Vedci prepisujú históriu Čechoslovákov v Nórsku
Takmer neznáme kapitoly československo-nórskych vzťahov počas II. svetovej vojny predstavuje projekt, ktorý dokončujú vedci z Ústavu pre súčasné dejiny AV ČR. Popísali v ňom nové zistenia o tom, že do Nórska utieklo niekoľko stoviek ríšskymi zákonmi ohrozených židov a najmenej 1300 Čechov tu nútene pracovalo v továrňach, dokoch a na stavbe opevnenia. Česi a Slováci sa v Nórsku zúčastnili aj na bojoch proti Hitlerovi. Asi 13 000 občanov medzivojnového Československa, zvlášť nemeckej národnosti, naopak slúžilo v Nórsku v nemeckej uniforme.
„Billefjord byl záliv se spoustou malých přístavů, odkud létaly hydroplány bombardovat Murmansk. Tady jsem poznal, jak pěkné je severské léto. Je sice krátké, teprve v květnu taje sníh a v polovině září už zase sníh padá. Žijí tam Laponci, pasou ovce a suší seno na drátech a živí se rybolovem,“ spomína si po rokoch František Halačka zo Záblatí u Velké Býteše, nasadený od decembra 1942 v poľnej kuchyni pre nemeckú armádu ďaleko za polárnym kruhom.
Rovnakú službu mal aj Václav Houska z Žehušic u Čáslavi, ktorý v rovnakej dobe staval železničnú trať asi 20 kilometrov od švédskych hraníc. V júni 1944 sa mu spoločne s Ladislavom Jiráskom podarilo utiecť a prihlásil sa v Anglicku ako dobrovoľník do československé exilové armády.
Osudy československých občanov, ktorí v Nórsku nútene či dobrovoľne počas vojny žili či pracovali v oveľa väčších počtoch ako uvádzajú oficiálne dokumenty, i málo známe kapitoly diplomatických vzťahov medzi krajinami, spracovali vedci do projektu, ktorý teraz dokončujú historici z Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR.
„Během války se v Norsku ocitla řada Čechoslováků. Nejprve židé, kteří zde nalezli přechodné útočiště před nacistickým pronásledováním. Po okupaci Norska to pak bylo nejméně 1300 Čechů v rámci nuceného pracovního nasazení, kteří působili především v okolí Trondheimu a Narviku,“ hovorí vedúci projektu Zdenko Maršálek z Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR.
„Jednotliví Češi a Slováci se také v řadách různých spojeneckých jednotek zapojili do bojů o Narvik na jaře roku 1940. Jeden z nich zde zahynul jako námořník na palubě polského torpédoborce.“
Dve malé krajiny uprostred vojny
Do projektu Čechoslováci v Norsku během druhé světové války, na ktorom vedci pracovali od roku 2020 sa zapojili aj odborníci z Múzea v Narviku a Nórska vedeckotechnologická univerzita v Trondheime.
Nórsky Narvik teraz hostí rovnomernú expozíciu, ktorá na príklade niekoľkých životných príbehov predstavuje pestré spektrum prítomnosti občanov Československa počas vojnových udalostí v okupovanom Nórsku.
„Československo a Norsko za války: to jsou dvě malé země uprostřed globálního konfliktu. Jsme rádi, že se nám podařilo navázat mezinárodní spolupráci odborníků a institucí věnujících se výzkumu druhé světové války. A to i přes počáteční velmi ztížené podmínky rozbíhající se pandemie,“ zdôrazňuje škandinavistka Vendula V. Hingarová z Univerzity Karlovej.
Výstava po celej krajine
V súčasnosti je k dispozícii anglická a česká verzia výstavného katalógu a vedci dokončujú aj harmonogram rôznych miest v Nórsku, kde výstavu predstavia.
Projekt tak ďalej prehlbuje spoluprácu českých a nórskych odborníkov, ktorí chcú ju chcú v budúcnosti ešte rozvíjať ďalej. Nejde totiž o prvý pracovný kontakt projektového tímu, ktorý môže stavať na predchádzajúcich výsledkoch , medzi ktoré patrí napríklad aj kniha Posláni na Sever: Češi na nucené práci v Norsku, ktorá v septembri vyšla v nakladateľstve Pavel Mervart.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)