Veterinár: „Na to netreba mať vysokú školu, že zviera beh v horúčave nezvládne!“

Môžete o tom písať každý rok. Rok čo rok na to upozorňovať, či prosiť, na veterinárne kliniky aj tak nezodpovední majitelia v slzách prinášajú počas horúčav svojich miláčikov, aby ich veterinárni lekári zachránili. Pritom stačí tak málo, trochu rozmýšľať!

Rozhovor s primárom Pavlom Valaškom som si dohodla o 9,45h na  veterinárnej poliklinike. Už vtedy teplomer auta ukazoval 31 stupňov celzia a v rádiu Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu druhého stupňa pre južnú časť krajiny. Teploty sa majú dnes opäť vyšplhať možno aj nad 30 stupňov. A bude aj horšie. Veď leto sa ešte poriadne ani nezačalo. Aj veterinárom, ktorí sa pre nezodpovedných majiteľov domácich miláčikov v horúcich dňoch tiež poriadne zapotia.

Poliklinika bola plná . Napriek dohode som musela na primára takmer hodinu čakať. Urgentné hospitalizácie nepočkajú. Extrémne horúčavy si vyberajú svoju daň. Nielen u ľudí, ale aj zvierat.

„Na rozdiel od ľudí, ktorí sa sami môžu chrániť pred kolapsom z tepla, zvieratá sú úplne odkázané na  majiteľov. Chodia k nám v katastrofálnom stave, doslova na pokraji smrti. Našťastie sa nám zatiaľ podarilo zachrániť všetky zvieratá, ale považujem to za zázrak,“ víta ma veterinárny primár Pavol Valašek, ktorý si pred rozhovorom musel ísť prezliecť prepotené nemocničné oblečenie. Na poliklinike klímu majú, ale musia sa prispôsobiť pacientom.

„ Psy majú všeobecne o 1,5 stupňa vyššiu teplotu ako ľudia a ak to s klímou preženiete, reagujú na ňu rovnako zle ako ľudia. Takže ju dobre strážime. Radšej sa budeme potiť my,“ víta ma primár, ktorí si od skorého rána nestihol dať ani kávu.

Napriek tomu, že psy a mačky príroda veľmi dobre nastavila na to, aby zvládli horúčavy, majú ich plnú nemocnicu. „ Zvieratá si sami nikdy nespôsobia úpal, ani dehydratáciu. O to sa im vždy postarajú iba majitelia. Uvarené zviera v aute? Bežná záležitosť,“ smutne sa do hrnčeka s kávou zahľadí primár a premieša si ju.

„Toto sa nedá ani nazvať dobrá viera majiteľa, keď ho v tomto pekle zoberie na hrádzu sa korčuľovať. To je jednoznačne jeho blbosť. Veď to je normálny sedliacky rozum. Na to netreba mať ani vysoké školy, že to to zviera nezvládne“ s rozhorčením povie veterinárny lekár.

Ako príklad uviedol prípady detí, ktoré rodičia nechali v horúčavách v aute. Keď to neprežije dieťa, tak ani zviera. Zvieratá v horúčavách nemajú čo vonku robiť ani na obed.

„Ide sa na obed bicyklovať so psom! Toto sú reálne prípady, ktoré tu riešime. To nemôžete ani nazvať dobrou vierou, to je totálna hlúposť a nezodpovednosť!“ Rozčúli sa sympatický primár, ktorý už tohto roku zachraňoval množstvo skolabovaných zvierať. Práve vďaka ich majiteľom. Psov prinášajú majitelia priamo z hrádze v ťažkých kŕčových deficitoch a prehriatych na 42 stupňov. To je stav, kedy ak pes prežije, ide o zázrak.

Darmo SHMÚ vydá ďalšie varovania pred horúčavami. Majiteľov psov nezastaví pred nimi ani 3. stupeň varovania. Primár sa pre nezodpovedných majiteľov najviac obáva víkendov. Pravidelne musia počas leta posilniť aj služby.

„Chalanisko zobral boxeríka na bicykel a potom  sa čudoval, prečo mu skolaboval,“ nahnevane zvýši hlas Pavol Valašek. Najviac sú totiž na prehriate citlivé práve plemená s krátkymi dýchacími cestami. Potom veľké a tmavé plemená .Psy si  s prostredím vymieňajú teplo vyparovaním. Schopnosť výmeny tepla sa zmenšuje aj vekom, presne ako u ľudí.

Upozornil, že zvieratá nemusia mať vždy čerstvú vodu. Stačí, aby jej mali dostatok a nebola ľadová, aby im neuškodila. Rovnako ako u ľudí. Veterinárny lekár upozorňuje, že ak sa pes prehreje, určite ho v panike nehádžte do vody. Pre zviera je to posledný klinec do rakvy.

„Zviera potrebuje efektívne vydávať teplo. Ak skolabuje, nie je schopné to robiť dýchacími cestami. Rovnako je to u človeka. Ak nám je teplo, máme porozťahované cievy. Fungujú ako radiátorové trubky. To teplo odchádza cez ne a kožou. Pes  sa nepotí , ale to teplo z neho sála. Ak ho skolabovaného prudko schladíme, reflexne sa cievy stiahnu a psovi zoberieme poslednú možnosť, ktorú má na výdaj tepla . Dostane sa do šoku A to je konečná. Ak ho chceme ochladiť, tak vlažným uterákom a dať mu ho na čo najväčšiu časť tela.  Len tak cievy horúčavu odovzdajú. Hlava, či slabiny nestačia. Pozor, nie však studený uterák,“ upozorňuje veterinár.

Odborník dokonca neodporúča ani prechádzky lesom počas dňa.  Ale ráno, keď padne rosa a ochladí povrch zeme. To je najlepšie, čo chovateľ pre psa môže urobiť. Večer je už zem opäť rozpálená a pes to až tak neocení.

Ak sa chystáte so psom k moru, veterinár v tom problém nevidí . Dokonca ani vtedy, ak sa pes rád vyhrieva na slnku. Musí mať však po „labke“ aj tieň, ale zo slnka ho nasilu ťahať nemusíme.  Funguje to rovnako ako u mačiek.

„Mačky sú rovnakí flákači pitného režimu ako my ľudia. Oni sú permanentne dehydrované, takže v horúčavách musíme na ne dávať väčší pozor. Porozkladať viac misiek s vodou , aj keď do pitia ju neprinútite. Ale  môžete ju oklamať,  napríklad v teple ju kŕmiť kapsičkami, ktoré majú viac vody.“

Aj počas horúčav však zvieratá musia chodiť na očkovania. Pavol Valašek upozorňuje, že  po vakcinácii zviera potrebuje 24 hodín pokojný režim a mimo slnka.  Vakcíny totiž štartujú imunitný systém a v kombinácii so slnkom, nemusia robiť dobrotu.

A ešte jedno dôležité upozornenie od veterinára. Nie každé osvieženie  je vhodné pre psa. Niektoré ovocie dokonca zviera usmrtí. Už pri menšom množstve. Pozor si dávajte nie len na akékoľvek jadierka, ale najmä hrozno, avokádo, čokoládu, žuvačky, cesnak, cibuľa a alkohol. Ak psovi chutí melón, hurá do toho, ale bez jadierok!