Recept s príbehom: Famózny „nepoctivý“ granatír

Ja to pre mňa zvláštne, ako dokáže jedno jednoduché jedlo, granatír, naladiť ľudí do bojovej pohotovosti. Stačí zverejniť jeden recept, ktorý nejaká rodina miluje podľa svojho gusta, a tak ho robí už tradične podľa seba a už sa valia komentáre, ako to či ono zle vyzerá, ako tam tá či oná dala málo papriky, ako to vyzerá oveľa lepšie s neošúpanými a celými zemiakmi, že takto a takto to je lepšie, takto sa to nerobí, inak a podobne.  

Pritom tradičné domáce jedlo granatír je také variabilné, že každá rodina si ho robí podľa seba, ako jej najviac chutí. Podľa mňa neexistuje zlý granatír, každý ho môže robiť inak, aj tak je to vždy nebíčko v papuľke v každej rodine.

Podľa mňa je granatír jedlo, ktoré sa ani pokaziť nedá, výnimkou boli kedysi školské jedálne. Neviem ako je to dnes, dúfam, že už lepšie.

Samozrejme, aj pre nás doma je ten náš recept podľa nás najlepší. Najviac nám chutí, keď to preženiem s paprikou a dokonca, nemusím sa do granatíru trápiť ani s domácimi cestovinami. Preto ho volám nepoctivý, keďže granatír robím vždy z kupovaných cestovín. Nerada totiž v kuchyni trávim viac času ako je to nutné, to však ešte neznamená, že mojim doma nechutí. Naopak.

Podľa mojich milovaných je to úplne v poriadku a rozdiel v cestovinách aj tak vraj nevidia. Možno ma nechcú zbytočne, v už aj tak zradikalizovanom svete, zraniť, a možno je to naozaj pravda. Pre mojich je náš granatír najlepší z najlepších. Ja osobne to posúdiť neviem, lebo som iný ako môj nejedla. Ale naozaj chutil vždy.  

Granatír je u nás doma slávnostné jedlo a robím ho vždy, keď sa dcéra po dlhom čase vráti domov na Slovensko, alebo keď vycestujem za ňou. Nemusím sa jej ani pýtať, na čo má chuť, čo jej mám uvariť. Viem, že za náš domáci granatír mi bude ruky bozkávať nech ho uvarím kdekoľvek na svete, pretože všade majú suroviny, z ktorých ho môžete pripraviť. Jedine prílohy sa podľa mojich skúseností odlišujú. Najmä chuť sterilizovaných uhoriek alebo kyslej kapusty, ktoré sú častejšie sladké ako kyslé. Ale kto žije v zahraničí vie, že sú to iba malichernosti, ktoré pocit domova, ktorý zaleje domácnosť z vône granatíru, nemôžu nijako negatívne ovplyvniť.

Dcére ho za kýbel navarím vždy aj pred odchodom. Aspoň tak na päť dní. U granatíru aj tak platí, čím viac ho ohrievaš, tým je famóznejší. Niekedy ho aj naschvál na panvici pri zohrievaní pripečiem. Dcéra to tak miluje.   

SUROVINY

olej alebo veľa masti, aspoň 2 veľké cibule, celá rasca, veľa mletej sladkej papriky, mleté čierne korenie, veľa petržlenu alebo pažítky, zemiaky, cestoviny, voda, soľ

POSTUP

1, Zemiaky ošúpeme, nakrájame na malé kocky a uvaríme v slanej vode.

2, Aj cestoviny uvaríme v slanej vode, ale v druhom hrnci.

3, Na panvici si zatiaľ opražíme nakrájanú cibuľku do zlatista.

4, Pod panvicou vypneme ohrievanie a pridáme červenú papriku a rascu. Stále miešame. Musíme dávať pozor, aby sa zmes nepripiekla, inak zhorkne.

5, Všetko dáme do jedného hrnca.

6, Dobre premiešame (zemiaky+cestoviny+opečenú zmes), okoreníme.

7, Pridáme nadrobno nakrájaný čerstvý petržlen alebo pažítku. Dobre premiešame. Hotovo, dobrú chuť!

RADA

Keď je doma z čoho, granatír je vynikajúci aj s opekanou slaninkou alebo klobáskou. Nič nepokazíte ani poriadnou lyžicou kyslej smotany rovno na jedlo na tanieri. Ako prílohu odporúčam kyslé uhorky alebo kapustu. Nám veľmi chutí aj s čerstvou nastrúhanou neošúpanou uhorkou so soľou a cesnakom v kyslej smotane.