Vraj nie je doba na vlastný názor

Známy mi povedal, aby som si dávala veľký pozor, lebo mám vlastný názor. Vraj opäť nie je doba ho zverejňovať nahlas. Zopakoval mi to dvakrát a zdvihol pritom ukazovák.

S celou vážnosťou (jeden z prvých bývalých vysokoškolákov, ktorý v roku 1989 priniesol z Prahy do Bratislavy informáciu o Zamatovej revolúcii a nemal strach), zopakoval, že ani nie za a ani proti, jednoducho vlastný názor je vraj dnes veľmi nebezpečný. Pozerala som na neho ako vždy s veľkým rešpektom a pokorou, ale prekvapene.  

Mám takmer 50 rokov, mnohé som v živote prežila, mnohé pokazila a mnohé dokázala a teraz, keď mám konečne skúseností na rozdávanie mám skrývať to, čo si naozaj myslím?

Spomenula som si na to po zverejnení môjho názoru, že pán Kiska by sa mal hanbiť, na ktorom trvám. A naozaj budem smutná, ak stĺpček raz pripomeniem na FB s tým, akú som mala pravdu. Písala som aj o tom, ako ma mnohí sympatizanti strán svojou vysoko sotisfikovanou inteligentnou aroganciou na sociálnych sieťach odrádzali od „ich“ strany. Akoby sa už svet musel rozdeľovať iba na za a proti.

Akoby mal fungovať v nejakom demokratickom socializme, ak taký vôbec existuje. Ak nie, tak by asi mal, pretože mnohí ľudia akoby chceli čítať už iba to, s čím súhlasia. Alebo, všimli ste si, ako sa vyhýbajú textom o zodpovednosti?

Nikdy som nepísala a ani nebudem len to, čo robí čítanosť, čo by sa niekomu páčilo, čo by možno chcel. Rovnako kolegovia, ktorí posielajú texty, s ktorými nemusím súhlasiť, ale rešpektujem ich názor a s hrdosťou ich zverejňujem. Veď nie som neomylná. Niekedy si do noci píšeme a diskutujeme a povieme dobrú noc s dohodou, niekedy so smiechom, že tak teda sa nedohodneme a už je veľa hodín.  

Píšem čo chcem, čo zažívam, čo si myslím, čo cítim a aj respondentov vyberám podľa toho, ako ma ľudsky oslovili v dobrom aj v zlom, prípadne si myslím, že si pozornosť Dalito zaslúžia za to, čo dokázali. A zadarmo to ponúkam čitateľom. Budem to robiť dovtedy, pokiaľ budem vládať. Aj s preklepmi, ktoré robím najčastejšie nadránom, keď už na klávesnicu ani nevidím.

Včera sa mi pani Soňa povyhrážala, že nebude už čítať Dalito len pre to, že mám na Kisku iný názor. Demonštratívne zrušila lajk FB Dalito a po pár minútach si nastavila jeho tajné sledovanie. Aj takí sú ľudia z oboch táborov.

Ale mne to naozaj neprekáža. Naďalej budem pre Dalito a jeho slobodu robiť maximum. Aj dvakrát do týždňa naozaj ťažko manuálne brigádovať v záhradníctve, aby som si prečistila myseľ od virtuálneho sveta a jeho zloby, ale aj zarobila peniaze pre kolegov. Lebo však tá reklama, kto by za ňu na nete platil!  

Ďalej budem chodiť do záhradníctva a vykladať 20 tonové kamióny kvetín. Aby som si aj od takých reakcií prečistila hlavu a rozcvičila telo. A som na seba hrdá. Na Dalito, na kolegov, na môj vlastný názor, ktorý si nikým nenechám vziať. Len občas poopraviť ľuďmi, ktorí ešte dokážu diskutovať.

Ale určite sa nenechám urážať, zosmiešňovať, znevažovať… Lebo kto túto prácu na nete neskúsil nemá poňatie, aká je mimoriadne náročná na myseľ, celkové zdravie a zárobok vôbec.

Vďaka brigáde som však aj spoznala ďalších ľudí tam vonku, ktorí sa mi stali obrovskou inšpiráciou mimo počítača. Práve oni sú reálny svet s reálnymi starosťami. Ľudia, ktorí si druhých a ich prácu vážia a poďakujú. Absurdita vo virtuálnom svete.

Takže nie, žiadna pani Soňa ani Jozefovia v teple za počítačom ma nemôžu uraziť, lebo sa poznám a viem, s čím všetkým sa v živote dokážem popasovať. Aj pre Dalito a kolegov. Pre slobodu mysle.

A za ten pocit slobody to stojí. Pretože socializmus, keď sme si všetci museli myslieť jediné, tu už bol a všetci vieme, ako to dopadlo.

Takže, keď pani Soňa a jej podobní budú pracovať za počítačom aj 16 hodín denne, aj nadránom po celodennej brigáde, keď sami dokážu viac, ako len slušne urážať prácu druhých vo virtuálnom svete, potom si s takými môžem sadnúť aj na kávu a vymieňať si s nimi názor, ak to vôbec dokážu.

Ďakujem za všetkých blízkych, známych, kolegov a samozrejme najmä čitateľov, ktorí ešte dokážu o názoroch diskutovať bez urážok napriek tomu, že ich nemusíme mať rovnaké. Som presvedčená, že len slušná i demokratická výmena a kritické myslenie, dokážu našu spoločnosť posúvať vpred. A tá to naozaj potrebuje, všetci to potrebujeme.

P.S. Veľká vďaka patrí aj firme, ktorú moje CV neodradilo a verili mi, že viem pracovať tvrdo aj manuálne. Keď môže vo voľnom čase na električke jazdiť marketingový riaditeľ slávneho bohatého pivovaru, prečo by som ja nemohla vykladať kamióny? O čo som ja horšia? Dalito a kolegovia za to jednoducho stoja! Aj noví kolegovia v záhradníctve.