Skúšobná lehota

Možno si na to ešte pamätáte a možno to prežívate práve dnes. Skúšobnú lehotu u nového zamestnávateľa, kedy sa snažíte vydolovať zo svojich schopností čo najviac, aby ste nesklamali nielen seba, ale aj nového zamestnávateľa, ktorý vám prijatím prejavil dôveru.

Dva či tri mesiace chodíte do novej práce so stiahnutým zadkom, celé hodiny vydávate zo seba maximum, aby ste presvedčili. Snažíte sa sústrediť na sto percent, aby vám nič dôležité neušlo čo sa na vás valí z každého kúta. Nasávate novinky, o ktorých ste možno niekde doteraz iba počuli a teraz sa na nich v strese pozeráte rovno možno aj na dvoch obrazovkách.

Skúšobne v strese

Nový kolegovia, ktorých celé mená si ani za svet neviete zapamätať aj týždne, situácie, kedy neviete a ani nechcete reagovať, aby ste možno niečo nepokazili. Odchody na obed sledujete opodiaľ a celé dni naberáte odvahu, aby ste sa k tomu či onomu kolegovi pridali. Svoje šťastie aj nešťastie si nechávate pre seba, lebo ešte netušíte komu môžete dôverovať a kto vás roznesie po všetkých kanceláriách. Zrušíte väčšinu termínov u lekárov a je vám úplne jedno, že ste na ne čakali mesiace. Alebo sa ich snažíte presunúť o ďalšie mesiace.  Ak máte deti, modlíte sa, aby neochoreli a dopredu si zháňate niekoho, kto by sa v prípade ich choroby s nimi doma zabarikádoval. No a potom pridáte aj ruženec, aby vás nenakazili.

Seriózni

Skúšobná lehota u zamestnávateľa je pre každého zodpovedného človeka zaťažkávacou skúškou. Najmä na psychiku. Ak vám naozaj ide o to, aby ste možno o prácu snov neprišli idete na plné obrátky. Tak to robia seriózni a zodpovední. Vraj je ich už dnes ako šafranu. Pracovný trh je presýtený, dnes už naozaj nepracuje len ten, kto nechce alebo ten, kto si vybral vzdelanie aj keď vedel, že nemá budúcnosť. Také to vzdelanie, len aby mal.

Zamestnávatelia dnes bojujú o každého seriózneho človiečika, ktorých nenájdete už len tak niekde na ulici. Mnohí sa konečne dožili toho, že firmy si začali vážiť aj štyridsiatnikov či päťdesiatnikov, na ktorých je naozaj spoľahnutie. Prežili už veľa, sú to chodiace schránky skúseností a je im úplne jedno, či vo firme je alebo nie je postavený stolný futbal. Do práce sa prišli realizovať, zarábať, často sa aj ďalej vzdelávať v oblastiach, ktoré ich nenechajú stagnovať. Ak v skúšobnej lehote zistia, že to možno nezvládnu alebo to nie je to pravé orechové, dajú vedieť. Ozvú sa, ospravedlnia sa a rozlúčia sa na úrovni ako dospelí ľudia.

Mladícky nešvár

Rozmohol sa medzi nami taký nešvár. Ešte v skúšobnej lehote neprísť už do práce a ani sa neozvať. To, čo dnes už vôbec nie je raritou, stáva sa normou.  Odísť a nepovedať ani múúúúú. Jednoducho v skúšobnej lehote neprísť, nijako nedať vedieť a odmlčať sa bez jediného: Ďakujem. Teda prístup, ktorý sme si kedysi pri vysokej nezamestnanosti nevedeli ani predstaviť sa stal už bežnou súčasťou personalistiky.

Zvláštne, nie? Je to nevychovanosťou niektorých mladých? Je to inou dobou? Neviem. Viem len to, že ide o elementárnu vec. Poďakovať a rozlúčiť sa. Aj zamestnávateľ, ktorý dal niekomu šancu si predsa zaslúži okrem spätnej väzby aspoň jednoduché a obyčajne ľudské: „ Ďakujem za dôveru, ale rozhodol som sa inak“. Či to sa už fakt nenosí, lebo však ani nemusím?

Držím palce všetkým zamestnávateľom, aby si vybrali tých najlepších budúcich kolegov. A keď z niektorých  „nič nebude“, tak nech to má aspoň úroveň dospelých ľudí…

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)