Videli ste už najkrajšie kroje Slovenska?

Máloktorá krajina sa môže pochváliť takým bohatstvom krásnych a rozmanitých ľudových odevov, akými sa pýši Slovensko. Vychutnajte si ich v novinke Kroje Slovenska, ktorá očarí každého.

Takmer 170-stranová plnofarebná kniha vo veľkom formáte mapuje jednotlivé regióny – celkovo ich je 22 a medzi nimi Zemplín, Turiec, Spiš a Šariš, Podpoľanie, Liptov, či Kysuce.

Ku každému regiónu základné informácie, kroje a časti krojov, k nim aj zaujímavé popisy.
To všetko v štyroch jazykoch. Okrem slovenčiny aj v angličtine, francúzštine a nemčine.

 „Mám radosť, keď listujem v tejto knihe, lebo v nej prechádzam časom. Verím, že každý, kto si knižku kúpi, akoby zrazu pocítil radosť z toho, že je súčasťou celku, súčasťou objatia mnohých rúk generácií, ktoré ho s láskou nesú od kolísky až po koniec cesty. Kroje Slovenska, to je zosobnenie našich pocitov,“ tvrdí riaditeľka mediálneho vydavateľstva Mária Reháková, milovníčka folklóru a slovenských tradícií.

Autormi jedinečnej knihy Kroje Slovenska je trojica:
Jana Kucbeľová zbiera ľudové kroje, šije ich pre domáce aj zahraničné folklórne súbory a venuje sa výrobe odevov s prvkami etnomódy. V tejto knihe je časť jej úžasnej zbierky krojov.
Peter Brenkus je špičkový fotograf, ktorý sa sústredí na fotenie tanca a folklóru. Získal viacero ocenení a vydal mnohé publikácie. Vystavoval vo Viedni, Sydney, Grazi, New Yorku, Budapešti i Varšave.

Zuzana Beňušková je odborníčka na regionálnu kultúru, etnickú a obradovú problematiku. Je autorkou stovky článkov, spoluautorkou mnohých kníh a tiež cyklu filmových dokumentov Osobnosti slovenskej etnológie.

„Čo dedinu prejdeš, to iný kroj nájdeš.“

Toto tvrdenie nie je ďaleko od pravdy. Odlišnosť geografických a klimatických podmienok, rôznosť zamestnaní, etnické a náboženské vplyvy, sociálna otvorenosť či uzavretosť niektorých oblastí, ale aj snaha odlíšiť sa od susedov a módne vplyvy spôsobili veľkú variabilitu podôb tradičného ľudového odevu. Tie najparádnejšie formy sa v 19. storočí začali nazývať krojom. Slováci ním prejavovali svoju národnú príslušnosť, keď sa v mnohonárodnostnom Uhorsku formovali ako svojbytný národ.

Kroje, ktoré sú ukážkou zručností a vkusu ľudových vrstiev, sa však do súčasných rozmanitých podôb formovali až približne v priebehu posledných 250 rokov, čo súviselo s rozvojom manufaktúr a priemyslu.

Na Slovensko začali viac prenikať vplyvy celoeurópskej módy. A ľud sa chcel parádiť. Nových možností sa ihneď ujalo množstvo šikovných tkáčok, krajčírok, vyšívačiek, čipkárok. Nezaostávali však ani muži, oni boli prvými profesionálnymi tkáčmi či krajčírmi, ale aj zručnými obuvníkmi, kožušníkmi, klobučníkmi, výrobcami rôznych odevných doplnkov a ozdôb. Tie najdrahšie a najnáročnejšie majstrovské kusy sa požičiavali, prenajímali, dedili.

Pôvodnou funkciou odevu bola ochrana tela. Postupne odev obsiahol množstvo informácií o jeho nositeľovi – rod, sociálna príslušnosť, vek, zamestnanie, regionálna či lokálna príslušnosť, náboženstvo, národnosť, stav slobodný či manželský, sviatočnosť, smútok. Reč krojov bola čoraz detailnejšia, nečudo, že jej rozumel len miestny okruh ľudí.