Stres a nádory: Vedci urobili ďalší krok pre dlhovekosť

Stres spúšťa v tele celú kaskádu diania. Na bunkovej úrovni na stres reaguje tiež tzv. transkripčný faktor p53, ktorý bráni tomu, aby sa vplyvom stresu stali z normálnych buniek bunky nádorové. Významnú úlohu hrá i ďalší transkripčný faktor FOXO4. Pri stresových podmienkach potom tieto proteíny spoločne zvyšujú produkciu proteínu p21, čím spôsobia prechod buniek do tzv. senescentného alebo starnúceho stavu. Hromadenie takých buniek prispieva k starnutiu organizmu.

V práci publikovanej v časopise Protein Science vedecké tými Veroniky Obšilové z Fyziologického ústavu AV ČR (FGÚ AV ČR) a Tomáša Obšila (Přírodovědecká fakulta UK a FGÚ AV ČR) charakterizovali vzájomné interakcie proteínpv p53 a FOXO4 na molekulárnej úrovni. Nové poznatky o štruktúre tohoto proteínového komplexu pomôžu pri vývoji liečiv zamarených na starnúce bunky.

„V tomto stavu se už buňka dále nedělí a produkuje prozánětlivé faktory. Se vzrůstajícím věkem organismu stoupá počet buněk v senescentním stavu, což ho zatěžuje a přispívá ke vzniku různých chorob a celkového zhoršení stavu tkání a i organismu,“ vysvetľuje Veronika Obšilová z Fyziologického ústavu AV ČR. „Pokud dojde k narušení interakce p53 a FOXO4, například vhodným inhibitorem, senescentní buňka zahyne a uvolněné místo může využít jiná buňka, která se stále může dělit. Takže pokud snížíme počet buněk v senescentním stavu, dojde k celkovému zlepšení stavu organismu.“

Molekulárny mechanizmus zvyšovania transkripcie p21 je však stále nejasný. V článku publikovanom v časopise Protein Science vedci z Fyziologického ústavu AV ČR, Ústavu organické chémie AV ČR a Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity charakterizujú vzájomné interakcie proteínov p53 a FOXO4 na molekulárnej úrovni pomocou integrovaného prístupu zahrnujúceho nukleárnu magnetickú rezonanciu, analytickou ultracentrifugáciu a chemické zosieťovanie spojené s hmotnostnou spektrometriou. Takto detailná charakterizácia doteraz chýbala a neurobil ju nikto na svete.

Nové poznatky pomôžu pochopiť prepletené funkcie oboch proteínov v udržaní vnútornej bunečnej rovnováhy, dlhovekosti a pri reakcii na stres. Využitie nájdu aj pri vývoji špecifických inhibítorov (blokátorov) vzájomného pôsobenia oboch proteínov, a následne potom pri vývoji nových liečiv, ktoré sa zamerajú na selektívne vyradenie starnúcich buniek.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)