SMÍŠKOVÁ: „Na občasných rezňoch a klobáskach nevidím nič zlé.“

Niekto zmení spôsob života z presvedčenia, niekto len preto, že sa chce dobre cítiť, ďalší sa na seba v zrkadle už nemôže pozerať. A tak hor sa na diétu! Často strmhlav a bez rozmyslu. Veď to napísali na internete! V dobe, keď je IN viac než 20 typov diét, je skutočne ťažké nájsť zlatú strednú cestu. Existuje vôbec? O tom, ale aj o prešľapoch v stravovaní sme sa rozprávali s internistkou a odborníčkou na výživu, MUDr. Evou Smíškovou. Pacientom radí už viac než 20 rokov.

Diéty sa na nás valia z internetu ako cunami. Ako sa v nich zorientovať, aby sme si neublížili?

Printové aj elektronické médiá sa priam pretekajú v informáciách o správnom stravovaní a diétach. Aj na knižnom trhu je ponuka obrovská. Okrem zdravého rozumu môže pomôcť znalosť nášho zdravotného stavu, prípadne konzultácia s lekárom.

Povedzme si však otvorene, za odborníka v stravovaní sa dnes považuje už aj ten, kto napríklad pečie bez cukru či klasickú múku nahradí zdravšou alternatívou. Je ťažké nájsť lekára, ktorý by nás nielen vypočul, ale aj poradil. Pokiaľ viem, dietológia nie je na Slovensku zatiaľ lekárska špecializácia.

Problém skutočne môže nastať v tom, že lekári nemajú čas a, priznajme si, často ani nie sú erudovaní v oblasti dietológie. Na druhej strane, dostupní výživoví poradcovia síce veľakrát majú rôzne licencie, no chýba im medicínske vzdelanie, a tak sa nám snažia nanútiť ten svoj režim, prípadne nám predostierajú celý dietetický program bez toho, aby poznali náš zdravotný stav. Podstatné pre nich je, že si ich produkt kúpime. V  chaose, ktorý vládne na poli zdravého stravovania, je mi záujemcov o zdravý životný štýl úprimne ľúto.

Veľmi moderná je bezlepková diéta. Držia ju aj ľudia, ktorí nie sú celiatici. Niektorí odborníci to však kritizujú a tvrdia, že naopak, bezlepkovou diétou, ktorú zdraví ľudia držia viac ako rok, si naopak škodia.

Osobne som toho názoru, že lepok  je súčasť potravy, ktorá nám po jej vylúčení vôbec nechýba. Naopak, môžu sa nám upraviť niektoré zdravotné  ťažkosti, najčastejšie tráviace. Vylúčenie lepku môže pomôcť aj pri redukcii hmotnosti, opuchoch a iných zdravotných ťažkostiach. No aj k tomuto treba pristupovať múdro, nie tak, že potraviny obsahujúce lepok nahradíme priemyselne vyrobenými bezlepkovými potravinami v obchodoch pre celiatikov! Obsahujú totiž veľmi veľa rôznych potravinárskych náhrad a tiež sacharidy, ktoré veľmi rýchlo dokážu ovplyvňovať  hladinu krvného cukru, čo má podľa niektorých štúdií na svedomí častejší výskyt cukrovky druhého typu. Tadiaľ  cesta nevedie.  Aby sme netrpeli nedostatkom živín, ktoré obsahujú lepkové potraviny (vláknina, minerálne a stopové prvky), musíme ich kompenzovať dostatkom zeleniny v akejkoľvek forme.

Stretávame sa však aj s názormi iných odborníkov, ktorí upozorňujú na to, že zdravý človek má jesť normálne. Podľa nich každý, kto prejde na bezlepkovú diétu, z nej na začiatku profituje (napríklad ho nenafukuje), no potlačí sa aj určitá populácia baktérií, ktoré sú ovplyvňované lepkom. V čreve tak prerastie úplne iná populácia, ktorá o trištvrte roka bude robiť ešte väčšie ťažkosti. Viac lekárov – viac názorov, tak ako sa v tom má človek vyznať?

Nepoznám zatiaľ nikoho, komu by lepok v strave chýbal. Neštudovala som síce mikrobiologické osídlenie tráviaceho traktu, no zo svojej  bohatej klinickej praxe  viem, že pokiaľ pacient preferuje prirodzenú bezlepkovú stravu, nie jej  priemyselné náhrady, a nekompenzuje si svoje chute  inými  spracovanými potravinami, nemáva  žiadne ťažkosti z toho plynúce, skôr benefity. Mám pacientov, ktorí sú z najrôznejších dôvodov „bezlepkoví“ už aj niekoľko rokov a nedajú si tento stravovací režim zobrať.

Bezlepková diéta, ktorá sa drží pri potvrdenej celiakii, nemôže teda ublížiť „zdravým“ ľuďom?

Ako som už povedala, pri rozumnej prirodzene bezlepkovej strave s vysokým podielom zeleniny, kvalitných bielkovín a tukov, problémy nastať nemôžu. Treba však upozorniť na skutočnosť, že ak je u niekoho podozrenie na celiakiu a nebola ešte vykonaná diagnostika (endoskopické vyšetrenie s odobratím vzorky sliznice na histológiu či špeciálne krvné testy), by sme mohli dostať falošne negatívne výsledky.  Diagnostiku musíme urobiť iba pri normálnom zaťažení organizmu lepkom.

Dá sa povedať, že tí, ktorí nemajú lekársky potvrdenú celiakiu, trpia intoleranciou lepku alebo alergiou na lepok? Aký je v tom rozdiel?

Tieto pojmy si skutočne pletú nielen laici, ale bohužiaľ aj mnohí zdravotníci. Celiaka je doživotné autoimunitné ochorenie, ktoré spôsobuje lepok tým, že vytvára v tele protilátky proti tkanivám vlastného tela. Konkrétne proti bunkám sliznice tenkého čreva. Tie spôsobujú zápal sliznice, preto sa z potravy mnohé živiny nemôžu vstrebať  v potrebnej kvalite. Prejavuje sa to napríklad bolesťami brucha, hnačkami či málokrvnosťou. Úplnou elimináciou lepku zo stravy dochádza k úplnému vymiznutiu klinických prejavov  a ozdraveniu  sliznice tenkého čreva. Treba však zdôrazniť, že vylúčenie lepku je v tomto prípade doživotné. Intolerancia, presnejšie precitlivenosť na lepok je stav, keď bunky aj vplyvom protilátok typu IgA, IgG a samotného lepku spôsobujú nešpecifický zápal sliznice čreva a tým vznikajú symptómy ako tráviace ťažkosti, migrény, kožné problémy. Avšak po prechodnej úplnej eliminácii možno dosiahnuť  úplné vyzdravenie a lepok v malých množstvách organizmus toleruje.

Alergia  na lepok respektíve iné bielkoviny, ktoré obsahujú zrná, je spôsobená iným typom protilátok triedy IgE. Najčastejšie sa prejavu kožnou symptomatológiou, rôznymi ekzémami. Je taktiež celoživotná, no  oproti predošlým poruchám, pomerne zriedkavá.

Ešte máme aj intolerancie histamínu a laktózy, čo sú vlastne deficity enzýmov rôzneho stupňa – laktázy, ktorá štiepi mliečny cukor a diaminoaoxidázy, ktorá  pomáha štiepiť histamín.

Aký je váš názor na voľnopredajný test potravinovej intolerancie? Akceptujú jeho výsledky lekári v ambulanciách?

Dietológovia  často výsledky akceptujú. Iní, a mám na mysli hlavne imunoalergológov zasa tvrdia, že  výsledky z voľne dostupných testov sú postavené na „hlinených nohách“. Mne sa však práca s nimi celkom osvedčila. Pre zistenie intolerancie je však najpreukázateľnejšia eliminačná diéta, na ktorú však väčšina z nás nemá trpezlivosť a ani dostatok vedomostí.

Čo ak diagnostikovaný celiatik nedodržiava bezlepkovú diétu?

Môže to spôsobiť sústavný diskomfort v oblasti brucha, nafukovanie, hnačky, vystavovanie organizmu nedostatku základných živín. V niektorých neliečených prípadoch  môže vyústiť aj v onkologické ochorenie, preto je považovaná aj za prekancerózu (chorobnú zmenu tkaniva, ktorá môže viesť ku vzniku karcinómu, pozn. redakcie).

A čo nové trendy v diétach všeobecne? V súčasnosti ich je viac ako dvadsať. Všetky tie tzv. na hlavu postavené Bio…  

Osobne nemám rada slovo diéta pre označenie bežného stravovania či módnych trendov. Ponechávam ho ako internistka pre špeciálny stravovací režim pri akútnych či chronických chorobách organizmu (cukrovka, dna, katary sliznice žalúdka či čreva, choroby pečene, pankreasu či obličiek), po operačných zákrokoch či onkologických chorobách. To, čo ponúka internet a iné média, často nemá hlavu ani pätu. Preto považujem držanie takýchto „diét“ za trvalo neudržateľné a veľakrát z dôvodu neodbornosti, môžu byť aj zdraviu škodlivé.

Máte viac ako 20-ročnú prax. Aké najčastejšie chyby robia ľudia, keď „diétujú“ bez špecialistu?

Práve to. Podriadia sa moderným trendom, nerozumejú tomu, ako pracujú jednotlivé orgány v tele a ako jednotlivé potraviny fungujú v organizme. Tiež je dôležité, čo tými diétami sledujú. Schudnutie, zdravý životný štýl, zbavenie sa niektorých tráviacich či iných ťažkostí?  Zlepšenie sa síce môže dostaviť, no býva zväčša len prechodné, krátkodobé.

Napríklad pred niekoľkými rokmi bola veľmi populárna delená strava. Teraz sa už o nej tak veľa nehovorí. Zistili sa nejaké jej nepriaznivé účinky?

Myslím si, že delená strava nespôsobuje žiadne vážne nepriaznivé následky. Nakoniec je aplikovaná napríklad aj pri paleo stravovaní. Podľa mňa vedie k tomu, aby sme sledovali, čo si dáme na tanier, a odľahčuje trávenie.

Paleo. Ide o životný štýl alebo diétu?

Paleo je podľa mňa životný štýl. Má niektoré nosné piliere, o ktoré sa dá opierať dlhodobo. Veľa kvalitnej zeleniny, bielkoviny aj živočíšneho pôvodu s akcentom na kvalitu. Na tomto princípe nevidím nič nezdravé. Kto neinklinuje k mäsu, tak si bielkoviny  môže nahradiť  kvalitnými  syrmi,  kyslomliečnymi výrobkami  či vajíčkami, samozrejme, pri dobrej tolerancii.

Populárne je aj stravovanie podľa krvných skupín.

Mnohí odborníci dnes odsudzujú tento  princíp, niektorí ho považujú dokonca za  nezmysel. Moja takmer 20-ročná prax mi ukázala, že ľudia s krvnou skupinou 0 sa pri vegetariánskom stravovaní, ktoré je pre nich odporúčané, vôbec necítia dobre. Veľmi často bývajú málokrvní a majú nedostatok vitamínu B12. Často sa im paradoxne zhoršia chronické choroby ako trávenie či ekzémy. Zle tolerujú  obilniny a strukoviny. Naopak, nositelia krvnej skupiny A  zle tolerujú mäso a aj pri jeho dlhodobom vylúčení mali výsledky v norme. Samozrejme, ja tento režim nepropagujem, len hovorím o svojej skúsenosti z praxe.

Z úst lekára neraz počujeme, že sa treba vyhýbať údeninám. O dietológoch si mnoho ľudí myslí, že niečo také odporné ako klobásku či rezeň nedajú nikdy do úst.

(smiech) Prečo nie? Samozrejme, že klobásky musia byť vo vynikajúcej a hlavne známej kvalite. Podobne je to aj s rezňami. Pokiaľ to niekomu chutí a nespôsobuje mu to žiadne ťažkosti, nie je to stálou súčasťou jeho jedálnička a je to vyvážené dostatkom kvalitnej zeleniny, myslím,  že na tom nie je nič zlé.