V zahraničí len diskutéri pod vlastným menom

Svet online je viditeľný pre každého. Aj diskusia vo virtuálnom svete má však v demokracii svoje pravidlá. Online novinári sú často vystavení rôznym atakom až urážkam, či dokonca vyhrážkam od čitateľov, ktorí majú opačný názor. Často narážajú dokonca na ich mentálny či intelektuálny stav. Ako tieto diskusie zvládať,  sme sa opýtali experta na etiketu a komunikáciu Marka Trubača.

Reagovať vôbec na osobné útoky na autorov článkov, aj keď nejde rovno o vulgarizmy?

Ak články či odkazy obsahujú priestor pre diskusiu čitateľov, je zrejmé, že autor  polemiku názorov očakáva. Je to bežná prax online médií, ktoré uverejňované články na vlastných weboch zdieľajú aj na sociálnych sieťach s vyššou návštevnosťou. Tak, ako by mali verejne činné osoby, napríklad politici, znášať vyššiu mieru kritiky, aj novinári by mali vedieť strpieť názory na vlastnú prácu. Napokon,  oni sami často uverejňujú svoje subjektívne videnie udalostí. Ak je pod článkom polemika názorov čitateľov vyžadujúca si spresnenie či reakciu, nevidím dôvod, prečo by autor nemohol reagovať. Naopak, ak ide o vulgarizmy či tvrdé útoky bez argumentácie, nechal by som „útočníka“ bez povšimnutia…

Mazať alebo nemazať reakcie, ak sú osobné? Napríklad : „ Je to pekne ze pani ma svuj nazor..jen nemuzu se zbavit pocitu ze pani ma nejaky mindrak.“

Novinár sa svojím podpisom hlási k tomu, čo napísal a mal by si za svojím názorom stáť aj napriek tomu, že s ním každý nemusí súhlasiť. Myslím si, že nemá zmysel reagovať na každý kritický názor, pokiaľ neobsahuje vecnú kritiku, ktorá si pýta dodatočné vysvetlenie. Môžem len zopakovať, že autor sa svojím podpisom priznáva k názoru, ktorý v článku vyjadril a mal by vedieť zniesť i kritiku a oponentúru v diskusiách, pokiaľ sa vyslovene netýka hrubej urážky jeho cti a osobnosti ako takej.

Ako na internete moderovať diskusiu, na ktorej vidieť, že sa nevyvíja  demokratickým smerom? Teda ja mám svoj názor, ty máš svoj, poďme o tom spoločne diskutovať na úrovni .

Demokracia je veľmi široký pojem, ktorý si každý vysvetľuje inak. Azda by som ostal pri tom, že i kritizovať môžeme slušne a na úrovni, bez osobných útokov a invektív obsahujúcich hrubé a urážlivé výrazy. Na takéto „názory“ však dnes natrafíme na ktoromkoľvek portáli, kde sa diskutujúci podpisujú svojím vymysleným anonymným pseudonymom. Na mnohých zahraničných portáloch je bežnou praxou, že diskutovať môžu len čitatelia registrovaní pod svojím skutočným menom. Výrazne sa tak znížil podiel tých, ktorí si dovoľujú urážlivý či neslušný tón.