Samozber jahôd: 10 tipov ako nazbierať najlepšie

ilustračné foto: Dalito.sk
DALITO -

Pestovatelia opäť po roku otvárajú svoje jahodové polia pre verejnosť a medzi riadky obľúbeného ovocia mieria tisíce ľudí. Postupne po celej krajine si zákazníci na 50-tich miestach nazbierajú jahody pre vlastnú spotrebu.

Tradične medzi prvé lokality, kde si ľudia môžu prísť nazbierať jahody, patria oblasti na juhozápade Slovenska, najmä pri Bratislave. Postupne, ako budú dozrievať plody aj v severnejšie položených oblastiach, sa budú do samozberov zapájať aj ďalšie regióny na Slovensku. Pestovatelia prirodzene čakajú na dostatok slnečných dní. Spustenie samozberov musia aj správne načasovať, aby bolo zrelých plodov dostatok pre prvých oberačov.

„Viacerí pestovatelia sa však už poučili z vlastných chýb a ponúkajú spotrebiteľom prvotriednu kvalitu. Základom je však dostatočný počet jedincov, profesionálna starostlivosť o porasty, ošetrovanie a najmä kvapková závlaha,“ uvádza Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie Slovenska, ktorá je členom SPPK.

Uplynuté týždne, ktoré boli bohaté na zrážky, dozrievajúcim jahodám výrazne pomohli. „Teraz je dôležité, aby bolo čo najviac teplých a slnečných dní, aby jahody postupne dozrievali na celom území Slovenska. Problém s plesňami by nemal byť, pestovatelia sa už totiž vedia na takéto situácie dobre pripraviť,“ spresňuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová, ktorá pre Dalito.sk vysvetlila aj to, kde najneskôr nazbierate ešte úrodu a čo by ste pri samozbere mali dodržať, aby ste si domov doniesli najkrajšie plody.

Cena za jahody

Tohtoročná oberačka vyjde milovníkov jahôd na približne 3 eurá za kilogram, ceny sa menia v závislosti od intenzity ochrany porastov pred mrazom najmä počas chladných jarných dní. Aj jahody sú totiž citlivé na jarné mrazy. V tomto roku ich tak pre silný mráz počas marcových a aprílových nocí budeme zbierať menej. Mrazy totiž zničili približne 30% produkcie jahôd. Pestovatelia jahôd preto vyzývajú ľudí, aby počas samozberov boli ohľaduplní voči porastom a červené plody, ktoré mrazom odolali, zbierali tak, aby ich pri chôdzi ničili.

Samozbery na jednotlivých jahodoviskách budú trvať približne dva týždne. V prvých dňoch očakávajú ovocinári doslova „boom“ a veľký nápor zo strany verejnosti, neskôr sa záujem znižuje. Paradoxom pritom ale je, že najlepšie jahody – čo sa kvality a sladu týka – sú tie neskoršie, ktoré sú menšie. Oči nám však podvedome padajú hlavne na veľké jahody, ktoré sú však vodnatejšie a menej sladké. Takže určite sa oplatí prísť na samozber aj o čosi neskôr a siahnuť aj po menších kúskoch, ktoré sú vynikajúce napríklad do džemov.

Existuje všeobecná rada ako si vybrať toho najlepšieho  poľnohospodára s najkvalitnejšími jahodami?

Odporúčame, aby sa spotrebitelia najskôr poobzerali v lokalite, kde žijú, či sú tam v okolí pestovatelia a aké sú na nich recenzie. Vždy je to aj o osobnom kontakte, pretože povesť predchádza. Rozhovormi so susedmi z danej komunity, obce vieme tiež pomerne rýchlo a jednoznačne zistiť, nakoľko kvalitnú má daný pestovateľ svoju úrodu. Aj tak vždy rozhoduje vlastná skúsenosť. Takže pokiaľ spotrebiteľ nie je zorientovaný, tak nech si najskôr nazbiera menšie množstvo jahôd a v prípade jeho spokojnosti nech sa k pestovateľovi pokojne vráti. Aj tak tie najlepšie jahody sú tie, ktoré nedozrievajú ako prvé . 

Kedy sú jahody pre zber najkvalitnejšie? je pravda, že tie úplne posledné?

V prvých dňoch očakávajú ovocinári doslova „boom“ a veľký nápor zo strany verejnosti, neskôr sa záujem znižuje. Paradoxom pritom ale je, že najlepšie jahody – čo sa kvality a sladu týka – sú tie neskoršie, ktoré sú menšie. Oči nám však podvedome padajú hlavne na veľké jahody, ktoré sú však vodnatejšie a menej sladké. Takže určite sa oplatí prísť na samozber aj o čosi neskôr a siahnuť aj po menších kúskoch, ktoré sú vynikajúce napríklad do džemov.

Čo si treba všímať na jahodách priamo pri zbere?

Určite si všímame zdravotný stav jahody, či je v poriadku, či nie je plesnivá, obhryzená slimákmi… Poškodené jahody samozrejme nezbierame, aj keď samotní pestovatelia by boli radšej, keby sa našli aj takí uvedomelí zberači, ktorí okrem zdravých jahôd oberú do samostatnej misky aj poškodené, plesnivé a pri odchode z jahodoviska ich vyhodia na určené miesto. Plesnivé jahody, ktoré ostávajú na rastline, rozširujú pleseň ďalej, takže jej odstránenie od zdravých jedincov by sa hodilo. Nie je v silách samotných pestovateľov, aby každý deň vedeli prejsť jahodovisko a sami ručne obrali napadnuté plody.

Sú zákazníci, ktorí neuprednostňujú zážitkový samozber, ale kupujú rovno na poli už nazbierané. Sú takéto jahody rovnako chutné akoby si ich natrhali čerstvé? Je ich kvalita nižšia?

Pokiaľ sú jahody oberané v deň odberu zákazníkom a pokiaľ sú skladované pri správnych teplotných podmienkach /nie sú napr. vystavené na priamom slnku/, tak sú jahody rovnaké zdravé a chutné, ako keby si ich oberal samotný spotrebiteľ. Pri kúpe už nazbieraných jahôd treba samozrejme počítať s cenou, ktorá bude o niečo vyššia, keďže pestovateľ si logicky pripočíta na kilo jahôd okrem nákladov na pestovanie aj náklady na ľudskú prácu – na oberača, ktorý jahody pre niekoho dopredu natrhá.

Existuje v jahodách rozdiel aj výživový?

Výživový rozdiel nie je. Chuťový môže byť, pretože ako som spomínala, paradoxne sú jahody, ktoré dozrievajú v neskorších várkach, šťavnatejšie a sladšie. A záleží aj od odrody jahody, pretože pestujeme aj tzv. celoročne kvitnúce a ich plody bývajú menšie.

Aké jahody sú na zber najvhodnejšie? Musia byť úplne, ale že úplne červené?

Záleží od toho, na aký účel jahody oberáme – či ideme jahody zavárať, alebo robiť lekvár alebo či ich ideme priamo zjesť. Zrelé jahody sú vhodné na priamy konzum, tvrdšie jahody skôr na zaváranie. Nezrelé jahody, samozrejme, neoberáme.

Existuje nejaká rada ako ich správne uskladniť, aby čerstvé vydržali čo najdlhšie?

Najlepšia rada je taká, že ich rýchlo uskladníme do brucha. (smiech) Ak však reálne potrebujeme zachovať čerstvosť jahôd čo najdlhšie, tak určite začíname už pri oberačke – neoberáme príliš mäkké, prezreté a dávame aj pozor na šetrné vkladanie do prepraviek. Po príchode domov ich nanovo prezrieme či sa počas cesty príliš o seba neobili a poškodené plody dáme bokom. Odstránime aj prípadné mravce alebo slimáky. Určite jahody neumývame, pretože by sa v nich mohol naštartovať hnilobný proces. No a dáme ich do chladničky, kde ich ale neskladujeme týždeň. Správne načasovanie oberačky a prípravy pochutiny z čerstvých jahôd je základom úspechu.

Je jahoda, z ktorej sme odstránili pleseň pre zdravie ešte bezpečná?

Plesnivú jahodu určite nekonzumujeme. Pokiaľ aj odstránime napadnutú časť, naoko zdravá časť jahody už môže byť napadnutá spórami plesní, čo určite nemusí prospieť nášmu organizmu. 

V ktorej časti Slovenska sa jahody zbierajú tradične najneskôr, ak by ešte niekto z juhu mal na ne chuť neskôr?

Určite neskoršie samozbery sú v podhorských oblastiach na severe, severovýchode Slovenska. Tam prirodzene úroda dozrieva neskôr, takže milovníci jahôd, ktorí vedia vycestovať, si takto môžu predĺžiť sezónu jahôd aj o niekoľko dní /týždňov/. 

Môžu si jahody na poliach nazbierať aj takí, ktorí ich potom chcú predávať napríklad na trhu?

S formuláciou „iba pre vlastnú spotrebu“ som sa ešte nestretla. Ak na nejakom jahodovisku majú niekde zavesený takýto oznam, tak predpokladám, že daný pestovateľ z nejakého dôvodu nechce, aby sa jeho jahody po samozbere nanovo predávali, aby tak na jeho práci ešte niekto navyše zarobil. Len otázka znie, že ako chce ten pestovateľ odsledovať, kde vlastne jeho jahody skončia. Myslím si, že je na zvážení každého spotrebiteľa, čo urobí s jahodami, ktoré si nazbiera a za ktoré riadne zaplatí. Aj keď z toho morálneho hľadiska je jednoznačne lepšie, keď jahody zo samozberu končia v našich vlastných kuchyniach a nestávajú sa následne predmetom ďalšieho obchodovania a vyššieho zárobku.

A pokiaľ niekde takýto oznam visí, tak možno aj preto, lebo pestovateľ chce svojou úrodou zásobiť povedzme celú dedinu počas celej oberačkovej sezóny a nie ju predať za pol dňa jednému ziskuchtivému podnikateľovi, ktorí ju následne o dve dediny predá drahšie. Kontakty medzi pestovateľom a zákazníkom sa totiž rodia aj na jahodovisku, kde pri rozhovore s poľnohospodárom a zákazníkom sa bližšie spoznajú a pri spokojnosti zákazníka má pestovateľ väčšiu istotu, že sa mu na jahodovisko vráti.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)

Môže vás zaujať: