Rozdiel nie je len v centimetroch. Záchrana demokracie nás nezachráni. Všetko okolo nás je o nás. Na politikov sa len vyhovárame
Keď sme v roku 2001 kúpili náš vysnívaný byt a zadlžili sa až po uši pri 6% hypotéke za podmienok, ktoré si dnes už vedia predstaviť len tí, ktorí zažili, splácali sme ňou aj s developerom trávou vykobercované okolie domov na sídlisku. Na verejnom priestranstve to bola krása, ktorú chodili obdivovať nielen obyvatelia Karlovej Vsi.
Pridali sme ďalšie financie a aj ruku k dielu a z verejného priestoru okolo bytovky sme urobili záhradný raj. Jediné čo sme nestíhali, kosiť verejné priestranstvo. A tak nastúpili verejní kosci mestskej časti.
Agrosadisti
Neprešlo ani šesť rokov a z drahého kobercového trávnika neostalo nič. Nikde na svete totiž neprežije, ak ju kosci pokosia až na úplnú zem až vám zemina udiera do okien. A tak ostali len fotografie a spomienka na to, v akom krásnom prostredí mohli vyrastať naše deti a starnúť aj naši susedia. Dnes už okolo domu vyrastá len najhrubšia burina, medzi ktorou na pikniky či kávičku so susedmi môžeme len spomínať. Za obeť verejným službám padlo aj množstvo zelene, ktorá sa dostala pod kolesá sekačiek a zamestnancom verejných služieb sa ich nechcelo obchádzať. Volali sme ich agrosadisti.
Smutné prostredie, smutná atmosféra
Je to smutný pohľad. Desaťročia nám nepomohli ani listy a prosby na mestský úrad, ktorými sme vyzývali, či by sa k verejnej zeleni nemohli správať odbornejšie a citlivejšie. Najmä, ak sme ju s developerom vysadili a zaplatili sami. Po 22 rokoch ostala len burina a zopár zelene, ktorá si žije už vlastným životom a v lepšom prípade zatiaľ nikoho nezabila. Oddelenie životného prostredia Karlovky to odôvodňovalo tým, že trávniky kosia nevzdelaní ľudia, že predsa nemôžem od nich očakávať odborný prístup k zeleni a trávnikom a že sú radi, že to vôbec niekto robí. To naozaj aj človek so základným vzdelaním dokáže kosu iba šoférovať a nedokáže ju nastaviť o pár centimetrov vyššie? Na Slovensku je to fakt asi tak.
Iný kraj, iný mrav
Sedem rokov bývam aj v Prahe. V podstate identické sídlisko s bytovými domami. Žiadna oplotená rezidencia, všade verejný priestor, na ktorom idem oči vyočiť. Trávnik tu vysadili v roku 2008 a dodnes mi jasne pripomína to, čo z bratislavskej Karlovky ostalo už iba na fotografiách.
Sedem rokov obdivujem kosenie verejného trávnika okolo domov a zeleň, aj vďaka čomu sa nám novodobé horúčavy znášajú akosi ľahšie. Nie je to divné, že po 15 rokoch mestská časť Praha 5 dokáže trávnik stále udržiavať v pôvodnom stave a v bratislavskej Karlovke ho už stihli zničiť za pár rokov?
V Prahe je to balzam na dušu pred kosením aj po ňom. A tá vôňa trávy! Miesto pre pokojné aj zdravšie bývanie vďaka človekovi. A v bratislavskej Karlovke? Veď aj tam sa o naše životné prostredie stará človek. Rovnaký z mäsa a kosti. Alebo je to skutočne len o hlave? Odpoveď poznám. Je. Preto to v Prahe 5 dali a aj dávajú a v Karlovke to nedali a už ani nedajú.
Takže aj voľby do parlamentu a záchrana demokracie nás nezachránia. Lebo všetko okolo nás je o obyvateľoch. Na politikov sa len vyhovárame. Na Slovensku si vystačíme s priemernosťou, často až podpriemernosťou.
(Ak vás tento komentár zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)