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, ktorý sa venuje téme digitálneho rodičovstva a výskumu používania digitálnych technológií deťmi.
Čoraz častejšie vidieť, že na sociálnych sieťach rodičia zdieľajú aj fotky alebo videá svojich detí. Osobne to považujem za nevhodné a značne rizikové. Prečo to títo rodičia robia? Čo všetko v tom môže hrať rolu?
K zdieľaniu fotiek svojich detí na sociálnych sieťach môže viesť ich rodičov viacero dôvodov. Typicky k tomu môže rodiča motivovať potreba potvrdzovania vlastnej hodnoty, sociálneho statusu alebo úspechu, ktoré sa deje aj cez deti: ukážem svetu, aké sú moje deti úspešné, pekné, čo zároveň signalizuje, že som úspešný ja ako rodič. Rovnako to môže byť aj potreba pozornosti. Získavanie lajkov, komentárov a celkovo vytváranie obrazu perfektnej rodiny je pre mnohých rodičov silnou motiváciou, aby zdieľali nielen vlastné fotky, ale aj fotky svojich detí.
Rovnako tak môže fungovať aj sociálny tlak okolia, predstava, že to tak robia všetci. V neposlednom rade môžu rodičia rozmýšľať, že tak vytvárajú pre dieťa spomienky do budúcna, digitálnu stopu, ktorej sa ich deti potešia. To však, samozrejme, môže vypáliť úplne opačne.
Je za takýmto správaním rodičov len nedostatočná informovanosť alebo je to jednoducho ľahostajnosť voči rizikám a ich podceňovanie?
Tu sú asi dve skupiny rodičov. Takí, ktorí si tých rizík nie sú vedomí, alebo ich podceňujú. Tam vie pomôcť osveta a rozprávanie o téme. Náročnejšie to však bude pri rodičoch, ktorí toto robia zámerne. Tu môžu zohrávať rolu aj negatívnejšie motivácie, ako napríklad snaha zaujať tým, že zverejňujú fotku dieťaťa, na ktorej je špinavé, v trápnej situácii a podobne, alebo potom snaha vytvoriť detskú hviezdu sociálnych sietí zo svojho dieťaťa s úmyslom zarobiť, pričom najmä mladšie deti nevedia, aké to môže mať negatívne dopady na ich život v budúcnosti.
S takýmto počínaním sa spája množstvo rizík a neželaných dôsledkov od možnej krádeže identity a fotiek, cez kyberšikanu až po emocionálne a aj právne riziká. Skúste aspoň stručne kategorizovať možné riziká.
Tých rizík je naozaj veľa. Zverejnenie fotografie na sociálnej sieti môže spôsobiť, že bude ľahšie ukradnúť identitu dieťaťa, môže ich vystaviť online predátorom, kyberšikanovaniu. Rovnako tak môže odhaliť ich osobné informácie, niekedy aj nechtiac, či už meno, dátum narodenia alebo polohu.
Druhú skupinu tvoria riziká s dlhodobými následkami. Fotky a informácie zdieľané o dieťati môžu vytvoriť permanentnú digitálnu stopu o dieťati, s ktorou sa ono nemusí stotožňovať v budúcnosti. Môže to potenciálne ovplyvňovať ich pracovné príležitosti, možnosti prijatia na vysokú školu alebo ich osobné vzťahy.
Zdieľanie fotiek môže deti aj zahanbiť, alebo spôsobiť, že sa budú cítiť nekomfortne. Nemusia si želať zdieľať svoj osobný život so širším publikom, čo môže samozrejme negatívne vplývať na ich mentálne zdravie, duševnú pohodu, sebavedomie a sebahodnotenie.
Špecifickú kategóriu tvoria legálne riziká. Ak ako rodič zdieľate fotky detí bez ich súhlasu (alebo ak sa jedná o cudzie deti, bez súhlasu ich rodičov), vystavujete sa aj právnym rizikám.
V neposlednom rade treba spomenúť aj riziko zneužívania takýchto fotiek. Sociálne siete majú síce zabezpečenie, ale ak si napríklad rodič nenastaví viditeľnosť fotografií výlučne pre svoje publikum, tak sa dajú jednoducho ukradnúť. A potom neprekvapivo môžu fotografie ich detí kolovať po serveroch s detskou pornografiou a podobne. A aj keď vykoná rodič všetky bezpečnostné opatrenia, tak si z tej fotky môže niekto urobiť screenshot alebo ju iným spôsobom reprodukovať. Preto je na mieste vždy opatrnosť.
V tejto súvislosti sa už používa termín sharenting. Čo presne znamená a aké rôzne spôsoby spadajú pod správanie označované týmto termínom?
Sharenting je pojem zložený z dvoch slov: „parenting“, rodičovstvo a slovíčka „sharing“, zdieľanie. Ide teda o zdieľanie informácií, fotiek alebo videí na sociálnych sieťach. Sharenting sa stáva v posledných rokoch čoraz častejším javom, keďže mnoho rodičov používa sociálne siete na to, aby zdieľali novinky, míľniky a fotky svojich detí so svojou rodinou a priateľmi.
Sharenting môže mať viacero foriem, od zdieľania fotky prvých krokov dieťaťa alebo narodeninovej oslavy, až po zdieľanie ich známok alebo úspechov v škole. Niektorí rodičia zdieľajú aj osobnejšie alebo citlivejšie informácie, ako napríklad zdravotné problémy svojich detí či ich problémy so správaním.
To všetko zároveň nastoľuje ďalšiu vážnu tému: otázku súkromia. Litovský filozof Leonidas Donskis v spoločnej knihe so Zygmuntom Baumanom Tekuté zlo napísal, že „súkromie nám umiera priamo pred očami“. Upozorňuje, že mnohí „už nemajú žiadne tajomstvá v tradičnom, čestnom zmysle slova a ani nechápu, čo by to malo znamenať“. Naráža tým práve na sociálne siete a zdieľanie čohokoľvek.
Veľmi sa stotožňujem s týmto výrokom. Dnešná doba je dobou exhibicionizmu, narcizmu, egománie. Sociálne siete tento jav amplifikujú, to znamená rozširujú a posilňujú, a tým zvyšujú tlak aj na tých, ktorí sa takto nemajú sklon správať prirodzene. U tých, ktorí takéto sklony majú, to môže prerásť až do chorobnej závislosti od pozornosti a potvrdzovania svojho obrazu cez lajky na sociálnych sieťach.
Takéto, trúfnem si povedať, až „pornografické“ zdieľanie vlastného súkromia môže mať výrazné negatívne dopady na dušu človeka. Svoj sebaobraz si tvarujeme podľa toho, ako si myslíme, že nás chcú vidieť iní ľudia, ale naše pravé, autentické ja je postupne zamurované za stenou týchto falošných obrázkov zo života, ktoré sú však iba pretvárkou. Takto si klameme navzájom. A nielen druhým, niekedy dokonale oklameme aj samých seba. A navzájom sa presviedčame o tom, že je to niečo, čo chceme. Pre mňa osobne je to smutný obrázok doby a verím, že sa to raz otočí.
Čoraz viac sa hovorí o potrebe zvyšovať digitálnu gramotnosť. Asi budete so mnou súhlasiť, že aj povedomie o probléme, ktorý teraz rozoberáme, by malo byť súčasťou takéhoto vzdelávania.
Určite áno. Ale nielen zdieľanie fotiek detí, ale celkovo téma sociálnych sietí. My sme síce sociálne siete rýchlo a ľahko prijali do nášho života ako niečo, čo nám otvára mnohé možnosti, ale či to je úplne správne, ešte nevieme. Mnoho ľudí zo sociálnych sietí odchádza, a nielen preto, že im žerú čas, ale najmä pre riziká, ktoré predstavujú v súčasnom nastavení pre spoločnosť, demokraciu, ako aj individuálne riziká závislostí, kyberšikanovania, falošného obrazu sveta.
Mnoho otázok ohľadom sociálnych sietí ešte stále ostáva nezodpovedaných. Je potrebný nielen vedecký výskum ich dopadov, ale aj poctivá filozofická diskusia ako ďalej, lebo asi všetci cítime, že to, ako sú nastavené teraz, nie je úplne ideálne.
(Ak sa vám tento článok páčil, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)