Úmrtnosť na Slovensku pred aj počas pandémie (časť tretia)

Koronavírus naďalej postihuje všetky regióny sveta. V niektorých krajinách sa šírenie koronavírusu vymklo spod kontroly, zatiaľ čo inde sa zdá, že majú vírus v krajine naopak pod kontrolou. Slovensko patrí v prvých dňoch roka 2021 medzi päť najhorších krajín z hľadiska úmrtí v súvislosti s vírusom COVID-19. Obete sme rátali najprv v desiatkach, potom v stovkách, dnes v tisícoch. Českí susedia sú dve priečky za nami.

Začiatok roka 2021

Podľa prestížneho amerického denníka The New York Times, ktorý zostavil rebríček úmrtí v súvislosti s vírusom COVID-19 na základe prepočtu na 100-tisíc obyvateľov za týždeň od 31. decembra do 6. januára, najhoršie na tom je  Litva, kde evidujú 3,3 úmrtia na 100-tisíc obyvateľov denne. Nasledujú maličké Lichtenštajnsko a Gibraltár. Na štvrtom mieste je Slovinsko s 1,6 úmrtiami na 100-tisíc obyvateľov denne. Hneď za touto štvoricou je Slovensko (pozri obrázok). Za sledovaný týždeň u nás evidujeme priemerne 88,6 úmrtia za deň, čo je v prepočte 1,6 úmrtia na stotisíc obyvateľov denne, teda veľmi podobne ako Slovinci. Slovensko je tak piate medzi krajinami, kde aktuálne zomiera najviac ľudí na COVID-19, Česká republika je siedma.

Avšak situácia u nás je ešte horšia preto, že do tejto štatistiky nie sú zarátané úmrtia na Slovensku „s“ COVID-19 ale len tie „na“ COVID-19.  Môže to byť spôsobené tým, že Slovensko začalo poskytovať verejnosti dáta o úmrtiach „s“ COVID-19 neskôr a stále oddelene od úmrtí „na“ COVID-19, pričom vo svete ich nerozlišujú a bežne sú zverejňované spolu.

Začiatok pandémie COVID-19

Čína bola prvou krajinou sveta, v ktorej sa objavil nový vírus SARS-CoV-2. Dnes sa v počte prípadov (necelých 97 000) nachádza na 78.mieste medzi krajinami sveta. Najviac zasiahnutými krajinami sú USA, India, Brazília, Rusko a Francúzsko, ďalej Spojené kráľovstvo, Turecko, Taliansko, Španielsko a Argentína.

Počas prvého nástupu pandémie pribúdalo v prvej polovici apríla okolo 85.  – 100. tisíc prípadov denne, od konca júla do konca septembra to bolo až okolo 300. tisíc pacientov. Po ďalšom prudkom vzostupe počas jesene od začiatku novembra pribúdalo od 650. do 700. tisíc chorých denne. V mesiaci december sa to ešte zhoršilo, najmä v Európe. Celkovo do 31.decembra 2020 bolo podľa worldmeters.info na celom svete zaznamenaných viac ako 83 miliónov prípadov pacientov s novým koronavírusom, s denným prírastkom 760 tisíc chorých.

Viac než 1,8 milióna ľudí nákaze podľahlo, čo predstavuje smrtnosť 2,94% a ďalších viac ako 105 tisíc ľudí sa ku koncu roku nachádzalo vo vážnom alebo kritickom stave.

Úmrtia „NA“ a „S“ COVID-19 v roku 2020

Podľa webu korona.gov  bolo na Slovensku do 31.decembra 2020 PCR testami pozitívne testovaných 184 508 osôb, pričom 127 190 osôb sa vyliečilo. Na následky COVID-19 v roku 2020 zomrelo 2 250 osôb a ďalších 569 úmrtí, kde hlavnou príčinou bolo iné ochorenie a tak sa označujú ako úmrtie s COVID-19. Celkový počet úmrtí v súvislosti s COVID-19 bol k 31. decembru 2020 presne 2819, čo v prepočte na tisíc pozitívnych prípadov predstavuje 15,1 úmrtí. Na porovnanie (pozri obrázok), v Čechách úmrtnosť k 30. októbru 2020 predstavovala 53,1% a v Nórsku len 0,9%.

Dramatický nárast úmrtí skoro na jar

Porovnanie počtu úmrtí v roku 2020 s údajmi o úmrtnosti z predchádzajúcich rokov (priemer za roky 2016 až 2019) ukazuje výnimočnosť prvých mesiacov roku 2020 v 31 európskych krajinách, za ktoré sú údaje k dispozícii. Aj keď medzi krajinami a regiónmi existovali významné rozdiely, prvé týždne v roku majú celkovo nižšie hodnoty, ako boli hodnoty zaznamenané v predchádzajúcich rokoch. Avšak, zatiaľ čo v iných rokoch úmrtnosť začala klesať približne v tomto ročnom období, v roku 2020 počet úmrtí začal prudko stúpať začiatkom marca.

Do 11. týždňa (9. – 15. marca 2020) hodnoty roku 2020 prekonávajú v priemere zaznamenané v predchádzajúcich rokoch. Táto medzera je na vrchole v 14. týždni (30. marca až 5. apríla). V nasledujúcich týždňoch možno pozorovať pokles, pravdepodobne v dôsledku účinku rôznych reštriktívnych opatrení zavedených v týchto krajinách. Novšie hodnoty pre rok 2020 ukazujú, že počet úmrtí sa začína opäť zvyšovať v porovnaní s priemerom z predchádzajúceho obdobia okolo 30. týždňa (20. – 26. júla), aby dosiahol (druhý) vrchol v 33. týždni (10. – 16. augusta), avšak oveľa nižšia ako v marci.

V niektorých častiach Európy bol rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mimoriadne vysoký. Na druhej strane boli niektoré oblasti postihnuté menej vážne. 

Počet úmrtí vyšší ako v predchádzajúcich rokoch

Pri porovnaní roku 2020 s priemerom posledných štyroch rokov za dostupných 40 týždňov dosahuje rozdiel 31 000 úmrtí v 31 analyzovaných krajinách. Zamerané iba na týždne s pozitívnym rozdielom medzi rokmi 2020 a 2016-2019 (ako ukazuje obrázok), medzi týždňami 11 (9. – 15. marca) a 40. (28. septembra – 4. októbra) je ďalších 310 000 úmrtí 2020 v porovnaní s priemerom za posledné štyri roky.

Veľké rozdiely medzi krajinami

Tridsaťjeden analyzovaných európskych krajín nebolo rovnako ovplyvnených nárastom počtu úmrtí. Tabuľka porovnáva počet úmrtí v roku 2020 s priemerom za predchádzajúce štyri roky podľa týždňov.

Už v prvej vlne, začiatkom marca (10. týždeň) má Taliansko podstatne viac úmrtí ako v predchádzajúcich rokoch. Je to tiež prvá krajina, ktorá dosiahla vrchol v 13. týždni (23. – 29. marca). Najprudší nárast počtu úmrtí bol v Španielsku, ktoré do 14. týždňa (30. marca – 5. apríla) uviedlo, že počet týždenných úmrtí v roku 2020 predstavoval viac ako dvojnásobok úmrtí zaznamenaných v rovnakom týždni predchádzajúcich rokov. V 14. týždni znamenalo Francúzsko a Švajčiarsko tiež okamih, odkedy začali klesať úmrtia. V prípade ďalších krajín, ako je Belgicko, Luxembursko, Holandsko a Švédsko, sa vrchol nárastu úmrtí v roku 2020 dosiahol v 15. týždni (6. – 12. apríla). V Belgicku predstavoval najvyšší bod (15. týždeň) viac ako dvojnásobok úmrtí v rokoch 2016 – 2019. 

Švédsko zaznamenalo v období od konca marca do konca mája (14. až 21. týždeň) priemerný nárast počtu úmrtí o 35%, čo je relatívne blízko k najvyššej hodnote (nárast o takmer 50% v 15. týždni). Vo zvyšných krajinách EÚ boli rozdiely v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi menej výrazné.

Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, došlo tiež k výraznému zvýšeniu počtu úmrtí v porovnaní s priemerom z predchádzajúcich rokov, pričom sa zaznamenal viac ako dvojnásobok ich obvyklého počtu úmrtí v 16. a 17. týždni (13. – 25. apríla), s maximom nárastu o 114% v 16. týždni a postupnejší návrat k priemernému počtu úmrtí v porovnaní s inými krajinami, iba do 24. – 25. týždňa (8. – 21. júna). 

Po 26. týždni začal trend vo väčšine krajín opäť stúpať, aj keď s rôznymi hodnotami, ktoré sú v niektorých krajinách dokonca vyššie ako v období marec-apríl. Vrcholy sa dali opäť identifikovať vo väčšine krajín okolo 31. až 33. týždňa (27. júla – 16. augusta).

Keď sa pozrieme na posledné týždne roka (pozri obrázok), od 40.týždňa (od 28.9.) až do záveru roka 2020 tak vidíme, že najnižšiu úmrtnosť malo Nórsko (okolo 700 úmrtí týždenne), kým v Poľsku bol najvýraznejší 45.týždeň (2. -8. novembra) s počtom úmrtí viac ako 16. tisíc. V závere roka sa počty postupne znižovali. Slovensko sa v štatistikách Eurostatu ocitá len do 43.týždňa (19. – 25. októbra), ďalšie týždne potom možno sledovať už na stránke korona.gov.  Pripravili sme pre vás porovnanie úmrtnosti podľa jednotlivých týždňov v roku vo vybraných krajinách, ako aj porovnanie úmrtí podľa pohlavia v SR a v ČR (viď obrázky).

V nasledujúcej tabuľke sme zhrnuli úmrtnosť v SR a v ČR v roku 2020 rozdelených na týždne v roku.

V tom čase, 24. októbra začal na celom území Slovenska platiť zákaz vychádzania s výnimkou cestovania do práce, na testovanie a zabezpečenie nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska. Posledný októbrový deň sa konal prvý deň celoplošného testovania, ktoré množstvo ľudí považovalo za nerealizovateľné. Aj napriek dlhým radám na niektorých odberných miestach sa testovanie zvládlo. O Slovensku písali zahraničné médiá ako o krajine, ktorá sa touto cestou vydala úspešne. Napríklad denník The Guardian  informoval, že hromadné testovanie, ktoré sa konalo na Slovensku, pomohlo znížiť šírenie nákazy o 60 percent. „Existujú pomerne presvedčivé dôkazy, že lockdown v kombinácii s hromadným testovaním viedli na Slovensku k veľmi výraznému obmedzeniu záťaže infekciou COVID-19,“ uviedol docent Stefan Flasche pre denník.

Aj napriek tomu, že celoplošné testovanie sa v úvode javilo ako pozitívny krok k udržaniu šírenia koronavírusu pod kontrolou, pozitívne prípady stále pribúdali vo veľkom množstve (viď obrázok). Svedčí o tom aj to, že Česko zaradilo Slovensko medzi rizikové krajiny. Žiadna krajina na svete to už neurobila po vzore Slovenska. Okrem toho, že Slovensko použilo na testovanie antigénové testy, o ktorých sa neskôr vedci vyjadrili, že sú nespoľahlivé. Preto mnohé krajiny pri regionálnych testovaniach ich pozitívny výsledok overovali ešte aj spoľahlivejšími PCR testami. Inde, napríklad v Rakúsku, zasa nútené celoplošné testovanie zakázal súd pre porušovanie základných ľudských práv.

Najhoršie zasiahnuté regióny

Okrem toho bolo možné pozorovať značné rozdiely nielen medzi krajinami, ale aj medzi regiónmi krajiny. Na mape (viď obrázok) sú úmrtia v roku 2020 v týždňoch 10 až 18 (2. marca – 3. mája) porovnané s rovnakými týždňami v rokoch 2016-2019. Regionálne údaje ukazujú, ako v niektorých oblastiach v Európe bol nárast počtu úmrtí obzvlášť výrazný. Napríklad na severe Talianska, centrálna zóna Španielska vrátane Madridu, Londýnsky región Veľkej Británie a východ Francúzska a Parížsky región.

Regióny, ktoré boli v danom období najviac postihnuté úmrtnosťou, boli hlavne v Taliansku a Španielsku. Dokonca od 2. marca do 3. mája (10. – 18. týždeň) došlo v Bergame, Cremone, Segovii, Lodi, Brescii a Piacenze k viac ako trikrát viac úmrtiam, ako je priemer za rovnaké obdobie predchádzajúcich štyroch rokov. Až 18 z 25 najviac postihnutých regiónov EÚ bolo v Taliansku alebo Španielsku, ďalšími regiónmi sú Brent, Enfield, Hackney & Newham, Westminster, Ealing vo Veľkej Británii a v Haut-Rhin, Seine-Saint-Denis vo Francúzsku.

Úspešné krajiny, ktoré v druhej vlne zlomili zlovestne rastúcej krivke nových prípadov krk, zaviedli všetky od Izraela, cez Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko a Poľsko  zásadné obmedzenia mobility, cestovania a nariadili prácu z domu bez dopravovania sa do práce, obmedzili sektor služieb a obchodu. Všetky nechali počas týchto opatrení otvorené školy minimálne pre deti do veku 12/14/16 rokov. Neskôr zaviedli tvrdé lockdowny s totálnym zavretím občanov krajiny a so zákazmi vychádzania. Medzi poslednými tak urobilo Holandsko „cez noc“ 15. decembra a Nemecko rovnako pred Vianocami. Izrael totálny lockdown opakoval 3 krát. Posledný v kombinácii s armádou riadeným programom vakcinácie.

U nás, na Slovensku už posledný deň v roku 2020 signalizoval, že na tom nie sme naozaj dobre a ťaháme za kratší koniec (pozri obrázok).

Slovensko a Česko sa tak ku koncu roka 2020 neslávne zapísali do databáz ako krajiny idúce v protismere. S apelom na zodpovednosť…

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)