Smejete sa? Podnikajte a zamestnajte aspoň jedného!  

Marcela Tokošová, nominantka na ocenenie posledného ročníka ankety HNClubu TOP 10 žien slovenského biznisu je riaditeľkou spoločnosti, ktorá sa venuje produkcii kovových produktov. Bývalé výrobné družstvo, ktorému šéfuje,  vzniklo ešte v roku  1953. Po roku 1989 takmer skrachovalo. Firmu zachránila aj orientáciou na trh nielen Európskej únie, ale aj Severnú Ameriku a Japonsko. Dnes výrobky ich firmy nájdete aj na dvore britskej kráľovskej rodiny. Marcela Tokošová už niekoľko rokov upozorňuje štát, že jeho duálne vzdelávanie je nastavené zle aj s politikou zamestnanosti, na čo doplácajú najmä firmy mimo automobilového priemyslu. Až natoľko, že ohrozuje slovenské hospodárstvo. A nielen to.   

Pracovný trh, nielen slovenský, stále viac trpí nedostatkom pracovníkov. Zlepšuje sa to rokmi alebo naopak prehlbuje?

Problém nedostatku pracovných síl na trhu práce sa stále prehlbuje. Keď som niekedy apelovala na tento problém, bolo to ešte nič, v porovnaní s tým, čo sa deje aktuálne. Napriek tomu, že každý zamestnávateľ bojuje s touto realitou, nepochopiteľne ešte aj dnes zostáva na úradoch práce registrovaných viac ako 5 % nezamestnaných. Bohužiaľ, to nie sú iba takí ľudia, ktorí si nevedia nájsť prácu preto, že sú hendikepovaní, ako sa nám to snažia nahovoriť kompetentní!

Niektoré firmy dokonca hlásia, že pre nedostatok pracovníkov už nemôžu prijímať nové objednávky. Čo by sa podľa vás urgentne muselo stať, aby sa situácia naozaj zlepšila?

Musel by štát začať konečne v tomto niečo robiť. Na jednej strane hlása, ako by sme nemali zamestnávať cudzincov, no na druhej strane neurobí nič, aby zvyšok našich ľudí, ktorí  sú donekonečna vedení na úradoch práce do zamestnania aj reálne nastúpili!

Ľudia  sa často vysmievajú, že je to chyba zamestnávateľov, ktorí podľa nich majú ľudí platiť tak, aby neutekali inde, prípadne za hranice, kde zarobia 3x viac. Čo by ste im ako riaditeľka firmy odkázali?

Takýmto ľuďom, ktorí si myslia presne toto, ako ste to napísali – pretože tak to je – sa neoplatí odkazovať nič. Možno iba to, aby si oni sami skúsili zamestnať možno iba jedného-dvoch zamestnancov, a skúsili podnikať napríklad len ako dodávateľ pracovníkov na stavbu, prípadne ešte jednoduchšie, zamestnať ich ako predajcov zmrzliny… kolpoltérov, alebo administratívnu pomocnú silu, ktorá by písala iba adresy na obálky. Zaraz by pochopili, že ich dovtedajšie presvedčenie o tom – dajte nám viac – je omyl.

Marcela Tokošová: „Počas záchrany a riadenia firmy som priateľov stratila. Úspech sa neodpúšťa.“