Toto zasa nedopadne dobre. Chránim už iba svoju rodinu

Som už po druhej dávke očkovania proti Covid-19. Aj kamaráti píšu, že po nej prežili. Takže všetko je tak ako má byť. Dokonca ešte viac. Ako som im napísala. „Som presvedčená, že som po druhej do 2 týždňov omladla! Aj manžel, ale samozrejme ten oveľa menej!“

Vrátil sa nám totiž úsmev na tvár. Obom, aj keď pre deti musíme byť stále opatrní. Vlastne by sme boli aj bez nich. Však práve pre to sme sa ani nevrátili na Slovensko. Nemuseli sme byť ani odborníci, aby nám bolo jasné, že násilné, nedôstojné a hlúpe povinné celoplošné testovania roztočia pandémiu na Slovensku do takých rozmerov, že nemocnice nebudú stíhať. Zodpovedný dnes trhá lúčne kvety… Odmietla som sa na obchode storočia nielen štátneho tajomníka MZ SR podieľať. A nechať sa ohroziť a terorizovať politikmi, ktorí pošliapali zdravý rozum aj ľudské práva a vyhnali do ulíc aj zdravých. Ozaj, nemá Slovensko štatistiku, koľko takých pre násilné testovanie dnes už nežije?

Po vakcínach z nás padla najväčšia ťažoba za posledný rok aj štyri mesiace. My sme to dokázali a vraciame sa domov. Deti máme ale stále v hermeticky zatvorenej krajine bez očkovania. V ich krajine sa chce dať totiž zaočkovať viac ako 90% obyvateľov a to je už naozaj poriadna logistická nakladačka.

Sme rodina, ktorá pravidlá dodržiava a vychovali sme tak aj dcéru a chceme aj vnučku. Pravidlá nás bavia. Ak sme presvedčení, že sú hlúpe, ozveme sa, ale určite ich neobchádzame tak, ako to predviedlo obrovské množstvo obyvateľov Slovenska počas pandémie a tým sa podpísali aj pod doterajšie štatistiky. Napríklad takými kaderníčkami na tajňáša.

Obaja sme už držiteľmi digitálnych európskych pasov a veľmi sa tešíme za deťmi. Nedali sme sa očkovať, lebo po slovensky „sloboda“. Dali sme sa očkovať, lebo život, lebo zodpovednosť. Slovensku, ktoré nedôstojne vydieralo obyvateľov povinnými testami ešte aj do prírody ako nejaký „dobytok“ sme sa vyhli oblúkom a domov sa po naozaj dlhom čase vraciame presne tak, ako sme sa v máji 2020 zaprisahali. Ako Európania, ktorí si nenechali vziať dôstojnosť, aj keď to bola šialená jazda. Celú pandémiu sme prežili v príčetných európskych krajinách s jediným PCR testom. Tých posledných sotva 6-8 Ag testov za celý  čas sme si urobili sami lebo sme chceli, nie museli. Je to dobrý pocit neprísť o dôstojnosť.

Už sa potrebujeme len dostať k deťom, ktoré na vakcínu bohužiaľ stále čakajú a neohroziť ich. Zrušila som v Prahe kozmetičku, ktorá nebola zaočkovaná (absolútne chápala), v reštaurácii boli všetci okolo mňa očkovaní, nezaočkovanú kaderníčku na Slovensku som zrušila (nie celkom chápala) a vymenila za zaočkovanú v Prahe. Zubár na dve hodiny s celým tímom ma v Prahe pochopili tiež, že sú samozrejme všetci zaočkovaní alebo rozočkovaní. Dokonca mi navrhli, aby som sa tie dve hodiny u nich cítila kvôli deťom bezpečne, nasadia si aj štíty. Musím sa priznať, že ma potešili. Urobili pre moje deti viac ako ktokoľvek doteraz. Aj kamarátka v Bratislave, ktorá ma upozornila, že v škole je covid, nech k nim radšej nechodím, aj keď je jej z toho do plaču, že ma už nevidí rok. Darčeky jej nechám pri bráne.  

Doma v Bratislave som plánovala byť dlhšie, ale nakoniec ostanem len pár dní a stiahnem sa pred odchodom za deťmi do bezpečia. Predsa len v Česku už majú oveľa lepšie čísla ako na Slovensku a zaočkovaných aj objednaných majú už viac ako 50% a pribúdajú ďalší. Nemám dobrý pocit z toho čo vidím zo Slovenska v médiách a na sociálnych sieťach. Ani zo slov kamarátov, ako sa na niektorých školách zvláštne správajú k pozitívnym a už vôbec nie z absolútne nízkeho očkovania, ktoré analytici falošne prezentujú ako úspech. Slovensko mi príde ako utrhnuté z reťaze. Presne ako pred rokom. OK, rešpektujem. Každý má právo sa rozhodnúť, ale bezo mňa. Rovnako, ako sa ja dnes pozerám na fotografie šťastných užívajúcich si rodín. Po rovnakých túžim aj ja. Kto ma za to bude teraz súdiť?

Milujem demokraciu so zodpovednosťou. Kto chce, nech nariadenia obchádza. Ja mám právo chrániť svoju rodinu.  Nič viac, nič menej. Takže dlhšie doma v Bratislave niekedy inokedy, ale najprv vystískam deti. Milujem demokraciu so zodpovednosťou. Pravidlá aj odporúčania dodržiavam, neobchádzam. Ak to má niekto v hlave inak, rešpektujem aj to, ale mimo mňa. Nech ide aj na dovolenku do Egypta, kde je zaočkovanosť 2,5% obyvateľov. Chránim už iba svoju rodinu.

P. S.: Presne 22. júna 2020 som po bezhlavom otvorení hraníc napísala, lebo sledujem svet aj za hranicami, nielen po Kriváň: „Aj z tohto premiéra ide strach, držme si jesenné klobúky, vážení.“ A dnes si to myslím opäť. Možno to už nebude taký covid uragán, ale aj tak. Toto nedopadne dobre a zasa budú umierať ľudia. Vlastne, oni na covid umierajú dodnes. Len, aby sa nezabudlo.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)