Slovensko je hradná veľmoc, aj tak viac turistov navštívi Česko
Ministerstvo kultúry SR a ani rezort cestovného ruchu nevedú záznamy o množstve sprístupnených kultúrnych pamiatok na Slovensku. Aj keď je Slovensko hradnou veľmocou, v porovnaní s našimi susedmi, uplynulý rok najviac turistov zavítalo na Pražský hrad.
Turizmus je v takmer každej krajine významným zdrojom financií a napĺňa nielen štátny rozpočet, ale aj mnohých rodín. Mnohé krajiny doslova drží “nad vodou”. Napriek tomu, že Slovensko má čo ponúknuť , dokonca často oveľa viac ako inde, v turizme v mnohých parametroch zaostáva aj pre mnohé zdevastované kultúrne pamiatky.
„Pripomínať si korene štátnosti má svoj nenahraditeľný zmysel. Lebo národ, ktorý si nepamätá na svoju minulosť, nemá žiadnu budúcnosť,” zopakoval starú múdrosť minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák (SMER-SD) na konferencii v Prahe 25. októbra 2018 pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa, ktoré si susedia pripomínajú dodnes. Slovensko nie štátnym sviatkom, ale pamätným dňom dva dni po susedoch.
“Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť,” povedal Churchill a múdre národy sa podľa neho riadia aj vo vzťahu k histórii, za ktorou putujú turisti po celom svete.
Aj na Slovensko. Dalito chcelo iba porovnať čísla najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok na Slovensku a v Českej republike. Kým od susedov sme dáta dostali takmer obratom, zo slovenskej strany sme sa k nim nedostali napriek niekoľkonásobnému predlžovaniu termínu uzávierky.
Na území Slovenska sa vďaka jeho polohe počas niekoľkých tisícročí vystriedali takmer všetky kultúry Západu aj Východu. Nájdete tu keltské osady, zvyšky rímskych opevnení, staroslovanské kultové miesta, kaštiele a opevnené hrady uhorskej šľachty, stredoveké banské mestá nemeckých osadníkov, najvýchodnejšie gotické pamiatky v Európe, renesančné a barokové paláce, gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, židovské synagógy a cintoríny, medzivojnový funkcionalizmus a socialistický realizmus rastúcich miest až po súčasné projekty, reflektujúce najnovšie trendy.
Nikto nevie koľko
Ministerstvo kultúry SR a ani rezort cestovného ruchu nevedie záznamy o množstve sprístupnených kultúrnych pamiatok na Slovensku verejnosti. Je to z dôvodu, že len časť z nich spadá pod rezort ministerstva kultúry a ďalšie sú komerčné, o ktorých záznamy nevedú.
Preto sa možno len domnievať, že celkovo ich máme okolo dvesto.
Úrad vlády SR sa vo svojej najnovšej publikácií – Eurofondy pomáhajú našej histórii, ktorú vydal pri príležitosti Európskeho roka kultúrneho dedičstva, venuje len šesťdesiatim z nich, k záchrane či obnove ktorých prispeli eurofondy. Historické pamiatky, teda hrady, zámky, kaštiele, synagógy, múzeá, technické pamiatky a ďalšie historické skvosty, sú v publikácii rozčlenené podľa toho, či sa nachádzajú na západnom, strednom alebo východnom Slovensku.
Dalito zaujímalo, ktoré z nich sú na území Slovenska a Českej republiky najnavštevovanejšie a koľko štát investuje do ich udržateľnosti.
Je zrejmé, že hrady, zámky, kaštiele a ich ruiny tvoria už od nepamäti neoddeliteľnú súčasť slovenských dejín. Na niektorých možno nájsť tematické prehliadky a festivaly, na iných autentické ruiny s parádnymi výhľadmi na svet poddaných.
V múzeách a galériách možno uvidieť všeličo od starovekých archeologických vykopávok až po pop-art Andyho Warhola, či tvorbu súčasných umelcov. Za ničím nezaostávajú ani vojenské pamätníky, či technické pamiatky ako vodné mlyny Podunajského regiónu.
„V každom prípade sú pre turistov najväčším lákadlom pri spoznávaní Slovenska kultúrne pamiatky UNESCO, hrady a zámky, príroda, oddych, wellness a zábava (aquaparky),“ uviedla Karolína Ducká, riaditeľka odboru komunikácie, hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Odpoveď na to, ktoré pamiatky v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu kultúry SR boli v uplynulom roku najnavštevovanejšie sme od daného rezortu nedostali ani do našej predĺženej redakčnej uzávierky a opakovaných telefonických a e-mailových pokusoch s rezortom.
Čo však vieme je, že najviac zahraničných návštevníkov na Slovensko prišlo z Českej republiky (566 460), Poľska (190 100), Nemecka 141 805), Maďarska (85 929), Rakúska (75 199), Spojeného kráľovstva (66 077), Číny (54 315), Ukrajiny (49 665), Talianska (47 447) a Spojených štátov amerických (41 571).
„Zdá sa, že cestovný ruch na Slovensku v minulom roku zaznamenal pozitívne trendy a mal by rásť aj v tomto roku,“ predpokladá to aj prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Tradičné leto
Najvyťaženejšie turistické mesiace sú v oboch krajinách letné mesiace. Na Slovensku počet turistov v auguste prešvihol 672 tisíc návštev, v júli to bolo niečo cez 615 tisíc, v mesiaci jún niečo cez 540 tisíc, kým v septembri to bolo len málo cez 505 tisíc.
Rovnako najsilnejšie mesiace sú letné aj u našich susedov, pričom najviac turistov k nich prišlo v mesiaci júl, no počty turistov sú ďaleko vyššie.
Záujem Slovákov o Českú republiku medziročne stále rastie (v roku 2017 o 6,2% a za obdobie 1.-3. štvrťrok roku 2018 až o 8,1%), pričom v roku 2018 prišlo do Prahy takmer 7,9 milióna návštevníkov. To je o tri percentá viac ako rok predtým. Zahraničných hostí bolo 6.670.000 (o 1,7 % viac), zo Slovenska 297.000 (o 3,3 % viac), čo znamená siedme miesto podľa množstva turistov.
„Medzi najnavštevovanejšie pamiatky v ČR patrí Pražský hrad (2 377,6 tis., medziročne + 13,2%), Lanová dráha na Petřín v Prahe (2 066,0 tis., medziročne + 17,9%) a Zoologická záhrada v Prahe (1 445,1 tis., medziročne pokles -0,2%),“ uviedol Vilém Frček, z ministerstva pre místní rozvoj ČR. Hrady a zámky v správe Národného pamiatkového ústavu v ČR, prilákali v roku 2018 až 5,5 miliónov návštevníkov. Najnavštevovanejšími objektami bol zámok Český Krumlov, Lednice a Hluboká.
„V hlavní sezoně se návštěvnost blížila k 5,3 milionům, téměř čtvrt milionu lidí si přišlo hrady a zámky prohlédnout během speciálního adventního programu. Nejsilnějším měsícem byl červenec, v němž památky navštívilo bezmála 1,3 milionu zájemců,“ informuje hovorkyňa Národního památkového ústavu, Jana Hartmanová.
Českokrumlovský areál si pozrelo vyše 400 tisíc ľudí, zámok Lednice sa tejto hranici blíži. Takmer 300 tisíc ľudí zavítalo na Hlbokú, hrad Karlštejn zaznamenal vyše 200 tisíc návštevníkov. Hranicu 100 tisíc návštevníkov ročne prekonali rovnako ďalšie pamiatkové objekty: Valtice, Kroměříž, Konopiště, Sychrov, Křivoklát, Bouzov, Trosky, Buchlovice a Telč.
Štátny zámok Lednice je od roku 1945 majetkom štátu, je spravovaný Ministerstvom kultúry ČR prostredníctvom Národního památkového ústavu Praha, územného odborného pracoviska v
Kroměříž/FOTO:František Renza, CzechTourism
. Vzhľadom na unikátne prepojenie stavebných pamiatok a človekom formovanou prírodou bol v roku 1996 celý Lednicko-Valtický areál zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
„Návštěvníky nejvíce zajímá rodina Liechtensteinů a její vztah k České republice a jejich bývalým majetkům. V současné době byla ze strany Liechtensteinů podána žaloba na navrácení pozemků a 4 památkových objektů, takže to je teď velmi aktuální dotaz,“ uviedla pre Dalito kastelánka SZ Lednice Ivana Holáskov.
Devastujú najmä cyklisti
Najväčší počet zahraničných hostí k nim prichádza z Poľska, Maďarska a Rakúska. Až potom prichádzajú turisti zo Slovenska, USA, Ruska, Iraku, Číny a Japonska. „Najlepšie skúsenosti máme s hosťami z okolitých krajín, ázijské návštevníkov zaujíma predovšetkým fotografovanie,“ konštatuje Holásková.
Z hľadiska ničenia kultúrnych pamiatok sa boria s problémami ako väčšina ďalších objektov. Problém majú najmä s cyklistami (v parku je zákaz jazdy na bicykli) a s odhadzovaním odpadkov mimo umiestnené zberné koše, čo spôsobujú najmä domáci turisti.
„Běžná údržba objektu a zahrady se pohybuje ročně kolem 15 milionů Kč (opravy vodo- a elektro- revize, údržba skleníků a zahrad, oken dveří ,střech a fasád, energie a vlastní provoz zámku mimo mzdy, ty se pohybují rovněž kolem 10 milionů Kč). Tyto prostředky jsou z vlastních zdrojů. Z fondů ministerstva kultury jdou investiční akce jako je obnova minaretu, restaurování a projekty. Zde se částky liší, pro letošek počítáme zhruba s 5 miliony Kč,“ uzatvára Holásková.
Oproti tomu, na jednom z najnavštevovanejších Slovenských hradov, na známu Studňu lásky, hladomorňu, kasáreň či Matúšovu vežu sa v minulom roku prišlo pozrieť takmer 140 tisíc ľudí. V roku 2018 tak Trenčiansky hrad prekonal historický rekord v návštevnosti až o 8 tisíc turistov (každým rokom evidujú nárast návštevnosti, pričom od roku 2016 prekonáva hranicu 120 tis. návštevníkov).
„Už piaty rok po sebe sa Trenčianske múzeum v Trenčíne v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) môže pochváliť tým, že jeho najnavštevovanejšia prevádzka, Trenčiansky hrad, každoročne prekonáva historické rekordy v návštevnosti,“ uviedol riaditeľ trenčianskeho múzea Peter Martinisko.
Pomáha vstupné
Najviac turistov pamiatku navštívilo v júli, a to viac ako 25 tisíc a v auguste to bolo približne 23 tisíc ľudí. Tento pozitívny trend sa odzrkadľuje aj na vybranom vstupnom, keď len za minulý rok vyzbierali viac ako 550 tis. eur.
Zo získaného vstupného následne múzeum hradí náklady nielen na údržbu hradu, ale aj ostatných pobočiek múzea či na nákup zbierkových predmetov, reštaurovanie zbierok alebo budovanie nových expozícií a tvorbu výstav. K tomu Trenčianska župa vyčlenila na rekonštrukciu administratívnej budovy Trenčianskeho hradu približne 460 tis. eur.
V tomto roku však návštevníkov čaká hneď niekoľko noviniek. Južné opevnenie Trenčianskeho hradu malo v minulosti významnú defenzívnu funkciu a Trenčiansky hrad robilo nedobytným. To je však už minulosťou. V rámci rekonštrukcie opevnenia sa práve v priestoroch južných hradieb vybuduje celkom nový vstup na hrad so samostatnou pokladňou.
Návštevníkom sprístupní aj tie priestory hradu, do ktorých doteraz nahliadnuť nemohli. Trenčiansky hrad tak bude sprístupnenou rozlohou patriť k najväčším slovenským hradom a onedlho už aj s cyklistickým charakterom, nakoľko v rámci investičných projektov plánujú vybudovať aj novú cyklotrasu, ktorá povedie priamo z Trenčianskeho hradu popod najstaršie pútnicke miesto na Slovensku – Skalku nad Váhom, až do mesta Nemšová.
Podpora, (ne)podpora
Na Slovensku aj v Čechách máme mnohé historické unikáty, ktoré devastujú aj katastrofické udalosti. Jednu z posledných a najrozsiahlejších postretol Hrad Krásna Hôrka, ktorý zhorel takmer do tla (10.2.2012).
Kým Slovensko je podľa Globálneho mierového indexu 22., Česká republika je šiesta najbezpečnejšia krajina, podľa toho jej aj rastie počet turistov. Okrem toho, že ich láka aj na udržiavané historické pamiatky. Turizmus patrí už dlhodobo aj medzi priority českej vlády.
„Je dôležité, aby táto súčasť našej ekonomiky mala veľkú podporu štátu. Naozaj chceme investovať do unikátnych pamiatok ako sú napríklad Cisárske kúpele, či Moravský Krumlov. Dokonca na poslednom výjazde sme zistili, že štátu patrí aj zámok v Litomyšli , dokonca máme na to aj uznesenie vlády z roku 2002 , akurát niekto na to uznesenie zabudol a nič s tým neurobil. Takže je to naozaj hanba, že štát je majiteľom zámku Litomyšl, okolo neho sú všetko pekne zrekonštruované budovy a to je presne ten konkrétny príklad, na čo sa musíme sústrediť,” povedal pri predstavovaní programového vyhlásenia vlády 11. 7. 2018 v českom parlamente predseda vlády Andrej Babiš (predseda ANO). Hovoril o investíciách, ktoré sa vždy násobne vrátili do štátneho rozpočtu.
Aj slovenská vláda v programovom vyhlásení na roky 2016-2020 uvádza, že si uvedomuje význam a hodnotu nášho kultúrneho dedičstva.
„Preto vypracuje Stratégiu ochrany národného kultúrneho dedičstva na nasledujúce obdobie. V záujme ochrany kultúrneho dedičstva vláda zvýši podporu pre obnovu národných kultúrnych pamiatok. Dotačný program ministerstva kultúry „Obnovme si svoj dom“ bude transformovať tak, aby cielene smeroval na ukončenie obnovy a využitie kultúrnych pamiatok na podporu rozvoja cestovného ruchu a kreatívneho priemyslu,” uvádza sa vo vyhlásení.
Prečo Slovensko zaostáva?
Dalito oslovilo aj Viliama Siveka, čerstvého držiteľa ocenenia Osobnosť cestovného ruchu – Holiday World Award 2018, skúseného podnikateľa v cestovnom ruchu, na ktorého názor sa pýtajú aj vysokí slovenskí štátni úradníci. Čím to je, čo možno Slovensko robí nie celkom dobre, keďže návštevnosť turistov nám nestúpa takým tempom ako v ostatných krajinách, teda sme od celosvetového 8% nárastu stále ďaleko?
„Přesto, že Slovensko je mým druhým domovem, podnikám zejména v České republice a proto neznám přesné statistické údaje nárůstu ,či poklesu návštěvnosti hostů Slovenska. Jsem však hluboce přesvědčený ,že Slovenská republika může zahraničním návštěvníkům nabídnout úžasné a nezapomenutelné zážitky. Zda se o této skutečnosti potenciální klient dozví, prostřednictvím marketingové strategie cestovního ruchu Slovenska nevím a proto ji nemohu hodnotit. Cestovní ruch nevzniká v žádné zemi na Ministerstvu ,ti co cestovní ruch realizují jsou malí a střední podnikatelé, vzniká jak se říká od spodu , vzniká na vesnicích, ve městech a regionech. To je třeba si především uvědomit. Proto jsme v České republice v roce 2014 založili nejsilnější spolek podnikatelů v oblasti cestovního ruchu “Fórum cestovního ruchu ČR „jehož jsem předsedou. Dnes máme 7200 členů, sdružujeme nejsilnější asociace v našem oboru a řešíme problémy s kterými se při podnikání setkáváme,” vyjadril sa Viliam Sivek exkluzívne pre Dalito.
Oproti českej republike však Slovensko nemá takú silnú podporu štátnej agentúry, pôvodný systém vláda zrušila. Nahradila ho síce novým, ale podľa čísiel nefunguje ani to. Súhlasí s tým aj skúsený podnikateľ v cestovnom ruku. „Dle mého názoru zrušení státní agentury pro cestovní ruch nebyl šťastný krok. Ale opět chci uvést, že znám velmi dobře situaci v České republice, kde mohu uplatňovat řešení problematiky cestovního ruchu v naši zemi ve strategické radě Czechtourismu, nebo i jako poradce ministra, v jehož gesci je cestovní ruch,” doplnil.
Ako pre Dalito uviedlo Ministerstvo kultúry SR v roku 2018 bolo v rámci programu Obnovme si svoj dom prerozdelených na dotácie v minulom roku 13 400 774 €. „ Konkrétne subjekty sú uvedené na našom webovom sídle TU. V roku 2019 bude v rámci programu Obnovme si svoj dom prerozdelených 12 016 097,- €,” uviedla Barbora Palovičová, hovorkyňa MK SR.
Čísla pre porovnanie zaslala aj Petra Hrušová z tlačového oddelenia českého ministerstva kultúry. “V roce 2018 Ministerstvo kultury finančně podpořilo obnovu památek prostřednictvím 13 programů v celkovém objemu 2,497 mld. Kč, což představuje 19,2 % celkových výdajů schváleného rozpočtu kapitoly 334 – MK. Pro rok 2019 je v rámci těchto programů a titulů schválen celkový objem prostředků ve výši 3,591 mld. Kč, což představuje 24,3 % celkových výdajů schváleného rozpočtu kapitoly 334 – MK.”
Inak, vedeli ste, že iba v Južných Čechách natočili filmári z celého sveta 250 filmov, 44 z nich od roku 1942 (Ryba na suchu) do 2017 (Po strništi bos). Iba v tejto jednej oblasti. Aj ďaka peniazoch z nakrúcania potom opravujú historické skvosty, ktoré ročne navštívia milióny turistov. Napríklad film Van Helsing nakrúcali hollywoodski filmári v Prahe v Kunraticiach. Farnosť potom nechala kostol opraviť práve z peňazí od filmárov.
Môže vás zaujať: