Rodina nad zlato

Mala som kolegyňu, ktorá absolútne nechápala, že pre niekoho môže byť rodina všetkým. Len čo som podala výpoveď, do týždňa som musela riešiť jej posmešky, aká som citlivá na rodinu. Zasahovať musel až šéfredaktor, ktorého som upozornila, že na sociálnych sietiach porušuje Etický kódex spravodajstva. Vtedy som si uvedomila, že takých, ktorí svoju rodinu chránia ako divá zver, pochopia „nechápaví“ až vtedy, keď  čo to prežijú …

Viem, že dnes je už „nebezpečné“ aj to, ak  ľudia vidia, že ste šťastný, pretože žijete v harmonickej rodine, ktorá vás napĺňa takým šťastím, že sa to z vás šíri do celého okolia.

Najčastejšie ide o rodiny, ktoré si prežili veľa zlého a ťažkého, ktoré sa v jeden deň zmenilo na veľa dobrého.  Rodiny, ktoré si na základe prežitého vážia každý spoločný deň a to, že patria k sebe. Ľúbia sa a to je ich pravá láska.

Ja takú rodinu mám a nesmierne si to vážim. Je pre mňa všetkým. VŠETKÝM! Vie to celé moje okolie nie preto, že sa tým chvascem, len to jednoducho vyžarujem. Samozrejme, mnohí nešťastní a frustrovaní ľudia to znášajú ťažko.

Samozrejme, že aj my máme ťažké dní, a dnes naozaj šialene zlé. Aj sa občas pohádame ako malé deti, teda vlastne ďaleko horšie, ale po búrke vždy vyjde slnko. Poznám takých šťastných rodín viac, naozaj veľa a verím, že ich bude len pribúdať napriek situácii. Mám šťastnú rodinu a preto sa vlastne nemám na čo sťažovať. Maximálne na prácu, ale s tou obťažujem iba zopár vyvolených.

Nie som preto tá správna partia na kávu, kde by som sa  „vyrozprávala“ z toho, čo sa doma deje. Lebo nie je vlastne o čom. Na slovenské pomery sme totiž až nudná nezaujímavá rodina, aj keď je teraz aj u nás všetko hore nohami. Ale ani to nebude na také to obľúbené slovenské sťažovanie sa, lebo na tom, ako teraz žijeme, sa už doma prevažne iba smejeme. Samozrejme iba na tom, čo môžeme ovplyvniť. Bohužiaľ, dnes je toho menej ako inokedy.

Inak všetko u nás klape a dúfam, že aj klapať bude. Aj s našimi malými aj obrovskými problémami. Urobím všetko preto, aby klapalo. Napríklad aj tak, že ak niekto ublíži mojej rodine, či si niekto bude o ňu „obtierať ….“ len preto, že sa všetko zlé na dobré obrátilo, a aj to nové zlé sa musí obrátiť, zmením sa, tak ako vždy, na levicu.

Rovnako, ako keď sa bulvár snažil poškodil moje meno a rodinu, len preto, aby ma vyštval z RTVS pre moje zdravotnícke témy (bulvárna redaktorka sa radšej pod článok ani nepodpísala, ale na súde sa mi musela aspoň pozrieť do očí). Súd som vlastne vyhrala, ale nie podľa mojich predstáv práva a spravodlivosti a tak som časť rozsudku napadla na najvyššom súde. Nevzdávam sa, že spravodlivosť na Slovensku nechodí po horách, ale ľuďoch.

Milujem svoju rodinu a želala by som takú každému, kto šťastný nie je. Lebo žiť v takej rodine ako mám ja a byť milovaný aj po dlhých rokoch stále viac a viac, je niečo úžasné. A to aj so všetkými vašimi chybami a ja ich mám teda naozaj požehnane. (Vladko prepáč, fakt robím čo môžem, ale veď vieš, ja som stráááášna povaha!)

Prosím prípadných neprajníkov, skúste sa pozrieť doma do zrkadla a spýtať sa samých seba, či ste pre vaše domáce šťastie a lásku urobili maximum… Ja ešte nie, ale aspoň sa o to každý deň pokúšam. Ako v tej rozprávke, Soľ nad zlato. Lebo pravá láska je pre mňa rodina a rodina je pre mňa tá pravá láska. To je môj Valentín.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)