Vážený pán expremiér Matovič!
Viem, že sa po posledných voľbách nemáte najlepšie, tak som si povedala, že Vám možno mojim listom urobím aspoň trochu radosť. Možno vás bude zaujímať, ako sa mám po necelých štyroch rokoch ja, štekajúci pes za plotom.
Mám sa fantasticky. A to práve len a len kvôli Vám. Boli ste to totiž práve Vy, kto o tom rozhodol, že po necelých štyroch rokoch od volieb „zmeny“, dnes sedím na slnkom zaliatej konečne vlastnej terase a užívam si ten božský výhľad na svetovú metropolu. Je nádherná nedeľa a ja prežívam nesmierne šťastie, kde som sa od pandémie posunula. Vďaka Vám!
Keby nebolo Vás
Keby totiž Vás nebolo, nikdy by som nenabrala odvahu zbaliť veci a navždy odísť zo Slovenska. Od roku 2017 som tápala v myšlienkach a trápila sa, či opustiť rodnú krajinu alebo nie. Či jej dať ešte nádej alebo po 47 rokoch života povedať nahlas ZBOHOM a začať odvážne odznova. Nesmierne som sa bála a stále som dúfala, že Slovensko má ešte nádej. Až po nástupe vlády zmeny, ktorú som s nadšením volila aj ja som pochopila, že to tak nie je. Že do tejto nevyspelej spoločnosti naozaj už nepatrím.
Áno, som to ja, repatriant, prišelec, navrátilec, pliaga, pes za plotom a podobne. Presne takto ste vtedajších aj voličov „zmeny“ nazývali, volali, pomenovávali, oslovovali… Takto nedôstojne ste po nich štekali a vyháňali ma zo Slovenska. Pamätáte sa vôbec na prvých 48 hodín, ktoré ste mi povolili na návrat domov? Vtedy som pocítila tú nesmiernu bezmocnosť, keď som sa razom vďaka Vám stala občiankou nikoho.
Dnes sa už nebojím
Zo Slovenska som nikdy neplánovala odísť, o to viac som sa trápila a premýšľala celé dni, mesiace aj roky, ako to zvládnuť, vracať sa do Bratislavy aj dvakrát do týždňa. Bolo to nesmierne ťažké a bála som sa, že mi vekom dôjde energia aj sila.
Dnes sa už nebojím, lebo dnes už viem, že sa na Slovensko vďaka Vám nevrátim. Boli ste to práve Vy, vďaka komu som pochopila, že tam už nemám čo robiť. Že tam nepatrím a že moje hodnoty sú úplne niekde inde, aj keď som vedela, že to vôbec nebude ľahké. Naopak, je to tu oveľa ťažšie, dokonca to nie je „výhodné“ ani ekonomicky. Dnes už mám 53 rokov a tretiu hypotéku na krku so 6% úrokom. Dve som už na Slovensku počas svojho života splatila. Ale aj tak to stojí za to!
Prvé voľby za hranicami
Dnes si už ale sedím na vlastnej slnkom vyhriatej terase aj s novým trvalým pobytom a užívam si atmosféru spoločnosti, ktorá sa porovnáva s vyspelým Západom, lebo jej nezobrali nádej. Často s najlepšími. Uvedomuje si, že rozdávanie peňazí daňových poplatníkov voličom, len aby sa politici zapáčili, je cestou do pekla. Okrem toho, mám už aj úžasnú novú prácu, vďaka ktorej robím v medzinárodnom tíme z celého sveta. Dokonca ma čakajú prvé voľby za hranicami.
Doma sme po posledných voľbách, ktoré dopadli aj vďaka Vám ako dopadli, predali už takmer všetko a posledný zvyšok vyriešime čoskoro. Zatvárame, odchádzame a ja pociťujem nesmiernu úľavu. Vďaka Vám!
Jediné čo ma mrzí je, že prestávam už úplne rozumieť ľuďom, s ktorými som si kedysi mala čo povedať. Majú toľko starostí a negatívnej energie, že sa im začínam vyhýbať. Sú totiž z toho, ako spoločnosť premrhala šancu zaradiť sa do jadra prozápadných krajín tak znechutení, nešťastní, sklamaní, frustrovaní , podráždení a rozčarovaní, že sa už ani nedokážu radovať zo života a skutočne si vymieňať názor. Stále menej a menej si máme čo povedať. Na to obrovské množstvo negatívnej energie z domova som si už odvykla.
Takže tak, pán expremiér
Takže tak, pán expremiér. Vlastne som sa Vám chcela veľmi pekne poďakovať za to, aký ste. Keby nebolo Vás, dodnes by som sa trápila, dokedy toto cestovanie a pravidelné návraty na Slovensko budem vládať. Poznáte to, na dvoch stoličkách sa dlho sedieť nedá.
Majte sa krásne, pán Matovič, minimálne tak ako ja. Lebo ja sa mám naozaj fantasticky. Som nesmierne šťastná, že som ten odvážny krok, vysťahovať sa navždy zo Slovenska vo veku 53 urobila. Vďaka Vám!
Už len, aby nám to zdravie s manželom ešte ako tak poslúžilo. Ale zasa, keď vidím, koľko Slovákov hľadá poslednú nádej v českých nemocniciach, snáď to bude dobré. Že zvyšujú odchody do dôchodku a znižujú aj ich výšku? Nevadí, my potrebujeme pre ďalší život hodnoty, nie peniaze. Vďaka demokracii sme urobili a robíme pre našu budúcnosť maximum. Aj tu tvrdo pracujeme, investujeme, míňame, ale aj pomáhame tam, kde treba. Presne ako kedysi na Slovensku. Len tu, tu si to zatiaľ vážia a hlavne, hlavne spoločnosť neustále nenatŕča ruku DAJ, ale začína rozmýšľať.
Nech nečakajú
Známi mi občas povedia, že ich mrzí, že takí šikovní ľudia odišli, ale že na nás počkajú. Dnes už hovorím, aby nečakali, lebo my sa už nevrátime. Lebo budú toľko čakať na vyspelé Slovensko, koľko ja s rodinou, až sa nedočkajú. A že čo keď sa situácia zmení aj v Česku?! Nič sa nedeje.
Vďaka Vám, pán Matovič, vďaka Vám som pochopila, že sa nemusím ničoho báť, že aj v zrelom veku sa dá žiť od začiatku a kdekoľvek na svete, kde vám ponúkajú hodnoty, ktoré sú vám blízke. Stačí na to len nenatŕčať ruky, kus odvahy a schopnosť prispôsobiť sa spoločnosti, ktorá vám je blízka, nie ekonomicky, ale hodnotovo. A takých krajín je vo svete veľa, som predsa Európanka! Slovensko však medzi nimi už nevidím. Aj vďaka Vám sa víťazom volieb stal opäť Fico. Ale čo tam potom, aj tak robí iba to, čo ste ho naučili Vy.
Môžete byť na nás hrdý, pán expremiér. Nerobíme Slovensku hanbu. Práve naopak!
Vážený pán expremiér Matovič, viem, že sa po posledných voľbách nemáte najlepšie, tak som si povedala, že Vám možno mojim listom urobím aspoň trochu radosť. Verím, že sa mi to podarilo.
Ešte raz Vám veľmi pekne ďakujem, nesmierne ste mi v rozhodovaní pomohli.
S pozdravom Lucia Tomečková
(Ak vás článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)