Vďaka faktom dokázal vysvetliť ako funguje svet…
Správny smer nájdete len vtedy, ak viete, kde ste a čo je okolo vás…
Možno si ešte spomínate na bestseller Moc faktov. Svetový hit a rovnako na Slovensku atakoval najvyššie priečky rebríčkov. Boli to predovšetkým fakty, ktoré pomohli švédskemu lekárovi a vedcovi Hansovi Roslingovi vysvetliť, ako funguje svet. A ešte zvedavosť a odhodlanie.
Teraz vyšla nová kniha a názvom Ako som sa naučil rozumieť svetu. Hans v nej rozpráva, ako sa stal mysliteľom, a približuje svoju celoživotnú cestu z pohotovostnej kliniky v Mozambiku na Svetové ekonomické fórum v Davose. S hlbokou ľudskosťou a radosťou rozpráva príbehy, ktoré s rovnakou radosťou počúval celý svet.
V spolupráci so žunalistkou Fanny Härgestam nám autor sprostredkuje svoju inšpiratívnu cestu životom, ktorý ho z nemocnice v Afrike doviedol až na svetové rečnícke pódiá. Čitateľská verejnosť má tak možnosť dôverne spoznať jedného z najvýraznejších mysliteľov posledných rokov.
Hlboko ľudské a objavné postrehy o živote na našej planéte bez akýchkoľvek predsudkov predstavujú len jeden aspekt knihy Ako som sa naučil rozumieť svetu. Popritom sledujeme celoživotnú púť lekára, vedca, humanistu a otca rodiny, ktorý aj v pokročilom veku neváhal skúmať príčiny rôznych epidémií priamo v centrách ich výskytu. Rosling si uvedomuje, že pokrok a blahobyt posledných desaťročí prichádzali len pozvoľna s každou novou generáciou a vyšším vzdelaním. Sám načrel aj do vlastného rodokmeňa a priznal sa, že jeho prastarí rodičia pri čítaní len slabikovali, babička prala v cementovej výlevke a otec sa ostýchal vkročiť do moderného hypermarketu. A to hovoríme o Švédsku dvadsiateho storočia.
Čo sa to s nami deje?
Bolo ťažké presvedčiť ich, že ako ľudia zodpovední za poskytovanie zdravotnej starostlivosti by mohli dosiahnuť oveľa viac, keby skôr ponúkali základnú starostlivosť čo najväčšiemu počtu ľudí, napríklad železo v tabletách pre tehotné ženy a vakcíny pre deti. Diskusia o tom, ako sa dostať k najchudobnejším a najvylúčenejším, tvorila hlavnú časť mojich prednášok. Išla ruka v ruke s vysvetľovaním, aké výrazné môžu byť rozdiely v prostriedkoch pre zdravotníctvo v rôznych krajinách, hoci sa všetky označujú jednou nálepkou „rozvojové“.
Niekedy som na svoj výklad dostal zvláštne reakcie, najmä keď si študenti uvedomili, ako veľmi sa ich cieľové krajiny rozvinuli za posledných pár desaťročí. Niektorých to dokonca sklamalo či podráždilo. Raz, keď som sa po obede vrátil do svojej kancelárie v Uppsalskom inštitúte pre globálne zdravie detí, čakala ma tam mladá žena. Čo sa deje? spýtal som sa sám seba.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)