R. Lintner : „Ako manažér som mal dôvod utiecť z baru, ale ja nikdy neutekám.“

Richard Lintner, rodák z Trenčína, zbieral skúsenosti v najprestížnejších  hokejových ligách NHL aj KHL. Do NHL ho draftovali ešte v roku 1996. Bývalý ofenzívny obranca celkovo pôsobil v 19 hokejových kluboch, aby sa od sezóny 2015/16 stal generálnym manažérom slovenskej hokejovej ligy. Pravidelne sa stretávame na charitatívnej akcii  jeho priateľa Petra Bondru Charity Golf Cup vo Veľkej Lomnici. Zajtra ich spoločne čaká prvý ročník All Star Cup , ktorý odštartuje otvoreným tréningom výberu slovenskej Tipsport ligy. Okrem samotných hráčov z najvyššej súťaže vedených kapitánom Brankom Radivojevičom  fanúšikovia uvidia aj ďalšie hviezdne mená z realizačného tímu – generálneho manažéra Petra Bondru, trénera Jána Filca i skauta Ľubomíra Višňovského. Richard Lintner pre dalito. sk ako manažér.

Hokej nie je len o hokejistoch. Asi sa nebudem mýliť, ak to vidím tak, že najprv musia byť partneri, ktorí to celé zaplatia, aby to fungovalo, samozrejme s očakávaným výsledkom, a samozrejme „s predstavením“ kvalitného hokeja.

Najprv musí byť produkt. Ten produkt musí byť atraktívny pre našich zákazníkov.
V prvom rade sú to naši fanúšikovia, a keď máme fanúšikov veľa, čo teda hokej chvalabohu, asi najviac zo všetkých športov, tak samozrejme, že ten produkt, ktorý potom predávame, sa predáva oveľa ľahšie a ten záujem od partnerov je, spájať sa
s niečím, čo si všíma štatisticky polovica národa. A to je aj moja práca. Samozrejme, jedna vec je vedieť predať, no úplne prvoradý je produkt, ktorý sa predáva, ten je treba zveľaďovať, lebo niekedy sa na to zabúda.

Aj keď máš dobrý produkt, vždy je na produkte čo zlepšovať, ale ako presviedčaš kúpiť produkt človeka, ktorý v živote nič so športom nemal? Nezohráva to žiadnu úlohu, alebo je to tvrdý biznis?

Sú to vlastne dva pohľady. Samozrejme. Jeden je pragmatický cez čísla, na konci dňa sa asi tí obchodní partneri pozerajú na výsledok cez čísla, ale tým, že hokej vytvára emóciu, tak sa dá hrať pri tých rokovaniach aj s emóciou. Možno aj s takou tou prestížou toho športu, akú hokej určite má. Našťastie mám tých plusov, ktorými môžem osloviť partnerov, oproti takým produktom viac ako tých, ktoré emóciu nevytvárajú.

Takže si ťa v začiatkoch tvojej funkcie v SZĽH predstavujem, aj ako „nahodíš“ ten svoj povestný úsmev a prvé čo si urobil, oslovil si kamarátov, známych a ľudí, ktorým dôveruješ.

Nemyslel som emócia, akože v rámci stretnutia osobného, ale v rámci toho, čo vytvára hokej, a teda liga. Samozrejme, že keď si človek pozrie každý boží deň noviny alebo internet, započúva sa, o čom sa ľudia v kaviarňach bavia, tak veľmi často narazí na to, že sa bavia o hokeji a veľmi často sa bavia o lige, a samozrejme, že s tým sa dá narábať.

Už si niekedy ako manažér utekal z baru, z kaviarne pre hokej, pre fanúšikov, pre vybičované emócie?

Tak samozrejme, že tá emócia, tak ako vie byť veľmi pozitívna, tak vie byť aj negatívna, ale mňa to teší. Mňa by viac nahnevalo, ak by niektoré veci, ktoré sa povedzme nepodaria, aj keď ich veľa nie je, čo si budeme hovoriť (smiech), za toto si zo mňa robia srandu, že sa vždy snažím byť pozitívny. Tak môže sa stať, že niekedy bol aj dôvod utekať, ale ja nikdy neutekám.

Takže si nemusel radšej odísť od nedojedeného taniera?

Nie, nie, to nikdy. Aj sme sa niekedy pohádali, ale nepobili sme sa, ani nič podobné. Treba sa opýtať tých, ktorí počúvajú moje debaty, či som musel utekať. Ja vždy vyhrávam. (smiech)

Čo ťa v zahraničí najviac fascinovalo na manažéroch okolo vrcholového športu, čo by sme potrebovali na Slovensku?

Zmysel pre detaily a presnosť. Byť na každú situáciu pripravený, prechádzať si vopred všetky možné scenáre, aby človek nebol zaskočený. Tak toto sa mi najviac páčilo
v USA. Vo východných krajinách sme veľmi dobrí zasa v improvizovaní, ale niekedy si myslím, že to s ním preháňame. Volil by som takú strednú cestu, no v nej spomínanú časť z Ameriky.

Keď však narazíš na vedenie, ktorému čosi podobné chýba, alebo ak rokuješ
s niekým, komu je táto západná mentalita cudzia, ako to vnímaš?

Myslím si, že mám skúsenosti hlavne so strednou generáciou manažérov asi tých najvýznamnejších firiem na Slovensku, s ktorými sa dostávam do kontaktu. Vidím už tie prvky disciplíny a prípravy, čo zjednodušuje celé rokovanie. Ľudia sú pripravení odpovedať na otázky a témy neostávajú otvorené a to je fajn, to uľahčuje prácu aj jednej aj druhej strane.

Môže vás zaujať:

BONDRA: „Na MS 2011 som mal zobrať Pánika alebo Tatara.”