Recept s príbehom: „Granadírmarš“ – vraj jedlo chudobných

Kto z nás by nepoznal grandírmarš, alebo granatiersky pochod, alebo jednoducho granatír. Toto jedlo buď milujete alebo nenávidíte. Milujete ho pre jeho domáce fliačky (žiadny polotovar), pre vôňu upraženej cibuľky na kačacej masti. No a nenávidíte ho pre spomienky na neslávne recepty zo školských jedální, kde patril aj granatír.

Priznám sa, že v škole som ho nikdy neochutnala. Práve preto, aby sa mi nesprotivil. Jeho chuť a vôňu som si chcela pamätať od mojej maminky a babičky. A vôbec, na obedy do školskej jedálne som prestala chodiť už v štvrtej triede základnej školy. Mesačne som viac ako polovicu obedov vynechala a lístky na obedy zahodila.

Keď na to naši prišli, najprv bol doma krik, ale potom usúdili, že vyhadzovať peniaze za obedy, keď ich aj tak nejeme, je príliš veľký luxus.  A tak sme so sestrou chodievali na obedy domov.

Keď som po mnohých rokoch vstúpila do tej istej  školskej jedálne (vnučk chodí do rovnakej základnej školy a teda aj do rovnakej školskej jedálne), „ovanul“ ma práve ten istý rovnaký „odór“ ako pred mnohými rokmi.  Jedáleň je síce vynovená, útulnejšia, aj tety kuchárky vymenené, ale niektoré recepty ostali. Bohužiaľ.

Dodnes ma mátajú najmä dva mimoriadne neobľúbené recepty – zelerová polievka a rybie filé na masle so zemiakovým pyré. Odvtedy nejedávam ani zeler, ani filé, ani pyré.

Naopak, vždy budem spomínať na fantastické kysnuté buchty a dukátové buchtičky. To boli priam majstrovské kúsky. No a medzitým – nič moc.

Vráťme sa ale k nášmu granatíru. Tak sme ho volali my, čo si pamätám.

Babička hovorievali, že je to vraj jedlo chudobných, práve preto, že toto jedlo varievali často cez vojnu. Surovín nebolo veľa a v zime im v komore ostávali takmer vždy zemiaky, cibuľa, geleta bravčovej masti, v ktorej bolo zaliate mäso a múka. Keďže mäsa bolo málo, jedávali ho iba na sviatky – na Veľkú noc, či  Vianoce. No a moja babička boli šikovná gazdiná aj kuchárka a vždy si vedeli poradiť.

Neskôr , po vojne, granatír nezmizol z ich jedálneho lístka, práve naopak, vylepšili ho o masť kačaciu či husaciu, resp. o nejakú tú domácu údenú klobásku. Recept som sa naučila aj ja, pretože granatír sme jednoducho mali radi.

Každému vrelo odporúčam, aby si našiel čas a pripravil  si domáce cesto. Je to síce pracnejšie, ale výsledná chuť stojí za to. No a keď náhodou máte doma uškvarenú kačaciu alebo husaciu masť, tak ňou nešetrite. Práve ona, dodá jedlu výnimočnú chuť aj vôňu.

Na záver ešte jedna poznámka: My tie malé fliačky, ktoré si urobíte doma voláme „šiflíky“.

SUROVINY

hrubá múka na cesto – cca 700g+soľ+vlažná voda, voda na šiflíky – jemne osolená, zemiaky – varný typ „C“ – cca 1 kg, rasca – celá aj drvená, červená mletá paprika – sladká aj pálivá, pažítka – najlepšie čerstvá, ale môže byť aj sušená, 1 veľká cibuľa, masť – bravčová, alebo kačacia, či husacia  (tá je najlepšia)

POSTUP

1, Preosiatu múku, poriadnu štipku soli a vlažnú vodu vypracujem na pevné cesto.

2, Cesto rozdelím na dva bochníky.

3, Na pomúčenej doske vyvaľkám cesto na hrúbku cca 1-2 mm. Pomúčim, zaviniem a krájam ho na pásiky hrubé cca 1 cm.

4, Pásiky potom priečne pokrájam na fliačky – „šiflíky“.

5, Medzitým mi voda v hrnci zovrie a tak do nej šupnem fliačky. Keď vyplávajú na povrch – sú hotové. Vytiahnem ich, prelejem pod tečúcou vlažnou vodou a dám do pekáča.

6, Uštedrím im poriadnu dávku masti. Ako som písala, tá kačacia (husacia) je najlepšia. Ak ju práve nemáte, pomastite roztopenou bravčovou masťou. Olej neodporúčam. Rovnako postupujem aj pri druhej várke.

7, Keď sú fliačky hotové, dám variť ošúpané a pokrájané zemiaky, ktoré som dochutila soľou a rascou.

8, V hrnci si na masti pripravím cibuľový základ. Keď je cibuľka lesklá, hrniec odstavím a pridám  postupne papriky, mletú rascu a soľ.

9, Potom zamiešam šiflíky.

10, Uvarené zemiaky precedím a postupne ich na tanieri pomačkám a pridám do hrnca.

11, Keďže zemiaky sajú masť, pridám ju ešte ku granatíru,  ale len podľa potreby. Granatír poriadne premiešam a nechám ho na ohni trochu uchrumkať.

RADA

Granadírmarš podávame podľa chutí našich členov rodiny – syn ho miluje s porciou strúhaného syra, Sarah s kyslou uhorkou alebo kapustou. Švagor si k nemu zvyčajne pridáva špekáčik alebo upečenú klobásku. Dobrú chuť.

Autorka Gabriela Nemkyová sa špecializuje na mediálne a komunikačné tréningy a na vzťah s verejnosťou viac ako 20 rokov. Po vyštudovaní Filozofickej fakulty UK, Odboru žurnalistika pracovala v médiách ako redaktorka. V roku 1992 sa stala redaktorkou Rádiožurnálu SRo, neskôr moderátorkou aj vedúcou vydania. V roku 1993, akceptovala ponuku Jána Budaja a Milana Kňažka a nastúpila na pozíciu tlačovej tajomníčky novovzniknutej strany Aliancia demokratov (neskôr Demokratická únia). V lete 1997 úplne zmenila oblasť pôsobenia, keď začala pracovať súkromnom IT sektore na pozícii marketingovej manažérky. V súčasnosti sa zameriava na komplexný marketing a PR.