Spomienky na socialistické Vianoce. Veselé aj mrazivé

V 70. rokoch už nikto neveril v socializmus s ľudskou tvárou a väčšina ľudí sa po sklamaní stiahla do súkromia. Ľudia sa zamerali už iba na rodinný život a rezignovali. Drvivá väčšina. Ak žili spoločensky, tak len počas podnikových výletov, rekreácií a akcií, na ktorých výdatne zapíjali život, s ktorým nesúhlasili. Cez víkend sa stiahli na záhrady a chalupy, kde sa uzatvárali do svojho súkromia. Pre väčšinu prestala politika existovať a sledovali ju, až keď naozaj na nič iné už nebolo v televízii pozerať. Akcie v socialistických podnikoch sa zautomatizovali na brigády, schôdze. 1. máje a voľby. Inak vlastne úplne rezignovali.  

Vianočné sviatky komunisti prezentovali ako sviatky deda Mráza, ktorý bol súčasťou školských besiedok. Mikuláš sa skôr objavoval na farách či súkromných stretnutiach. Dedo Mráz mal miesto biblického čerta anjela, málokedy a málokde prišiel medzi deti aj s čertom. Vlastne aj ten anjel bol skôr Popoluška.

Vianočné sviatky takmer celý československý národ trávil pred televízorom s rozprávkami, zábavnými estrádami a pomýlenými správami či magazínmi o hrdinoch socialistickej práce. Šťastní boli tí, ktorí bývali pri hraniciach a na anténu chytali aj kapitalistov.

Deti sledovali najmä rozprávky, ktoré ČSTV produkovala a počas vianočných sviatkov vysielala naozaj vo veľkom počte. Rodičia zasa sledovali najmä športové prenosy v skokoch na lyžiach, lyžovaní, krasokorčuľovaní a v hokeji.

Kto chytal rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF sa nevedel vynadívať aj na kapitalistické reklamy na produkty, ktoré sa k nim aj tak počas zvráteného režimu dostali len výnimočne, ak vôbec. Aj tak ich ľudia sledovali so zatajeným dychom a ak mali šťastie a v lete dostali výjazdovú doložku do napríklad Juhoslávie, podľa reklám potom v kempoch pri mori vyberali z košov plechovky od nealko alebo prázdne obaly z tekutého mydla Fa.

Niekde v podnikoch organizovali aj predvianočné karnevaly a besiedky v kostýmoch. Dedo Mráz pravidelne chodil medzi deti napríklad v bratislavskom PKO alebo na zimný štadión. Postup bol vždy rovnaký. Prišiel dedo Mráz aj so Snehulienkou a deťom rozdávali darčeky. Súťažilo sa aj o najkrajšiu masku a niekedy bola aj tombola s hodnotnými cenami. Nechýbali v nej sane, spoločenské hry, knižky… a deti recitovali ostošesť.  V 70. a 80. rokoch gazdinky na vianočné pečenie používali stužené tuky, ktoré používajú dodnes. Hera, Iva, Smetol, Visa a podobne.

Vo vani plával kapor, ktorého rodičia kupovali vždy už takmer polomŕtveho a tak celá rodina sledovala, dokedy vlastne kapor vo vani prežije. Rodina musela vystriehnuť správny moment, aby ho vôbec mohla ešte skonzumovať. Ďalšieho by totiž už ani nezohnala. Rady na kaprov v malých kadiach nemali konca. Boli aj Vianoce, keď sa niekto pozabudol a tak už kapra na Vianoce ani nezohnal. Stromčeky vyzerali rovnako, ako celý pomýlený socialistický systém. Zohnať naozaj peknú borovicu bolo umenie. Inak vám ostal smrek, ktorý opadal ešte pred Silvestrom.

Obrovské rady boli aj na kubánske pomaranče, banány a mandarinky. Aj tak sa neušli každému. Doma sa často prideľovali deťom podľa jasných pravidiel, aby vydržali čo najdlhšie. Kubánske pomaranče do  socialistického Československa dovážali v rámci vzájomnej družby. Aj keď sa vlastne vôbec nedali ošúpať, boli chutné a šťavnaté. Pomaranče sa ešte na trhu objavovali aj počas osláv 1. mája a niekedy aj Spartakiády.

Všetky deti dostávali pod stromček vlastne to isté podľa veku. Tie isté knižky, stavebnice, hračky, autodráhy, komiksy, maliarske potreby, hovoriace bábiky s náhradnými platničkami, autodráhy, sane… Hitom boli plastové boby, ktoré mnohým deťom priniesol dedo Mráz až po rokoch, keď sa ich rodičom podarilo boby konečne zohnať pod pultom, ale mali v predajni známu predavačku. Deti milovali aj premietačky rozprávok.

Bolo obdobie, keď sa išli rodičia pozabíjať za céčkami pre deti, ktoré vlastne ani neboli hračkami, ale náhradnými dielmi na záves. Ich cena sa počas Vianoc šplhala do neuveriteľných výšok.  

Dar, ktorý vedel naozaj potešiť bol bicykel Favorit s baranmi alebo horský RMX či BMX. Samozrejme zahraničné lyže Fišerky či Atomiky s viazaním Merkur. Ak ste ich nezohnali, potešili aj Sulov a Artis.

Deti samozrejme nevedeli oceniť enormné nasadenie rodičov, ktorých socialistický režim ničil nielen existenčne, ale aj na duši. Najviac túžili po hračkách zo Západu ako Lego, Matchbox, ale potešili aj hračky z NDR, kde veľa najmä českých rodičov vyrážalo pred Vianocami. Vo východnom Berlíne a Drážďanoch  zháňali najmä plastových indiánov a kovbojov, autíčka na baterky, fotoaparáty, bábiky, vláčiky, detské telefóny, ale aj kvalitnú obuv či športové plavky.  

Slováci zasa na nákupy vyrážali do Budapešti a Győru. U malých maďarských súkromníkov nakupovali prevažne oblečenie, obuv a drogériu aj z kapitalistického Nemecka.  

Boli aj hračky, ktoré potešili aj zo ZSSR. Najmä kozmické lode na baterky, samopaly, ktoré bolo počuť po celom sídlisku. Ale aj vianočné ozdoby a fotoaparáty. Hitom bol “digitálny” No, počkaj!

Najväčším frajerom však bol ten, kto si pod stromčekom našiel rifre a ešte aj z Tuzexu. Alebo hodinky Primky, či dokonca ruské digitálky aj s kalkulačkou. Rifle však boli bomba! Keď prišli aj v socialistickom Československu do módy bledé, ľudia si ich vo vani bielili Savom na dezinfekciu domácnosti. Kým prišli na to, aký správny pomer prostriedku a vody to musí byť, rifle sa im často rýchlo rozpadli. To bolo nešťastia!

Na Nový rok bežal na ORF priamy prenos z Viedenskej filharmónie, skoky na lyžiach a priamy prenos z Vatikánu Urbi et Orbi. Samozrejme, nechýbali ani československé správy o tom, ako Vianoce trávia pohraničiari, ako strážia aj počas Vianoc naše socialistické hranice a to vo vojenskom magazíne TV Azimut. No a samozrejme dokumenty o tom, ako Vianoce trávia hrdinovia socialistickej práce-BSP a podobne. Samozrejme, chýbať nemohla aj ruská zimná rozprávka Mrázik, obľúbená dodnes.  

Aj v 70. a 80. rokoch sa najväčšej sledovanosti tešili klasické rozprávky ako Princezná so zlatou hviezdou na čele, Pyšná princezná, Bol raz jeden kráľ… ale aj novinky, ktoré ČSTV vyrábala každý rok ako na bežiacom páse. Napríklad Dívka na košteti, Princ Bajaja, Popoluška, Jak se budí princezny, Princ a večernice, seriál Arabela, Pan Tau, Malá morská víla, Traja chrobáci, Kráľ drozdia brada, Soľ nad zlato, Galoše šťastia… Najmenšie deti sa tešili z bábkových a kreslených rozprávok. Taká bola minulosť.

Informácie sme čerpali z výstavy v Prahe v Tančiacom dome, ktorý počas vianočného adventu 2018 otvoril výstavu Retro 2018 aj s unikátnymi originálmi dennej potreby zo 70. a 80. rokov aj s textami @2010 socikstyle blog

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)