V reálnom zamestnaní si uvedomil,  že dobre už bolo

Pätnásť rokov bol na vrchole profesionálnej kariéry ako reprezentant SR v biatlone. Začínal v roku 1999 počas Európskeho olympijského festivalu mládeže a skončil svetovým pohárom v Ruhpoldingu v roku 2014. Tri odpovede od bývalého reprezentanta SR v biatlone Dušana Šimočka.

Prácu aktívneho športovca si vymenil za sklad v Ozbrojených silách SR, v odbore logistiky. Šport ťa už nemal, kam posunúť?

Ukončenie biatlonovej kariéry spôsobila z časti neúčasť na ZOH v Soči a následne poškodený meniskus v kolene. Bola to však súhra viacerých faktorov súvisiacich so športom, ale aj súkromným životom (narodenie dcéry, odlúčenie od rodiny a podobne). Biatlon pre mňa vždy znamenal celý svet, až do okamihu, kým som nestratil výkonnosť a uvedomil si aj iné stránky života.

Zasiahli ťa úspechy, ale aj pády. Ako si sa s nimi vyrovnal?

Za moje úspechy považujem 18. miesto na ZOH vo Vancouveri (CAN) v roku 2010 a 15. miesto na MS v Ruhpoldingu (GER) v roku 2012. Titul majstra sveta v letnom biatlone Duszniky (POL) som získal v roku 2010. Bežné zranenia a neúspechy ma skôr však motivujú a nútia robiť veci inak. Príkladom je práve zisk titulu majstra sveta ani nie dva mesiace po úraze na bicykli. Avšak dlho bez biatlonu existovať nedokážem, preto sa snažím udržiavať kontakt s týmto športom. V Slovenskom zväze biatlonu pôsobím ako viceprezident pre organizovanie ďalšej činnosti zväzu, vo voľnom čase sa venujem projektom, ktorými implementujem biatlon medzi športové aktivity verejnosti. Avšak toto všetko môžem vykonávať len vďaka pozícii v Ozbrojených silách SR, ktoré mi zabezpečujú pravidelný príjem.

Sú podľa teba športovci lepší zamestnanci/manažéri ako nešportovci a je pre teba ľahšie byť športovcom alebo „bežným“ zamestnancom?

Ťažko povedať… Myslím, že šport všeobecne učí ľudí dosahovať vytýčené ciele, a preto po skončení kariéry (úspešnej alebo menej úspešnej) len zmenia svoj cieľ. Keď som odišiel z biatlonovej scény a prišiel do „reálneho“ zamestnania, uvedomil som si, že dobre už bolo. Ale  profesionálnym športovcom nemôže byť človek celý život, a teda skôr, či neskôr sa tým zamestnancom, alebo podnikateľom človek musí stať.

Môže vás zaujať:

https://www.dalito.sk/veri-ze-si-na-zoh-zapiska-play-off-nezosype-sa-ak-to-nevyjde/