Recept s príbehom: Rizoto z morských plodov. Lahodné a jednoduché
Strašne mi chýba cestovanie. Chýba mi teplo slnečných lúčov a more, ktoré pre moje ochorenie nie sú pre mňa pôžitkom, ale nutnosťou. Upozornila ma na to aj praktická lekárka po posledných výsledkoch preventívneho vyšetrenia. Vitamín D mám už pod normálnymi hodnotami, pridala mi lieky. Zatiaľ na hlavu a dušu vraj nepotrebujem, aj keď pre komunikáciu politikov ohľadom pandémie koronavírusu sa cítim inak.
Začínam sa chrániť sama, prestávam ich sledovať. Spomeniem si na nich naozaj až keď musím z pracovných dôvodov. Ale prehodnocujem už aj to, či vlastne naozaj aj v takom prípade. Čo vlastne dnes naozaj musím?
Niekto možno povie, že mám to šťastie, že nemusím vlastne nič. Nesúhlasím, pretože práve pre tento dôvod som išla šťastiu dlhé roky oproti aj pracovným nasadením a celkovým prístupom k mojej budúcnosti. A práve v týchto ťažkých časoch zbieram plody svojho prístupu. Nie, nebola a ani nie som dokonalá, ale dnes si aspoň môžem povedať, že som pre to urobila maximum a vďaka tomu už dnes nemusím vlastne nič.
Takže pre koronavírus si dnes chcem za každých okolnosti (či vlastne pre zachovanie zdravého rozumu musím?) pripomínať to, čo okrem rodinných hodnôt milujem najviac. Nezabudnúť na tie nádherné chvíle pri mori, ktoré nám pomáhajú načerpať dostatočne veľa síl do bežného života doma. Keď to už inak zatiaľ nejde, píšem už čo najviac o mori a mojich cestovateľských spomienkach. Pomáha mi to aspoň na pár hodín zabudnúť na to covidové šialenstvo. Na tú neslobodu aj v základných princípoch ľudských práv, vrátane dôstojnosti.
Takže varím stredomorské jedlá ako len môžem. Počas varenia privoniavam k morským plodom a rybám, zatváram oči a prenášam sa na miesta, ktoré mi dnes politici zakazujú.
Vôňa v kuchyni mi prinavracia nádej, že to už nebude dlho trvať. Inak more mi chýbalo niekedy aj v lete. Máme už totiž veľké dieťaťa, takže nemusíme cestovať k moru iba počas školských prázdnin. Vždy keď to však na mňa príde, tá clivota za prehriatymi plážami, začnem v kuchyni konať a o 30 minút cítim slobodu nielen v nose, ale aj ústach.
SUROVINY
100g masla, 5 strúčikov cesnaku, 800g mrazených morských plodov, soľ, curry korenie, šľahačka na šľahanie, veľká hrsť čerstvého koriandra s pažítkou, ryža
POSTUP
Na panvici som roztopila maslo a opražila pretlačený cesnak do ružova.
Pridala mrazené morské plody a dusila do mäkka. Nemusím ich podlievať vodou, zamrazené vždy pustia šťavu. Keď už boli mäkké, osolila som ich a pridala curry korenie, s ktorým nikdy nešetrím. Samozrejme každému podľa chuti. Ja najradšej používam také, ktoré strúham priamo z koreničky na jedlo. Premiešala a nezakryté povarila asi 2 minúty.
Na záver som pridala 32% šľahačku a všetko prevarila asi 4 minúty. Keď som teplo pod panvicou vypla, prisypala som ešte na jemno postrihaný koriander s pažítkou.
Nám to chutí s ryžou, ktorú som však nijak neochucovala okrem soli, pretože morské plody sú už aj tak výrazné svojou chuťou aj vôňou.
RADA
Možno sa niekomu bude zdať, že 800g mrazených morských plodov je naraz veľa. Ja som urobila iba polovicu a bolo nám málo. Mrazené totiž klamú objemom, ktorý sa pri varení vždy výrazne zmenší.
Kôrovce a mäkkýše sú známe tým, že sú bohaté na bielkoviny, vitamíny a minerály, hlavne zinok a pritom obsahujú málo kalórií. Na druhej strane však majú vyšší obsah cholesterolu a pre niekoho sú pre alergénovú bielkovinu aj nebezpečné. Vedci upozorňujú, že ak má niekto alergiu na tresku, pravdepodobne bude alergický aj na iné morské živočíchy.