Tyká si takmer s každým. Okrem španielskeho kráľa

Keď som prišla do Informačného strediska centrály Európskej komisie na Slovensku, pani zavolala do kancelárie jej šéfa a povedala: „Dušan tu má návštevu.”  Neformálnosť na úrade ma zaskočila, predsa len som sa nachádzala na pôde európskej diplomacie. „Naozaj si tu všetci tykáme. Ľudia sú si tak blízki, veď spoločne robíme na dôležitých veciach a dôvera pri nich je veľmi dôležitá,“ privítal ma vo svojej kancelárii Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Dušan Chrenek.

Pani na recepcii mi prezradila, že rovnako si tyká aj so stážistami, ktorí k nim prídu iba na mesiac. „Samozrejme, ak sa stihneme spoznať osobne tak vždy, ale niekedy sa vlastne ani nestihneme stretnúť osobne. Zatiaľ sa mi nestalo, že by to niekto ľudsky zneužil proti mne. Naozaj tu máme dobré vzťahy,“ prezrádza z domácej kuchyne s tým, že v každej krajine Európskej únie to je inak, ale tam, kde dominuje angličtina si tykajú všetci a nadriadených volajú krstným menom.

„Za tie roky skúseností už viem na oficiálnych stretnutiach hlavne v zahraničí, komu tykať môžem a komu nie. Napríklad v Španielsku je to podobne rozlíšené ako u nás na vykanie a tykanie, ale na konci som vykal už len španielskemu kráľovi,“ spresnil Dušan Chrenek, s tým, že vďaka tykaniu sú ľudia viac otvorenejší a v jeho 20-člennom tíme je aj väčšia vzájomná  dôvera.

Zlé rozhodnutia a priznania

Rodák z Oravy sa väčšej otvorenosti naučil v Bruseli a Španielsku, kde študoval a štyri roky pôsobil na slovenskom veľvyslanectve. Od svojich ľudí špecialistov však vyžaduje, aby zvládli  aj prácu iných kolegov, keď je to potrebné a rozumeli jej. „Ľudí si vyberám na základe toho, čo robili predtým. Interview robíme tak, že každý dostane rovnaké otázky a pozorujem ich odborné aj ľudské reakcie. Hlavne ľudský faktor je pre mňa veľmi dôležitý. Nezistím len to, ako môžem s tým človekom spolupracovať a aká je jeho chémia, ale aj ako vie prezentovať svoje vedomosti a čo by vedel urobiť pre náš tím, lebo tímová práca je tiež mimoriadne dôležitá,“ hovorí o podmienkach prijatia ľudí na Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Pre dalito.sk sa priznal, že už urobil aj zlé personálne rozhodnutie. „Musel som sa rozhodnúť rýchlo a vybrať z toho, koho som mal k dispozícii, a potom sa nenaplnili moje očakávania. Ale to sa stáva a niekedy ani nemôžete zmeniť zloženie tímu a musíte robiť s ľuďmi, ktorých máte. Potom z nich musím dostať to najlepšie. A to sa mi asi darí,“ hovorí Dušan Chrenek, ktorý je na svojich ľudí hrdý a ani nemá problém si pred nimi priznať chybu.

„Áno, niekedy je to lepšie rýchlo priznať, že som neurobil dobré rozhodnutie a môžeme ísť ďalej. Neskôr mi to dáva lepšiu šancu pri nástojení na rozhodnutiach, o ktorých som presvedčený, že je to to najlepšie,“ hovorí Dušan Chrenek, Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR, ktorému akademické tituly pred menom a za menom na stránke EK nenájdete.  „Potrpia si na to napríklad okrem Slovenska aj v Nemecku. Mne osobne je to ale jedno. Dokonca, ak niekto môj titul použije, dosť ma to prekvapí. Pre mňa je skôr dôležitá pozícia, ktorú zastávam a koho a čo reprezentujem a to isté platí o našom tíme napriek tomu, že mám viacerých kolegov, ktorí majú aj doktorát. Naozaj fungujeme na báze tykania a bez titulov,“  hovorí Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý mal od detstva rád techniku a sníval o tom, že bude vedcom a vynálezcom.

Využil šancu

Chcel vynájsť roboty, ktoré budú tlmočiť v rôznych jazykoch a tak ich nebude treba študovať. Po skončení Slovenskej technickej univerzity si uvedomil, že mu chýba kontakt s ľuďmi a viac ho to ťahá do medzinárodných vzťahov. Keď sa po 89 roku otvorili hranice, povedal si, že skúsi študovať jazyky a diplomaciu. Šťastie stálo pri ňom a získal štipendium do Španielska na Diplomatickú školu v Madride. Neskôr sa dostal aj na Oxford.

Snažil sa využiť všetky možnosti, ktoré po páde komunistického režimu svet mladým ponúkal. „Nasadol som na tú vlnu v poslednej chvíli a napriek tomu, že som v informačných technológiách bol úspešný,  rozhodol som sa pre zmenu, lebo medzinárodné vzťahy a diplomacia ma naozaj napĺňajú najmä pre neustály kontakt s ľuďmi. Moja práca je veľmi flexibilná a širokospektrálna, a preto sa nikdy nenudím,“ spokojne hodnotí svojho rozhodnutie pred rokmi Duško, ako ho familiárne volajú podriadení.

“Duško” nie je “suchár”

Vylučuje názor, že diplomati sú „suchári“ a nevedia sa uvoľniť.(smiech) „Väčšina diplomatov sú milí ľudia, ktorí sa vedia aj dobre zabaviť, sú mimoriadne rozhľadení a je sa od nich naozaj čo učiť. Keď sa bavím s diplomatmi zisťujem, že mnohí majú vzdelanie zo všetkých možných oblastí hlavne dejín a kultúry. Ale zasa mne aj tá moja technika pomáha, lebo  mám asi lepšie vyvinuté logické myslenie, čo je dôležité. Súčasná diplomacia nie je už len o politike a informáciách, ale už sa ide aj do odborných oblastí s dôrazom na digitálne technológie a ekonomiku,“ vysvetľuje s tým, že priamo na stretnutí komisie už nemusí nikomu pomáhať s pokazeným notebookom, ako kedysi na veľvyslanectve v Madride.

Boli časy, keď tam hodiny opravoval počítače, keďže nikto z malého tímu tomu nerozumel.

Mladí! Nič nie je nemožné

Mladým odkazuje, že vo svete platí, že nič nie je nemožné a raz ho vo funkcii môže nahradiť ktokoľvek z nich. Musia pre to iba veľa urobiť. „Aj v Komisii máme systém rotácie, takže tu určite nebudem do dôchodku. Už mi to aj tak dvakrát predĺžili, takže čoskoro sa budem odtiaľto baliť (smiech), ale naozaj je to o motivácii. Sám som príkladom,  keď je snaha a vôľa, tak to ide. Veď vysokú školu som končil takmer bez znalosti cudzích jazykov a o diplomacii som nemal ani páru, ale chcel som to vyskúšať. Prešiel som konkurzmi všeobecných vedomostí, či vôbec na to mám, aby som pracoval pre Európsku komisiu. Bolo to naozaj náročné aj pre manažérske testy. Dostal som štúdiu podniku, ktorý má problémy a ako by som zostavil biznis plán na tri roky, aby som fabriku zachránil. Musel som veľa naštudovať a ešte rýchlejšie zostaviť plán. Záverečná časť už bola o odborných znalostiach obchodnej a bezpečnostnej politiky, rozvojovej pomoci a celkový prehľad. Takže to bol naozaj veľmi náročný proces,“ spomína na boj dostať sa do štruktúr Európskej komisie, kde pracujú  najlepší z najlepších.

„Veď sloboda pohybu je v EÚ plne zabezpečená, takže prekážky by nemali mať mladí žiadne! Veď ja som z Oravy a pred rokom 1989 som mal niekedy problém dostať sa čo i len do Poľska. Ale inak už pri prvej ceste na západ som si uvedomil, že západ nie je vždy to najlepšie. Veď napríklad v niektorých španielskych dedinách žijú v horších podmienkach ako v slovenských,“ zamyslí sa Dušan Chrenek nad niektorými  očakávaniami mladých.

Za vládu sa nehanbí

Komunikáciu s Európskou komisiou a slovenskou vládou označil za celkovo kultivovanú, len každú na inom princípe. „So šéfmi v Európskej komisii je komunikácia priama a do určitej miery mi povedia otvorene takto a takto to musíš urobiť. A tá komunikácia so slovenskou vládou je iná. Tam už je naozaj na diplomatickej úrovni a ani z jednej alebo druhej strany sa nedá vždy povedať všetko úplne otvorene,“ priznáva rozdiely diplomat, ktorý pre dalito.sk povie, že niekedy si zanadáva na obe strany. „Samozrejme, že nie vždy som nadšený, aký pokyn mi dajú moji šéfovia, a samozrejme, nie som vždy spokojný ani s tým, aký postoj k EÚ v niektorých oblastiach zaujímajú slovenskí predstavitelia. Najvyhrotenejšia situácia bola v otázke utečeneckej krízy, kde som veľmi kritický aj ja, akým spôsobom to politici komunikovali na Slovensku a ako to hnali do extrému. Nepovedal by som, že som sa hanbil, ale bolo mi ľúto, aký spôsob komunikácie zvolili. Veď sa preto dostali do parlamentu aj extrémisti a politici, ktorých postoje a vyjadrovanie nie sú úplne v súlade s európskymi hodnotami,“ posťažoval sa Dušan Chrenek, ktorý už prestal čítať reakcie pod článkami, v ktorých má meno. Kedysi to robil, ale nerobilo mu to dobre. „Aktivizujú sa tam ľudia, v ktorých je veľa negatívnej energie. Radšej sa zameriam na to, čo sa dá urobiť, ako sa trápiť nad negatívnymi a urážajúcimi príspevkami.“ Uzavrel tému toho roku odchádzajúci diplomat Európskej komisie na Slovensku, ktorý budúcnosť plánuje priamo v Bruseli.