Slovensko sa pomiatlo alebo Čo sme to dopustili?

Slovensko sa po dlhom čase celé spojilo. Voči najzraniteľnejším. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR o pozastavení účinnosti „vyhlášky na hraniciach“ mi na sociálnych sieťach chýba už iba návod, ako tých, ktorých by sme mali chrániť mohli beztrestne upáliť. Celú pandémiu hovorím deťom, aby sa zo Škandinávie domov nevracali ani na dovolenku, že to je pre nich nebezpečná krajina, kde svoj ďalší osud nemajú ľudia v rukách ani 24 hodín.

Jeden, doteraz múdry človek napísal: „Ak vaše dieťa opäť na jeseň nepôjde do školy, zodpovední budú všetci drbnutí politici, čo dnes tvrdia, že štát “nemôže trestať” nezaočkovaných.“ Reagovala som, že nie je správne všetkých hádzať do jedného vreca a mali by sme myslieť aj na tých slovenských občanov, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať alebo stále nevedia. Vysvetlila aj prečo. Lebo moje deti a deti mojich priateľov. Odpísal, že nezmysel a lajky mu len tak pribúdali. Z toho egoizmu mi prišlo ťažko.

Už len ľahostajnosť

Lebo aj takí sú slovenskí občania aj študenti, ktorí sa aspoň na šesť dní chceli vrátiť domov z najúspešnejších krajín sveta v boji s covidom. Slovensko, ktoré doteraz bolo ZA a PROTI sa v jeden deň spojilo aj voči nezaočkovaným z objektívnych dôvodov. Drvivá väčšina sa opäť ukázala, ako nedôstojne dokáže byť ľahostajná a egoistická aj k zodpovedným. Pretože nezaočkovaní nie sú len vystrašení a pomýlení, ale aj vážne chorí a takí, ktorí na vakcínu stále čakajú v systémoch jednotlivých štátov Európy. Ľahostajnosť aj k takým zodpovedným spoluobčanom nám vyrazila dekel na jar 2020 a dnes opäť. Väčšina na nich úplne zabudla, a ani sa už nezamyslí na tým, že sa k vakcíne niektorí dodnes nevedia dostať, alebo sa jej z vážnych zdravotných dôvodov musia vyhýbať.

Bohorovný novinár

Keď som ešte pred cestou do Škandinávie prosila kolegu novinára, aby na tlačovkách netlačili na povinnú karanténu nezaočkovaných bez výnimiek, lebo sú stále občania, ktorí sa k vakcíne nevedia dostať a nevideli rodičov dva roky a oni svoje vnúčatá ešte nikdy, povedal mi, že tak Nórsko asi zle očkuje. Ohromila ma jeho bohorovnosť a nevedomosť, že naopak, Slovensko očkuje tak zle, že už nemá ani koho, kým v mnohých iných členských krajinách EÚ aj Európskeho hospodárskeho priestoru nestíhajú zaočkovať viac ako 90% záujemcov. Mimochodom, to „neschopné Nórsko“ podľa poslednej tabuľky dát, očkuje o 14 priečok lepšie ako to „bohorovné Slovensko“.  Tá lacnosť, nevedomosť a surovosť novinára ma zasiahla o to viac, že to bol človek, ktorého som si vážila pre jeho odborný a vyvážený úsudok. Egoizmus zalial už aj jeho.

Slovensko smeruje do pekla a už mi to nikto nevyhovorí.

Moje deti nie sú zaočkované, lebo stále čakajú na vakcínu v krajine, kde sa chce dať zaočkovať vlastne každý. Mohli by to tam robiť určite lepšie, ale pri tom množstve je to naozaj výkon. V Nórsku majú inú očkovaciu politiku, podľa veku, zdravia a výskytu, takže moje deti musia čakať a druhú vakcínu dostanú niekedy možno koncom novembra, či až v decembri. Žijú totiž v okrese, ktorý tam patrí medzi najbezpečnejšie. Deti presne vedia, čo je to dodržiavať pravidlá. Chápem, nezaujíma vás to, svoje deti máte pri sebe…

Slovensko nebezpečné pre svet, nie naopak

Celkovo je zatiaľ táto škandinávska krajina na piatom mieste svetovej tabuľky boja proti koronavírusu. Deti nemohli ani opustiť krajinu bez hotelovej karantény, sú zamestnaní a majú malé dieťa. Mali jedinú šancu vidieť rodičov na Slovensku, pretože aj Nórsko dodržiava Nariadenie EÚ o covid pasoch. Ale nie, podľa väčšiny na Slovensku nemajú na to nárok, lebo aj keď podľa platného európskeho práva iba s PCR testom na to majú právo, bez karantény sú vraj pre Slovákov hrozbou. Majú čakať ďalší rok. Nie je to náhodou naopak, že to pomýlené a nezaočkované Slovensko, ktoré nedokáže dodržiavať ani základné covid pravidlá hrozbou pre celý civilizovaný svet?

Stále neschválené vakcíny

Inak, keď už tak všetkých aj zodpovedných nezaočkovaných hádžete do jedného vreca, Nariadenie EÚ o digitálnych certifikátoch, ktoré je nad zákonom členských krajín jasne hovorí, že práve preto, že vakcíny stále majú len prechodné obdobie a čakajú na plné schválenie EMA, nemôžeme niekoho diskriminovať len preto, že to niekto doma nezvláda, alebo tam býva pomýlená väčšina. Stále sú ľudia, Európania, ktorí sa očkovať chcú, ale stále čakajú. Nie, strach z vakcíny, nie je zdravotný dôvod odmietnutia vakcíny ani pre mňa.

Som smutná z toho, ako na to aj doteraz rozumní ľudia zabudli a osobné záujmy a egoizmus sa im po rozhodnutí ÚS SR definitívne zatienil mozog. Lebo Fico? Kašlem na Fica, lebo zákony, preboha! Pre mňa už nie sú skupiny ZA a PROTI. Ja už vidím iba ľahostajnú a egoistickú masu ľudí, z ktorej ma napína. Lebo moje deti, ktoré pricestujú z bezpečnej krajiny s PCR testom sú na pomýlenom Slovensku oveľa zraniteľnejšie. Tam kde žijú totiž vedia, čo je to dodržiavane covid opatrení, čo sú to odstupy aj dezinfekcie. Kašlem na politiku, kto návrh na ÚS SR podal. Som zodpovedný človek aj moja rodina, ktorá stále dopláca na pomýlených a nezorientovaných. Vážime si však zákony EÚ a tie hovoria jasne. Tri podmienky digitálneho covid pasu sú zatiaľ rovnocenné: prekonanie, PCR aj očkovanie. A podmienky a výnimky sú definované jasne! Slovensko je zelené ako pri črevnej hnačke!

Cestujeme aj dnes, teraz sme sa vrátili zo Severu a už balíme na Juh. Cestujeme vlastne celú pandémiu, zažili sme vďaka Slovensku traumy, ktoré si vyvolení DNU v SR ani len nevedia predstaviť a dovolenkou to nebolo, na tú sa chystáme až teraz. Ani raz sme neochoreli, sme už aj zaočkovaní, len tie naše deti stále čakajú. Ale nie, vraj sú pre oba slovenské tábory očkovania PROTI aj ZA hrozbou a patria do karantény!

Tak, a teraz ich súďte, že po dvoch rokoch chcú práve teraz prísť za rodičmi „iba“ otestovaní na Slovensko na 6 dní (min. 5 dní vraj majú do karantény), lebo jeden z nich nevidel rodičov dva roky a oni jeho dieťa. Lebo na jeseň ich možno opäť zatvoria v Škandinávii, stačí ak začnú brať do úvahy zaočkovanosť jednotlivých krajín. A šup, “ostrov Nádeje” v srdci Európy je hneď čierne, ako stolica pri prasknutom vrede.

Užívajte svoje deti a vnúčatá

Chápem, máte svoje deti a vnúčatá v SR pri sebe a môže vám to byť všetkým jedno tak, ako aj je. Ale nemalo by byť. Alebo aspoň nemuselo. Presne tak, ako som písala na jar, keď ste nás nechali za hranicami a bolo vám to úplne jedno. Vtedy som písala, aby ste neboli ľahostajní, lebo raz sa to stane vám. A už sa to aj stalo. Tak, aké to je? Strašne tá bezmocnosť bolí, že? Nie, nemám z toho radosť. Túžim totiž po krajine, kde som 47 rokov žila a platím dodnes dane a vychovala aj slovenskú reprezentantku, že sa za túto krajinu nebudem hanbiť. Že v nej budú platiť zákony a hodnoty, aj solidarita so zodpovednosťou. A áno, aj my sme volili zmenu, všetci, aj deti…

Rodinné covid príbehy

Každá rodina píše svoj jedinečný covid príbeh, každá. Odlišujeme sa len tolerantnosťou a zodpovednosťou. S tým, čo sme zažili počas pandémie a zažívame dodnes sa učíme žiť, ale sklamanie z 11. prikázania: Nebuď ľahostajný a z toho, čo voči nám politici a občania SR predviedli od marca 2020 až dodnes, s tým sa budeme vyrovnávať do konca života. Hlavne sa učiť odpúšťať. Zatiaľ to nejde. Takže áno, dnes som vďačná za každý, aj malinký prejav slovenskej ľudskosti oveľa viac ako kedysi. Zažívam aj také, ale po rozhodnutí ÚS SR ich viem spočítať už iba na jednej ruke.

Snívam o tom, že sa skončia tieto diletantské prechodné obdobia a aj moji priatelia, ktorých deti študujú na zahraničných univerzitách budú vedieť, kedy uvidia svoje deti. Alebo sa už nechcú na Slovensko vrátiť až kým opäť nebudú v demokratickom štáte platiť zákony a nie anarchia? Verím, že ľudia do svojich slovníkov raz opäť vrátia slovo solidarita.

Solidárne covid koridory

Ak by som mala tú moc, tak ako ju nemám, hneď ako EMA schváli covid vakcíny definitívne ako bezpečné, zaradila by som ich do zoznamu povinných pre všetkých. A tých, ktorí by ju odmietli, tým by som dala okrem iného zákaz vstupu do všetkých krajín sveta a doma by sa museli na vlastné náklady testovať do konca života. Aby neohrozovali aj mňa a moje deti. A pre zraniteľných by som urobila „solidárne covid koridory“ aj do nemocníc, aby mali prednosť pred nezaočkovanými a aj zaočkovanými. Lebo nemali možnosť. Ja áno. A lekárom, ktorí pacientov bezdôvodne odhovárajú od očkovania by som zobrala licencie. To je zasa môj pohľad na solidárnosť so zraniteľnými. Lebo nie, nie sme všetci rovnakí, len za a proti. Sme aj solidárni, neľahostajní a zodpovední. A potom to čo vyplavil covid: neuveriteľne hrubú bezohľadnosť a egoizmus, bezcharakternosť, hlúposť a primitívnosť. Ako to bolo na záver filmu Sviňa? “Čo sa to s nami stalo? Ako sme to mohli dopustiť?” Z tohto sa dá naozaj vyspovedať? Nie, ja tu už nechcem, v tejto pomýlenej krajine, dožiť. Bojím sa tu dožiť.

Ako napísal Samuel Marec: “Nehnevám sa. Len mi je z toho smutno. Lebo ako tak oné, dozrievam, tak začínam chápať, že toto nikdy nebude krajina pre mňa.”

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)