Vianočné kolekcie jediné na svete nielen ako symbol socializmu
Zohnať čokoládový výrobok, a jedno či kvalitný alebo nekvalitný, bol počas bežného života v socializme priam nadľudský výkon. Počas vianočného obdobia však čokoládové výrobky museli byť dostupné vždy a všade.
Vianočné čokoládové kolekcie sú pre mnohých symbolom socializmu 70. a 80. rokov. Málokto možno vie, že obľuba vianočných kolekcií siaha až do obdobia Prvej česko-slovenskej republika, ktorá vznikla v roku 1918 a výrazný hospodársky rozmach dosahovala v tridsiatich rokov, kedy firmy ponúkali neuveriteľné množstvo čokoládových vianočných výrobkov od výmyslu sveta. Najmä vianočné kolekcie, od tých najlacnejších a najjednoduchších, až po najluxusnejšie. Zaujímavosťou je, že vianočné kolekcie sú dodnes čistou československou špecialitou už viac ako 100 rokov.
Vďaka ROH
Tradícia z Prvej republiky sa akosi preniesla aj do socializmu. Obľubu vianočných kolekcií zvýraznil aj fakt, že každá rodina s dieťaťom dostala jednu kolekciu od ROH, odborovej organizácie Revolučné odborové hnutie. Tento zvyk sa najmä v Českej republike preniesol až do dnešných dní „kapitalizmu“, teda demokracie. Vianočné kolekcie dodnes rozdávajú mnohé odbory firiem a podnikov. Alebo samotní zamestnávatelia.
Počas socializmu vyrábali vianočné čokoládové kolekcie a salónky najväčšie továrne na čokoládu ako Orion Praha, Mariša Rohatec a Zora Olomouc, na Slovensku ich vyrábali najmä družstvá.
Hitom boli aj ručne maľované vianočné figúrky, ktoré boli najmä z posledných dvoch tovární mimoriadne obľúbeným vývozným artiklom za Západ. Nevyvážali sa však ako kolekcie, ale iba jednotlivé figúrky.
Kolekcie už v lete
Dopyt po vianočných kolekciách bol počas socializmu taký veľký, že továrne ich museli začať vyrábať už v lete. Najmä fondánové salónky a lanýžované figúrky, želé arabesky máčané, polo máčané i bez čokolády, či duté figúrky a množstvo iných druhov, ktoré obchody v Českej aj Slovenskej republike ponúkajú dodnes.
Figúrky, rovnako ako dnes, vyrábali z mliečnej aj horkej čokolády, počas socializmu v štandardnej kvalite. Mimoriadne obľúbené boli aj salónky banánové máčané v horkej čokoláde, alebo s bielou sladkou náplňou. Zväčša vydržali rok, ale nebolo nič zvláštne, keď ste salónku po nákupe odbalili a už vykazovala biely povlak, teda že už je po záruke.
Obaly nevyhadzovali
Deti sa ich počas socializmu nevedeli dojesť a rodičia mali čo robiť, aby ich nezjedli ešte pred štedrovečernou večerou. A tak to robili nenápadne tak, že ak salónku aj potajomky zo stromčeka zjedli, obal z nej nechali visieť na stromčeku s tým, že ho vymodelovali tak, akoby salónku ešte nikto nezjedol.
Rodičom sa totiž málokedy podarilo zohnať viac balení , takže sa snažili salónky pre deti šetriť. Často už použité obaly odkladali aj na budúci rok. Ak by totiž vianočné kolekcie či salónky nezohnali, použité obaly pred roka použili pri vlastnej výrobe domácich cukroviniek na stromček. Obaly z vianočných kolekcií sa často nevyhadzovali. Deti si ich často odkladali do zbierky tak, že ich nechtami vyrovnávali.
Kolekcie zväčša vážili od 250 – 1000 g. Luxusné kolekcie, niektoré aj niekoľkoposchodové sa dali kúpiť aj v Tuzexe za socialistické bony. No a k tým sa dalo dostať cez priekupníkov-vekslákov na ulici. Cena za kolekciu v 80. rokoch bola 35 Kč za 500 g alebo 70 Kč za kilogramovú.
(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)
Informácie sme čerpali z výstavy v Prahe v Tančiacom dome, ktorý počas vianočného adventu 2018 otvoril výstavu Retro 2018 aj s unikátnymi originálmi dennej potreby zo 70. a 80. rokov. Informácie o vianočných kolekciách sme čerpali aj z informácií na výstave od Stanislava Krámského .