V jednej z najmodernejších nemocníc sveta nepoužíva pri pôrodoch COVID matiek ochranný skafander. Ohúril ho u nás počet nepodstatných správ o víruse a minimum o ekonomike
Bol to práve on, kto bol pri pôrode prvej mamičky nakazenej COVID-19 v jednej z najmodernejších nemocníc sveta. Pred dvadsiatimi rokmi boli USA jednou z mála krajín, do ktorej sa legálne dalo vycestovať. Využil to aj Branislav Čižmár, ktorý v roku 1995 ukončil LF UK v Bratislave. Na Slovensku si urobil aj prvú atestáciu z gynekológie a odišiel. Dodnes však svoje skúsenosti rešpektovaného gynekológa a pôrodníka poskytuje aj budúcim kolegom na Slovensku.
Dnes žije v Kalifornii v San Diego, kde má súkromnú prax nielen ambulantnú, ale aj nemocničnú. Pôsobí aj ako gynekológ a pôrodník v piatej najlepšie technicky vybavenej nemocnici na svete Palomar Medical Center .
Slovenský pôrodník do kalifornskej nemocnice chodí aj dnes, počas pandémie koronavírusu. Vzhľadom na to, že v nemocniciach za tie roky už videl všeličo a aj tomu, že žije v obrovskej krajine, osobne v bežnom aj pracovnom živote necíti, že by sa „na uliciach“ dialo niečo mimoriadne, aj keď samozrejme situáciu nepodceňuje a stavia sa k nej s celou vážnosťou a rešpektom k vírusu.
Akonáhle Slovensko umožnilo vrátiť sa zahraničným Slovákom k najbližším bez povinnej štátnej karantény v zariadeniach, sadol do lietadla, aby objal svoju rodinu v Bratislave. Slovenská partnerka s deťmi na neho ostala čakať v San Diego. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu s COVID-19 v USA, pri návrate za oceán do poslednej chvíle tŕpol, či sa mu naozaj podarí vystúpiť doma, na americkej pôjde. Letenku mu prekladali trikrát. Podarilo sa a už aj nastúpil do služby, v ktorej bola jeho prvou pacientkou ďalšia s rodičiek, infikovaná COVID-19.
„Spolu som mal zatiaľ tri pôrody mamičiek s COVID-19. Posledná bola práve hneď deň po návrate zo Slovenska. Ani raz som nepoužil skafander, my tu preferujeme iba obrannú pomôcku N95 masku a ochranný štít,“ odpísal mi potom, čo sa mi ozval, že doletel šťastne a už „zarezáva“ na gynekológii.
Nič sa nezmenilo
Naposledy sme sa s Braňom Čižmárom videli pri príležitosti veľkej stretávky ročníka LF UK v Bratislave v roku 2015. Prišlo skoro 200 spolužiakov, mnohí z rôznych kútov sveta.
„ Často sa rozprávame o tom, či by sme sa na Slovensko vrátili. Nikdy nehovorím, že nie, ale muselo by sa tu veľa zmeniť. Určite sa niečo zmenilo, ale keď vidím štátne nemocnice, ktoré vyzerajú rovnako ako keď som odchádzal, tak sa zmenilo veľmi málo. Čakal som, že za 31 rokov sa zmení viac. Sú naozaj zaostalé, vrátane hierarchie lekárov, ktorá je podľa mňa až rigidná,“ otvorene kritizuje pomery v našich nemocniciach gynekológ, ktorý so svojím tímom patrí v San Diego medzi vyhľadávaných odborníkov.
„Keď som prišiel do USA, len som otváral oči ako s pacientom komunikovali. Jeho zainteresovanosť do liečby, to bolo niečo, čo ma doslova šokovalo. V USA majú pacienti absolútne právo hovoriť do čohokoľvek ohľadom zdravotnej starostlivosti. Samozrejme nejdú do absurda. Jednoducho pacient je klient, takže je pán v každom jednom odbore,“ vysvetľuje operatér v jednej z najlepšie vybavených kliník sveta.
Pandémia koronavírusu podľa pôrodníka znamenala v USA odstúpenie selektívnych operácii, ktoré sa zastavili ešte v polovici marca. Postupne sa to začalo uvoľňovať v júni. „Netuším, čo sa však stane teraz, pretože čísla postupne klesali a teraz zasa stúpajú, rovnako ako na Slovensku, takže neviem, ako sa to opäť odzrkadlí na miestnom zdravotníctve v nemocniciach,” zamyslel sa nad budúcnosťou.
Otcovia pri pôrodoch ostali
„V ambulanciách sme skrátili ordinačné hodiny, prestali sme robiť sviatky, ale vzhľadom na môj odbor nešla ambulancia úplne do úpadku, pretože pôrody sú pôrody a práve tie nás držali pri živote,“ prezrádza mi vyhľadávaný gynekológ-pôrodník Čižmár v San Diego, ktorý pre Dalito prezradil, že v USA najprv nastúpili rúška, potom testovanie aj pacientov na chirurgii a iných oddeleniach s tým, že dnes už štandardne testujú každého, kto robí alebo ide do nemocnice.
Dávajú si veľký pozor
„Relatívne to môžem označiť ako celoplošné testovanie všetkých, ktorí pracujú a ležia v nemocnici,“ opisuje situáciu v štáte Kalifornia Slovák, ktorý nevylučuje, že sa niekto miestny nebude súdiť pre to, že mu odložili plánovanú operáciu.
„Veľmi sa však dbalo a dbá na to, aby žiadna urgentná a akútna starostlivosť neprepadla operatívnymi zmenami pandémie. Najskôr sa zastavili selektívne prípady najprv natvrdo a potom sa to postupne začalo vyhodnocovať, ako ktorý prípad je elektívny. Napríklad plasticko-chirurgické operácie sa dajú takpovediac posúvať donekonečna, aj v gynekológii sú už výkony, ktoré môžu počkať aj ďalších päť rokov,“ povedal Branislav Čižmár, ktorý prejavil názor aj na opatrenia na Slovensku a označil ich za jednoznačne striktnejšie a zbytočne skoršie.
„Až sa mi videli príliš veľké. USA majú pravidlá voľnejšie a začali s nimi trochu neskôr. Samozrejme, veľa záleží aj od toho, kto je na čele štátu,“ hovorí miestny lekár, ktorý celý čas počas pobytu na Slovensku sledoval situáciu v USA, kde sa čísla zvýšili najmä pre hispánsku populáciu, najmä prichádzajúcich rodín z Mexika, lebo na hraniciach s Kaliforniou sú dve veľké mestá, niekoľkomiliónové, kde sa nemocnice naplnili veľmi rýchlo. Ľudia, ktorí mohli legálne prekračovať hranice tak preferovali americké nemocnice a tak ich úplne naplnili.
Všetko zvládajú
Branislav Čižmár v nemocnici nechýbal. Na oddelení pripravili služby tak, aby mohol v najťažších časoch vycestovať za rodinou na Slovensko. Na oddelení majú totiž dostatok lekárov, takže s jeho cestou nemali žiadny problém.
„U nás na oddelení sme až taký tlak nepociťovali, lebo chod pôrodníc sa veľmi nezmenil. Okrem bezpečnostných predpisov sa u nás takmer nič nezmenilo. Najviac vyčerpaní lekári sú samozrejme na centrálnych príjmoch New Yorku a v Detroite. Osobne som u nás v nemocnici rodil prvú maminu, ktorej diagnostikovali COVID-19 a potom ešte zopár, ale všetky boli na tom dobre, vírus ich nezasiahol v plnej sile,“ spresnil odborník, ktorý v USA žije aj s rodinou, ku ktorej sa vždy po službe vracia.
Nie je to najhoršie ochorenie na svete
„Nie som typ človeka, ktorý prepadne panike bezdôvodne. Všetky bezpečnostné opatrenia sme dodržiavali, masky aj rúška, viem, že sa ten vírus neprenáša len tak nadivoko, ak dodržiavate pravidlá, nie je to preto pre mňa osobne najhoršie ochorenie na svete, takže nejaká strašná panika z toho u nás nevznikla. Samozrejme boli ľudia, ktorí sa toho báli najmä kvôli rodičom, či polymorbídni pacienti. Takže úroveň paniky a strachu pred vírusom je aj v USA veľmi rôznorodá,“ prezradil pôrodník, ktorý je rád, že počas pôrodov ani raz u nich nedošlo k prenosu COVID-19 na dieťa a mamičky aj deti odišli z ich oddelení v poriadku.
Branislav Čižmár si však všimol nové špecifikum COVID doby, že viac pacientiek sa nakoniec rozhodlo rodiť doma bez pomoci lekára, čo považuje za nezodpovednejšie, ako aj v týchto časoch rodiť v nemocnici napriek tomu, že krajina bojuje s pandémiou.
„Ja osobne tento trend netolerujem vôbec. Hyper naturálne matky sme tu vždy mali, nie veľa, ale sú, ale teraz nám to v Kalifornii vyskočilo viac. Tie matky neboli ani infikované, oni sa len báli, ale z môjho odborného pohľadu rodiť doma bez pôrodníka je nebezpečnejšie, ako ísť v týchto mesiacoch do pôrodnice,“ povedal Branislav Čižmár.
Pôrody vždy s otcami
V Kalifornii má každá nemocnica dodnes svoje COVID pravidlá. V jeho nemocnici po vypuknutí epidémie otcovia mohli byť pri pôrodoch, ale potom nemohli opustiť nemocnicu, ak odišli, už sa nemohol do nemocnice vrátiť. Neskôr to uvoľnili a otec tam dnes môže byť už za štandardných podmienok.
„Inak my pri pôrodoch môžeme mať aj viac členov rodiny, niekedy aj 6 až 8 ľudí. Momentálne je to iba otec,“ uviedol slovenský pôrodník pôsobiaci v Kalifornii, ktorý finančný dopad pandémie na nemocnicu označil za obrovský. Počet hospitalizácii u nich išiel celkovo asi o 40% dole, počet ľudí na urgente o 60%, vďaka čomu o prácu prišlo už asi 500 ľudí. Uvidí, čo bude ďalej, lebo počet infikovaných stále stúpa.
Bez interupcií a aj s
Interupcie nerobili, lebo ich v nemocnici ani bežne nerobia. Sú na to určené iné zariadenia.
„Amerika je veľmi konzervatívna krajina a tu sa interupcie nerobia v nemocniciach. Na to sú presne určené zariadenia, ktoré slúžia iba na tento účel,“ vysvetlil odborník, ktorý si zatiaľ nevie ujasniť názor, či celosvetová pandémia niečo v zdravotníctve ako takom zmení.
„Ťažko povedať čo z toho bude aj vzhľadom na posledné čísla aj v Latinskej Amerike. Snáď budeme mať vakcínu. Na druhej strane predpokladám, že určité bezpečnostné opatrenia ostanú,“ povedal pre Dalito.sk lekár, ktorý má naďalej pracovné aj vzdelávacie väzby so Slovenskom, a ktorý si pred vstupom na pôdu Slovenska dal urobiť koronavírusový test pred odletom a aj po prílete na Slovensko. Ukazovanie prstom na zahraničných Slovákov vnímal z médií ako prehnané. Aj to, že médiá podávali len a len negatívne informácie.
„Rozoberal sa zbytočne jeden prípad po druhom do veľkých detailov aj keď denno-denný život veľmi neovplyvňoval. Ľudia by sa však mali určite viac teraz zaujímať, čo sa stane so slovenskou ekonomikou, či sa to už upokojí alebo aj neupokojí,“ povedal svoj názor skúsený odborník, ktorý dodnes spolupracuje s lekárskou fakultou UK v Bratislave, aby poskytol svoje nenahraditeľné skúsenosti aj z najvyspelejších nemocníc sveta.
Za mlákou inak
Napríklad, v USA si tehotná žena môže vybrať akéhokoľvek gynekológa, podľa poistky a vlastného rozhodnutia. V privátnej praxi nefunguje zákonník práce. Ak chce lekár zarobiť naozaj veľa peňazí, tak aj naozaj veľa pracuje.
„Keď robím 24 hodín denne, budem robiť 24 hodín denne. Ak ale lekárov zamestnávam, nemôžem ho nútiť, aby robil viac ako je štandard 9 hodín. Trochu inak to funguje so službami. Podľa toho však aj zarobí. Ja pracujem 70 hodín týždenne,“ prezradil.
Branislav Čižmár upozornil, že luxus vo verejných nemocniciach rodičky neočakávajú, ale štandard je vysoký. Novšie nemocnice vyzerajú ako lepšie hotely. To čo vidíme v amerických seriáloch je hlavne v súkromnej praxi. Tehotné prichádzajú v USA ku gynekológovi, pokiaľ ide o bezproblémové tehotenstvo až v 6 až 8 týždni, kedy sa podrobia aj prvému ultrazvuku.
„Skoré ultrazvuky poisťovne ani nepreplatia. Až v 7-8 týždňov. Skôr to ani nemá zmysel, lebo aj tak to, čo potrebujeme vidieť ešte nevidíme ani na najlepšom ultrazvuku sveta,” vysvetľuje to, čo je na Slovensku úplne opačne.
Sú viac, nielen gynekológovia-pôrodníci
Tehotné navštevujú gynekológa do 30. týždňa raz mesačne a po 30. týždni každé dva týždne. Posledný mesiac každý týždeň. Hlavný rozdiel medzi USA a Slovenskom je, že gynekológ si manažuje tehotnosť celú. Napríklad, ak má pacientka diabetes či poruchu štítnej žľazy, tak ju neposiela iným špecialistom. Celú tehotnosť rieši z 99% sám. Špecialisti nastupujú až pri naozaj mimoriadne komplikovaných tehotenstvách.
„Ostal som po informácii v šoku, že na Slovensku žena musí zo zákona ostať po cisárskom reze v nemocnici 4 dni. Neviem to pochopiť. U nás ženy odchádzajú po normálnom pôrode najneskôr do 24 až 48 hodín a po cisárskom reze 48 – 72 hodín. Ale keď je jej naozaj dobre, tak aj na druhý deň. A už vôbec nechápem slovenský poistný systém, kde sú niekedy platby za kratšie hospitalizácie drahšie, ako za dlhšie. Veď to je vrchol, aby pacientku držali v nemocnici len preto, aby to poisťovňa preplatila. To je absolútne neprijateľné. Neviem ani ako to mám pomenovať, čo je to za nezmysel . V USA je to presný opak. Tam dĺžku hospitalizácie tlačia na minimum. Hospitalizácia je jednoducho drahá. Na operačnej sále cenu rátajú na minúty, na lôžku hodiny,“ krúti hlavou skúsený gynekológ, ktorý ročne odrodí aj viac ako 400 pôrodov. Niekedy počas 24 hodinovej služby ich má aj 12.
Zvláštny rozdiel
Upozornil, že ak to naozaj nie je nutné, gynekológovia v USA netlačia tak ani na amniocentézu a už vôbec nie na špeciálne vyšetrenia plodovej vody , či je bábätko zdravé. Musia na to mať vážny dôvod. Na Slovensku počet takýchto vyšetrení rapídne stúpa. Pacientky si ich prevažne platia.
„ My na pacientku netlačíme. Pristupujeme k tomu až ak je riziko väčšie ako 1:250. Až vtedy o amniocentéze začneme hovoriť. Najnovšie štúdie totiž hovoria, že komplikácia nastáva u jednej zo 400 amniocentéz,“ upozornil pôrodník, ktorý vysvetlil aj zvyšujúce sa čísla cisárskych rezov. Dokonca v Brazílii ich je až 80%.
„Toto veľmi stúplo za posledných 7 rokov aj v USA. Mať totiž poškodené dieťa po vaginálnom pôrode, je pre lekára oveľa ťažšie obhájiteľné, ako pri sekcii. V USA je dokonca možnosť robiť sekcie na požiadanie. Žena v americkej legislatíve to dosiahne tak či tak, aj keby ako dôvod uviedla strach z vaginálneho pôrodu. Rozhoduje ona, nie lekár,“ inak má podľa gynekológa Čižmára lekár na krku väčšiu hrozbu súdnej žaloby. Lekár má právo cisársky pôrod na požiadanie nevykonať, ale väčšina nemá problém operáciu urobiť.
Pri pôrode aj malí súrodenci
V USA si počet ľudí pri pôrode určuje každá nemocnica. V nemocnici, kde pracuje sú to maximálne 4 ľudia od rodičky, ale na pôrodnej izbe ich už zažil aj viac, vrátane budúcich súrodencov vo veku od desať rokov.
„Niekedy sú súrodenci schovaní v kúte a tvári sa, že spia alebo majú vyvalené oči, čo sa to tam deje,“ zasmeje sa pôrodník.
Pri cisárskom reze v plnej anestézii povolia iba otca. Pôrodník z USA by prial našim rodičkám zažiť aspoň jeden pôrod v USA. Pri milom personále , najmodernejšej vybavenej klinike, kde ani do štátnej nemocnice nenosia príbor či toaletný papier.
„ Stravu, ktorú jedia pacienti má aj personál. Nemôžeme sa sťažovať. V súkromných nemocniciach si dokonca vyberajú z množstva ponúk. Kvety na izbách nie sú problémom. Ani návštevy. Klasické vizity v USA nepoznáme, takže návštevy z izieb odchádzajú len preto, lebo pacienti už idú spať. Tak okolo 21,00 hod,“ vysvetľuje pôrodník .
Najrizikovejší medicínsky odbor
V Kalifornii pôrodné sály ako také nepoznajú. Ženy rodia v pôrodných izbách, ktoré opustia už asi dve hodiny po pôrode a presúvajú sa na šestonedelie. Alternatívne pôrody ženy využívajú zriedka.
„Svojvoľné vyvolávanie pôrodov je v USA veľmi diskutovaná téma. Americká lekárska spoločnosť to skôr ako sedem dní pred termínom zakázala,“ upozornil na jednu z mála vecí, ktoré ženy ovplyvniť bez dôvodu nemôžu. Za normálnych okolností to, čo povie pacientka, platí. Samozrejme aj v USA majú lekári stres zo sťažností, pretože sa dokážu súdiť takmer za všetko a výsledok nemusí byť totožný s realitou.
„Pôrodníctvo je najrizikovejší medicínsky odbor z hľadiska zákonov. Takže, vždy sa nájde niekto nespokojný,” zamyslí sa Branislav Čižmár, ktorý si zo zákona musí v Kalifornii platiť poistku na výkon povolania. Napríklad na Floride sa šplhá až do 250 tisíc dolárov ročne. Pozor si musia dávať aj na komunikáciu s pacientom, ktorý si platí poistku, takže môže takmer všetko.
Kolega “nabonzuje” kolegu
„V USA sa mimoriadne dozerá na spokojnosť pacienta. Verejné systémy nás neustále hodnotia. Nemocnice všetkým prepusteným okamžite zasielajú dotazník spokojnosti. Ďalšie dotazníky posielajú poisťovne . Aj ja zamestnávam lekárov a sestry, takže ďalší dotazník zasielam aj ja. Všetci potrebujeme spätnú väzbu,“ vysvetľuje gynekológ Čižmár, ktorý za prirodzené považuje aj to, že kolega nahlási kolegu vedeniu.
„Je úplne normálne, že keď niekto vidí, že druhý urobil chybu, tak ho nahlási. V slovenskom ponímaní „nabonzuje.“ V USA ale ani ten nahlásený, ani ten „bonzák“ to nepovažujú za zlé, pretože v podvedomí ľudí je, že chyby treba reportovať, aby sme s nimi mohli pracovať. Je úplne bežné, že ak niekto príde k pôrodu neskoro, sestrička to nahlási. Chceme zistiť, či to bola chyba človeka, alebo zlý medicínsky postup. Dokonca sestrička si môže myslieť, že lekár medicínsky pochybil a nahlási aj to,” prezradí americké myslenie v nemocniciach.
Naozaj sa nikto neurazí? „No, nikoho to nepoteší, ale Američania tomu hovoria „the right thing to do (robia správnu vec)“ a to je nechutné zaklínadlo, ktoré tam platí.“
O úplatkoch v americkom zdravotníctve nikdy nepočul. Za 20 rokov praxe dostal raz kvetináč a dve pohľadnice s poďakovaním.
„Jednoducho, to tam nikto nečaká a pre pacienta je to nepredstaviteľné. Lebo keď si platí poistku, nevie si ani predstaviť, že by niekto od neho očakával ešte úplatok. V tomto Slovensko skutočne veľmi zaostáva aj vďaka pacientom.“
Branislav Čižmár priznal, že známosti existujú všade. Ale len preto, že niekto niekomu dôveruje. Inak nič neprinášajú, pretože v USA nemajú ani výraz-slovo na poradovníky na operácie, keďže neexistujú. Všetci dostanú starostlivosť vtedy, keď ju potrebujú.
„(Smiech) To neexistuje! (Smiech) Keď treba vymeniť kĺb, tak to podľa predoperačných vyšetrení urobia,“ smial sa Branislav Čižmár. „Samozrejme ani v USA nie je všetko ideálne. Američania vyrastajú v tom, že všetci musia byť spokojní a usmievaví. Prvé roky mi to naozaj liezlo na nervy, ale potom som pochopil. Je to určite lepšie, ako keď niekto na teba pozerá, ako na Slovensku, ako na vraha,“ uzavrel rešpektovaný slovenský odborník v Kalifornii.
(Ak vás tento článok zaujal, jeho autorovi alebo redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)