Ústavný súd SR sa väčšinou koronapodnetov zaoberať nebude
Kým súdy, vrátane ústavného súdu, v Českej republike rozhodujú počas pandémie korovavírusu priebežne aj o koronapodnetoch, na Slovensku si musíme na mnohé rozhodnutia o možnom porušovaní už aj základných ľudských práv ešte počkať. Základný rozdiel medzi právom ako takým v Českej republike a na Slovensku je totiž ten, že na Slovensku sa musí skutok najprv stať, až potom môžu súdy rozhodovať na základe podnetov občanov. Inak sú odkázaní na citlivosť vnímania dodržiavania zákonov iba zo strany prezidentky SR, Generálnej prokuratúry SR alebo poslancov.
V Českej republike to funguje opačne, rozhodnutia súdu zamedzujú budúcim možným škodám aj dopredu. Okrem toho ústavní sudcovia nemajú až taký problém zverejniť svoj názor aj dopredu a verejne. Počas pandémie vo veľkom a rýchlom a aj dopredu rozhodujú aj ústavne súdy v Rakúsku či Nemecku. Príkladom je napríklad celoplošné testovanie rakúskeho kancelára Kurza po vzore Slovenska. Tento jeho iba nápad súd zmietol zo stola už iba v zárodku a rakúska vláda ho na slovenský spôsob nemôže urobiť nikdy.
Dalito.sk sa obrátilo s otázkami na Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) ohľadom ich práce počas koronavírusovej pandémie. Podľa hovorkyne ÚS SR Martiny Ferencovej od minulého roka 2020 bolo na súd zaslaných 2963 podnetov na porušenie práva. Z toho dva návrhy na začatie konania podala prezidentka Slovenskej republiky, osem návrhov na začatie konania Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a štyri návrhy na začatie konania skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
14. októbra 2020 napríklad rozhodol, že vládou vyhlásený núdzový stav je v súlade s ústavou. Vyhlásenie núdzového stavu napadla na ústavnom súde skupina opozičných poslancov aj generálna prokuratúra.
Z tlačovej správy ÚS SR vyplýva, že počet podaní na ústavnom súde v roku 2020 sa v porovnaní s rokom 2019 zvýšil takmer o 600 návrhov a sťažností.
„Napriek výraznému zvýšeniu nápadu a štvormesačnému obdobiu (jún – september 2020), keď bolo plénum ústavného súdu neúplné z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu ústavného súdu, sa výrazne zvýšil počet vybavených podaní – v roku 2020 bol počet vybavených podaní o 1276 vyšší ako v roku 2019. V roku 2020 bolo vybavených o 9 podaní, v ktorých je príslušné rozhodovať plénum ústavného súdu, viac ako v roku 2019,“ uviedla tlačová hovorkyňa Ferencová.
V roku 2020 bolo vybavených 1581 podaní a nevybavených 1490 podaní. Podrobnejšie informácie TU.
Koľko z týchto podaní sa týkalo vyslovene iba vládnych opatrení počas pandémie koronavírusu a ako ste na tom ohľadom podaní o štátnej karantény ešte z jari 2020?
“Ústavný súd Slovenskej republiky k 1.2.2021 evidoval 68 podaní týkajúcich sa opatrení prijatých v súvislosti so šírením choroby COVID-19. Tieto podania boli ústavnému súdu doručené v období od 8. mája 2020 do 21. decembra 2020. Dvadsaťdva bolo vybavených odložením, keďže z obsahu podaní bolo zistené, že nejde o návrhy na začatie konania. Jedno podanie bolo vybavené zastavením z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania, v tridsiatich prípadoch ústavný súd uznesením ústavné sťažnosti odmietol. Na jedno podanie ústavný súd neprihliadal, keďže predmetné podanie bolo podané v elektronickej podobe bez autorizácie a sťažovateľ ústavnému súdu podanie dodatočne nedoručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente. Štrnásť podaní ešte nebolo prerokovaných,” nekonkretizovala viac hovorkyňa ÚS SR.
Prečo väčšinu podaní ohľadom porušovaní základných ľudských práv ústavný súd odmietol?
“O rozhodovacej činnosti informuje ústavný súd verejnosť formou tlačových správ zo zasadnutí pléna a senátov ústavného súdu zverejnených na webovom sídle ústavného súdu, v súlade s doterajšou praxou. Právoplatné rozhodnutia, ktorými bolo ukončené konanie pred ústavným súdom sú zverejnené na webovom sídle ústavného súdu v časti „Vyhľadávanie podaní a rozhodnutí“ v podsekcii „Vyhľadávanie rozhodnutí“. Súčasťou zverejnených rozhodnutí sú aj odôvodnenia, v ktorých sú uvedené všetky relevantné právne okolnosti toho-ktorého prípadu, ako aj dôvody, na základe ktorých ústavný súd rozhodol,” odkázala nás na stránku ÚS SR jeho hovorkyňa.
Ako koronavírus ovplyvnil prácu ÚS SR a neuvažuje o online zasadaní tak, ako k tomu pristúpili niektoré krajiny EÚ?
“Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky a zamestnanci Kancelárie Ústavného súdu dodržiavajú v súvislosti s pandemickou situáciou všetky uznesenia a nariadenia Vlády Slovenskej republiky a riadia sa všetkými odporúčaniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Rozhodovacia činnosť i organizácia ústavného súdu, ako aj činnosť a organizácia Kancelárie ústavného súdu sú zabezpečené a vykonávajú sa v súlade s platnou legislatívou. O využití online pojednávaní ústavný súd aktuálne neuvažuje,” uviedla hovorkyňa Ústavného súdu SR a riaditeľka Odboru tlačového a informačného Kancelárie Ústavného súdu SR Martina Ferencová.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)