Úradníci ako anjeli, ďakujem

Kedy ste sa naposledy niekoho opýtali, ako mu môžete pomôcť? Kedy sa vás naposledy niekto opýtal, ako vám môže pomôcť? Mám to šťastie, že ja takých zopár ľudí poznám,  zopár. Včera sa ma to pýtali dokonca dvaja, asi som musela vyzerať strašne. ? Áno, mala som zlý deň, áno, aj ja som iba človek.

A kedy ste naposledy niekomu zo srdca poďakovali? Lebo pre vás urobil niečo len tak, lebo chcel?  Aj takých ľudí som stretla. Osobne, nie na internete, aj tam vlastne, ale nie tak veľa ako v reálnom živote.

A tak sa chcem aj dnes niekomu poďakovať. Dnes, lebo to tak cítim. Lebo treba poďakovať aj takým, ktorí pre vás urobia niečo len tak a ja som to šťastie mala. Aj keď  to verejne o nich napíše málokto.

Väčšina Slovákov dôveruje úradníkom. Dôvodom je najmä ústretovosť, snaha pomôcť či ochota poradiť. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý robila agentúra Focus so združením Dobrý úradník na vzorke 1015 respondentov.

27 percent im skôr nedôveruje a 10 percent nedôveruje vôbec. Je za tým vraj najmä neochota, nezáujem, arogancia či korupcia a klientelizmus úradníkov.

Nikdy nezabudnem na panie z Daňového úradu Bratislava V. Po 24 rokoch práce zamestnanca som tam prišla takmer pred dvoma rokmi, keď som zakladala DALITO. Dovtedy som tam chodila len s televíznym štábom, keď niekto pochybil, keď z nich niekto divákovi ublížil. Samozrejme, chváliť som ich tam nechodila.

Zrazu som tam stála aj ja, ako obyčajný slovenský podnikateľ s cieľom, splniť  si všetky, často nezmyselné, povinnosti pri zakladaní firmy.

Stála som tam totálne bezmocná a nerozumela som už ani nápisu na informačnej tabuli, kde a kto kam, čo mám stlačiť, čo priniesť, za kým ísť.  Vlastne mi už z tabule pri vchode bolo do plaču.

Asi to bolo na mne vidieť, lebo zrazu sa pri mne zastavil anjel. Úradnícky anjel, ktorý ma naložil na svoje ochranné krídla a zložil z nich až vtedy, keď si bol istý, že bezpečne odšoférujem domov. Taká som bola vystresovaná a zúfalá pre mňa z nových vecí, ktoré som dovtedy nezažila na vlastnej koži.

Neviem, ako sa ten anjel volal a ani ten ďalší v podateľni na Daňovom úrade BA I.. Viem len, že to boli úžasní úradníci, bez ktorých by dnes DALITO asi neexistovalo. Vďaka vám, za váš prístup, strpenie a hlavne schopnosť sa vžiť do mojej situácie, ktorá bola pre mňa totálne nová.

Nie, neboli to žiadni strašiaci, či úradnícke hnusoby, ktoré mi veľmi poľahky mohli dokázať, že som totálny tupolev.

A nesmierne ďakujem aj pani zo Sociálnej poisťovne, ktorú už poznám po mene, pani Krajčovičovej.

Viete, nie je to pre mňa ľahké v 47 rokoch začať žiť v dvoch krajinách naraz a ešte tam aj podnikať, či pracovať. Som dokonca presvedčená, že tempo, ktorým žijem by nezvládol hocikto. Vlastne asi nikto. A práve táto pani úradníčka mi to moje prepálené životné tempo pomáha uľahčiť. Robí jednoducho všetko preto, aby mi vždy pomohla ako sa len dá, samozrejme v rámci zákona, ale sú chvíle, kedy vždy pridá ešte aj niečo naviac. Porozumenie, ochotu, ústretovosť a ešte aj milotu. Dokonca sa občas aj zasmejeme.

Neviem ako vy, ale ja mám s úradníkmi posledné dva roky len tie najlepšie skúsenosti, naozaj najlepšie. Neviem čím to je, lebo ma tam už ako vždy vzorne upravenú redaktorku nespoznávajú. Dnes už vyzerám skôr ako uštvaná a nevyspatá slovenská podnikateľka(aj keď si na toto pomenovanie vôbec neviem zvyknúť a asi si ani nikdy nezvyknem a neodzrkadľuje ho ani stav môjho podnikateľského účtu).

A ďakujem aj dámam na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako urobili všetko pre to, aby som to chránené pracovisko DALA, aj keď som ho po zmene adresy musela zrušiť, pretože hygiena nechápala, ako niekto môže pri on-line podnikaní v médiách sa na adrese zdržiavať iba minimálne. Že na online portál vám stačí jeden notebook a tlačiareň. Ale nevadí, nehnevám sa na ňu, pani bola staršia a chápem, že sa to ešte nestihla a už ani nestihne naučiť, ako to v online priestore reálne aj funguje. Ale aj ona vraj robila všetko pre to, aby mi život nekomplikovala, to vraj len tie zákony.

Na úradoch som si uvedomila jedno, že viac ako inde platí, ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva, aj keď v súkromnej zdravotnej poisťovni či v banke mi to bolo takmer vždy na dve veci.

Ale na tých úradoch mám naozaj skúsenosť, že ak chcete mať rovnako dobré skúsenosti ako ja, určite by som na úrad neklopala v nálade: Však ja vás platím! (okrem toho, že aj úradníci zo svojich platov odvádzajú dane).

Takže, milí štátni úradníci, ktorí ste mali česť ma stretnúť, či sa ešte uvidíme, VĎAKA VÁM! Vďaka za to, akí ste boli a akí stále ste. Vrátane tých českých.

P.S.: Nesťažujme sa len, ak máme za čo, tak aj poďakujme.

Pozn. redakcie: Ak ste našli v texte chybu alebo preklep, upozornite nás na to na redakcia@dalito.sk. Ďakujeme.