Syndróm dráždivého hrubého čreva – choroba zo stresu

Syndrómu dráždivého čreva by sa pokojne dalo hovoriť aj ako chorobe zo stresu. Hovorí sa jej aj  „moderné ochorenie.“ Syndrómom dráždivého čreva trpí až desatina celej populácie. Trápi najmä ľudí ktorí utrpeli nečakané životné straty. Veľmi ťažko sa diagnostikuje, pretože má mnoho rovnakých znakov aj s inými ochoreniami tráviaceho traktu.

Ak si podľa názvu predstavujeme, že dôsledkom je len častá stolica – hnačka, tak môže nastať aj presný opak, čiže zápcha, či nafúknuté brucho. Toto ochorenie nevieme úplne vyliečiť, keďže nie je úplne jasný jeho vyvolávateľ. Rovnako diétnou chybou, alebo vrátením sa k predchádzajúcemu stresujúcemu životu a spôsobu života, sa ochorenie môže vrátiť. Vieme ho v dnešnej dobe už celkom úspešne liečiť. Základom je však disciplína a spolupráca pacienta.

Definícia dráždivého čreva

Syndróm dráždivého hrubého čreva – anglicky irritable bowel syndrome (IBS) je funkčná črevná porucha gastrointestinálneho traktu (GIT), ktorá je charakterizovaná chronickými bolesťami brucha a/alebo zmenenými črevnými návykmi, resp. poruchami vyprázdňovania. Slovo funkčná hovorí o tom, že napriek tomu, že pacient absolvuje rôzne vyšetrenia, tieto neukážu organický pôvod ťažkostí, teda ide doslova o poruchu fungovania tráviacej trubice.

Koľko pacientov trpí na toto ochorenie?

Ako som už spomínal v priemere je to 10 % celej populácie, ale sú krajiny, kde je prevalencia, čiže výskyt vyšší.  Napríklad prevalencia IBS v severnej Amerike je opisovaná približne v 10-15%, pričom je častejšia v kategórií pacientov do 50 rokov a u žien (prevažuje IBS so zápchou). Keďže iba malé percento z postihnutých vyhľadá zdravotnú pomoc, asi 40% jedincov, ktorí spĺňajú diagnostické kritériá pre IBS, nemá formálne stanovenú diagnózu. Preto predpokladáme reálne vyššie percento chorých.

Ochorenie o ktorom sa nehovorí

Syndróm dráždivého čreva je mimoriadne nepríjemné ochorenie, keďže dokáže významne ovplyvniť kvalitu života pacienta. Závažnosť tejto choroby spočíva v skutočnosti, že pacienti s IBS percentuálne tvoria u gastroenterológov 25-50% ambulantných konzultácií, nehovoriac o percente tých kvôli ťažkostiam absentujú v práci. Je to rovnako ochorenie o ktorom sa v spoločnosti veľa nehovorí, aj preto je verejnosť o ňom málo informovaná.

Choroba zo stresu?

Napriek rozsiahlemu výskumu ostáva príčina vzniku IBS nejasná. Pravdepodobne ide o chorobu vzniknutú následkom súhry viacerých faktorov. Predpokladá sa spojitosť s útrobnou precitlivenosťou (viscerálnou hypersenzitivitou), ktorá je spustená pravdepodobne nafukovaním (meteorizmom). Následne môže viesť k brušnému nekomfortu alebo až bolesti, ako aj spojenie s porušenou hybnosťou (motilitou) tráviacej trubice, to môže zase viesť k hnačke alebo zápche.

Výskum ukázal aj aktiváciu slizničného imunitného systému (zvýšenie počtu rôznych prozápalových buniek.) Na základe častého súvisu s predchorobím (anamnézou) akútnej hnačky sa predpokladá vznik IBS následkom infekčného zápalu čreva (enteritídy). Zmeny v zložení mikroflóry v stolici v porovnaní so zdravými jedincami boli pozorované u pacientov s IBS. Pravdepodobne úlohu hrajú aj psychosociálne vplyvy, ako napr. nečakané životné straty, ďalej sa našla zvýšená frekvencia sexuálneho a fyzického ubližovania v anamnéze, poprípade snaha upútať pozornosť cez chorobu.

Ako rozpoznám, že mám IBS?

Ako už bolo spomenuté, IBS sa prejavuje chronickými bolesťami brucha a zmenenými črevnými návykmi. Chronická bolesť brucha je väčšinou opisovaná ako kŕčovitý pocit s rôznou intenzitou a periodickými zhoršeniami (exacerbáciami). Lokalizácia a charakter bolesti sú rôzne. Závažnosť je od miernej až po ťažkú. Bolesť je často viazaná na defekáciu – vyprázdnenie. U niektorých pacientov dochádza po defekácií k jej úľave, u niektorých zas k zhoršeniu. Taktiež emočný stres a jedlo môžu zhoršiť bolesť. Pacienti s IBS taktiež udávajú častejšie nafukovanie brucha a zvýšenú produkciu plynov vo forme zvýšeného odchodu vetrov (flatulencie) alebo grgania.

Príznaky IBS v rámci zmenených črevných návykov zahrňujú hnačku, zápchu, striedanie hnačky a zápchy. Hnačka je charakterizovaná častejšími, skôr riedkymi stolicami menšieho alebo stredného objemu. Pohyby čriev sa ozývajú najmä počas dňa, najčastejšie ráno alebo po jedle. Vo väčšine pohybu čriev predchádza kŕčovitá bolesť brucha v dolnej časti, vyprázdnenie stolice  je urgentná a často sprevádzaná pocitom neúplného vyprázdnenia alebo kŕčmi. Asi polovica pacientov udáva aj prítomnosť hlienu v stolici. Veľkoobjemové hnačky, krvavé stolice a nočná hnačka nebývajú spojené s IBS. V prípade zápchy majú pacienti tvrdú stolicu a môžu trpieť aj kŕčmi.

Nebojte sa vyšetrenia

Pohovor s lekárom slúži na identifikáciu klinických prejavov IBS, ako aj na identifikáciu iných možných vyvolávateľov ťažkostí. Na posúdenie konzistencie stolice by sa mala používať tzv. Bristolská škála, ktorá opisuje tvar a typ stolice. Typ 1 hovorí o separovaných, tvrdých hrudkách, podobných orechom, ktoré sa ťažko pasážujú. Pri type 2 má stolica tvar hrudkovitej klobásy. Typ 3 je klobáskovitý tvar stolice s prasklinami na povrchu. Typ 4 stolice je už menej podobný klobáske, skôr pripomína hada, lebo je hladký a mäkký.

Pri 5. type stolica pripomína mäkké kvapky s ostrými okrajmi, ktoré ale ľahko sa pasážujú. 6. typ je charakterizovaný akoby vatovou (nadýchanou) stolicou s otrhanými okrajmi. 7. typ predstavuje vodnatá stolica, ktorá nemá pevné kúsky, to znamená že je úplne tekutá. Pohovor by mala byť zameraný hlavne na vylúčenie organickej choroby. Veľa pacientov udáva v predchorobí akútnu vírusovú alebo bakteriálnu hnačku (gastroenteritídu).  Je potrebné zamerať sa, či sa nevyskytli nešpecifické črevné zápaly (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída), rakovinu hrubého čreva (kolorektálny karcinóm) a celiakiu.

Netreba zabudnúť na užívanie liekov so zameraním na medikamenty, ktoré môžu spôsobiť podobné ťažkosti ako IBS. Vyšetrenie pohmatom a posluchom býva v norme, i keď niekedy môžu pacienti pociťovať bolestivosť pri vyšetrení brucha. Neexistuje definitívny diagnostický laboratórny test pre IBS. Cieľom laboratórneho testovania (vhodné je vyšetriť krvný obraz, CRP, kalprotektín v stolici, ako aj vyšetrenie stolice na prítomnosť giardiózy a vyšetrenie krvi na prítomnosť celiakie) je vylúčiť inú diagnózu.

Alarmujúce príznaky svedčiace pre organické ochorenie zahrňujú nasledovné: vek nástupu ťažkostí viac ako 50 rokov, krvácanie z konečníka alebo tmavočierna dechotvitá stolica (meléna), nočná hnačka, progresívna bolesť brucha, nevysvetliteľná strata na hmotnosti, laboratórne odchýlky od normy (chudokrvnosť s nedostatkom železa- sideropenická anémia, zvýšenie CRP alebo kalprotektínu v stolici) a výskyt nešpecifického črevného zápalu (Crohnova choroba, ulcerózna koplitída) alebo rakoviny hrubého čreva (kolorektálenho karcinómu) v rodine.

U pacientov, ktorí majú vyššie uvedené príznaky sa odporúča podľa charakteru ťažkostí doplniť kolonoskopické vyšetrenie (v prípade hnačiek s početnými biopsiami s cieľom vylúčiť tzv. mikroskopickú kolitídu), resp. ultrasonografiu, počítačovú tomografiu alebo magnetickú rezonanciu brucha.

Diagnóza

Podozrenie na IBS vzniká u pacientov s chronickou bolesťou brucha a zmenenými črevnými návykmi (obstipácia a/alebo hnačka). Klinická diagnóza vyžaduje splnenie diagnostických kritérií založených na príznakoch a vylúčenie organického ochorenia.

Ak sa pri vyšetreniach nenájde zdroj ťažkostí, nenájde sa viditeľná zmena a nezistia sa laboratórne odchýlky od normy, najčastejšie sa v diagnostike používajú tzv. IV. Rímske kritériá. Podľa nich majú pacienti s IBS nasledovné ťažkosti. Bolesť brucha alebo nekomfort, spojený s vyprázdňovaním stolice trvajúca aspoň  6 mesiacov, pričom v posledných  troch mesiacoch sa vyskytuje najmenej počas troch dní za mesiac. Táto bolesť je spojená s prítomnosťou aspoň dvoch z nasledujúcich kritérií: vzostup alebo zmiernenie bolesti, ktoré je viazané na vyprázdnenie stolice, zmeny častosti vyprázdňovania stolice a zmeny formy stolice. Pričom forma stolice by sa mala posudzovať podľa vyššie spomínanej Bristolskej škály.

Podporné príznaky svedčiace pre IBS, ktoré pacienti môžu, ale nemusia mať sú: menej ako 3 stolice za týždeň, viac ako 3 stolice za deň, tvrdá alebo hrudkovitá stolica, riedka alebo vodnatá stolica, namáhavé vyprázdňovanie stolice, naliehavé nutkanie na stolicu, pocit neúplného vyprázdnenia, prítomnosť hlienov v stolici, nafukovanie alebo pocit plnosti.

Liečba – najdôležitejší je vzťah pacient – lekár

Podstatné je v liečbe pacientov s IBS nastaviť vzťah pacient-lekár a udržať pokračovanie  starostlivosti. U pacientov, ktorí majú mierne alebo striedavé príznaky a nezhoršujú kvalitu života, sa v úvode liečby odporúčajú zmeny v životnom štýle a diétne úpravy (fyzická aktivita, pravidelný príjem potravy, vyhýbať sa veľkým porciám, redukovať príjem tuku, nevstrebateľnej vlákniny, kofeínu, alkoholu, plynu produkujúcich potravín, ako napr. fazule, kapusta a cibuľa.

V prvom rade je treba pacienta uistiť, že napriek tomu, že ide o chronickú chorobu, nezvyšuje riziko vzniku nádorového ochorenia. Pri podrobnom rozbore diétnych zvyklostí sa môže ukázať súvis ťažkostí so špecifickými jedlami. V určitých prípadoch pomáha vyhýbanie sa laktóze a gluténu (lepok). V posledných rokoch sa taktiež ukázalo, že pacienti s IBS majú prospech z diéty, ktorá  vylúči jedlá produkujúce zvýšenú tvorbu plynov (meteorizmus), teda z diéty obsahujúcej málo fermentovateľných oligo-, di- a monosacharidov a polyalkoholov (tzv. FODMAP diéta). Pri uvedenej diéte významne dochádza k redukcii bolesti žalúdka, nafukovania, ako aj k zmierneniu plynatosti (meteorizmu), hnačky a zápchy (obstipácie). V niektorých štúdiách došlo pri uvedenej diéte aj k úprave kvality života pacientov s IBS.

Kontroverzná vláknina

Úloha vlákniny u pacientov s IBS je síce kontroverzná, ale keď sa zoberie do úvahy neprítomnosť závažných nežiadúcich účinkov a potenciálny benefit, psyllium je možno zvážiť u pacientov s prevahou obstipácie – zápchy, pričom dávku je potrebné upraviť podľa ťažkostí. Pacienti so strednými až závažnými príznakmi ovplyvňujúcimi kvalitu života potrebujú farmakologickú liečbu.

Prognóza

Väčšina pacientov s IBS má chronické ťažkosti, ktoré sa rôznia v intenzite a v priebehu času. Symptómy zostávajú nezmenené, resp. progredujú (ak sa neliečia) u 30-50% pacientov. V priebehu času môže dôjsť aj k zmene podtypu, pričom najčastejšie sa pozoruje zmena z IBS s prevahou zápchy (obstipácie) alebo IBS s prevahou hnačky na IBS so striedaním príznakov.