Všetko pre Slovákov žijúcich a pracujúcich v zahraničí

Žijete a pracujete v zahraničí, bez ohľadu na to, či daná krajina je alebo nie je v Európskej únii? Máme pre vás súhrn hlavných informácií vo vzťahu k slovenskej Sociálnej poisťovni. Na otázky Dalito odpovedal riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.

Ak napríklad občan SR žije a pracuje napríklad v Nórku, teda mimo EÚ, má tu svoje ID, platí dane, zdravotné…  vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva … musí sa nahlásiť aj do slovenskej Sociálnej poisťovne? 

Nie, nemusí. Keď pracuje a žije iba v Nórsku, riadi sa v sociálnom poistení len ich legislatívou. Voči Sociálnej poisťovni nemá žiadne povinnosti. (Nemá ich dokonca ani občan, ktorý žije na Slovensku a nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť – pochopiteľne, potom nemá nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne). Vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa aj na občanov Slovenska začala uplatňovať európska legislatíva. Podľa nej je občan poistený v štáte, v ktorom reálne vykonáva činnosť, čiže tam, kde pracuje, je zamestnaný alebo podniká. Vzťahuje sa na neho legislatíva štátu, v ktorom sa nachádza. Zároveň platí, že poistený na sociálne zabezpečenie môže byť výlučne v jednom členskom štáte EÚ – v danom čase tam, kde pracuje. Ďalšou vecou je, že obdobie sociálneho poistenia v zahraničí sa mu potom môže zohľadniť pri vybavovaní dôchodku, o ktorý nakoniec žiada na Slovensku.

Ak sa mu v tejto krajine narodilo dieťa, občan SR s miestnym rodným listom aj s slovenským, ako občan SR dvoch slovenských rodičov, toto dieťa treba nahlásiť aj do SP?

Nie, netreba. Dieťa sa do Sociálnej poisťovne neprihlasuje ani vtedy, keď sa narodilo na Slovensku. Deti nie sú poistencami na účely sociálneho poistenia, preto sa – na rozdiel od zdravotných poisťovní – do Sociálnej poisťovne neprihlasujú. Poistencami sa môžu stať až vtedy, keď v budúcnosti získajú na Slovensku postavenie zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby alebo dobrovoľne poistenej osoby, pričom dobrovoľne poistiť sa môžu až po dovŕšení 16 rokov. Rodný list dieťaťa zasiela matka Sociálnej poisťovni len vtedy, keď sa dieťa narodilo v zahraničí a matka si uplatnila nárok na rodičovské dávky na Slovensku. Predpokladáme, že nejde o tento prípad, takže rodný list občan nezasiela. (Čo sa týka zdravotného poistenia odporúčame informovať sa v zdravotnej poisťovni).

Peter Višváder pripomíname, že ak niekto dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, všetky otázky sociálneho zabezpečenia si musí riešiť tam, aj keď je slovenský občan. Občianstvo v tomto prípade nie je rozhodujúce. V danom prípade si ich občan musí riešiť napríklad v Nórsku. V tomto vzťahu je Nórsko, keďže patrí do spoločného hospodárskeho priestoru, s ktorým má EÚ dohody, posudzované rovnako, ako ktorákoľvek krajina EÚ. Platí to aj naopak – Nór pracujúci na Slovensku podlieha slovenskému sociálnemu poisteniu.

Pri dávkach zo Sociálnej poisťovne sa štátne občianstvo SR nevyžaduje

Štátne občianstvo Slovenskej republiky nie je podmienkou pre vznik nároku na dávky zo Sociálnej poisťovne. Môže ich dostávať aj cudzí štátny príslušník, ak splní podmienky stanovené pre konkrétnu dávku v zákone o sociálnom poistení. Najdôležitejšou podmienkou je – na základe výkonu práce – existencia sociálneho poistenia, resp. jeho trvanie po určitú dobu. Obdobne to platí o slovenských občanoch pracujúcich v zahraničí. V rámci Európskej únie je táto zásada zakotvená priamo v legislatíve, podľa ktorej sa o. i. dávky získané podľa právnych predpisov niektorého členského štátu vyplácajú príjemcovi aj vtedy, ak má bydlisko v inom členskom štáte.

Pri žiadnej z dávok teda nerozhoduje ani trvalý pobyt žiadateľa, Sociálna poisťovňa túto skutočnosť pri dávkach neskúma. Na miesto pobytu sa pozerá len pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti, ak žiadateľ tesne pred podaním žiadosti o dávku pracoval v inom štáte EÚ. Ani vtedy však nerozhoduje trvalý pobyt, skúma sa tzv. centrum záujmov, ktoré s miestom trvalého pobytu totožné byť nemusí.

Trvalý pobyt Sociálna poisťovňa skúma len pri osobách, za ktoré poistné na dôchodkové poistenie platí štát – pri nich sa vyžaduje výhradne trvalý pobyt osôb na území Slovenskej republiky. Rovnako sa vyžaduje aj pri dobrovoľnom poistení, tu však môže ísť aj o povolenie na trvalý pobyt alebo o povolenie na prechodný pobyt.

Pre splnenie nároku na dôchodok pomôže aj práca v zahraničí

Občanom Slovenskej republiky, ktorí pracovali v krajinách Európskej únie, sa pre posúdenie nároku na dôchodok zohľadnia aj tieto obdobia. To znamená, že napríklad slovenský občan, ktorý by inak nesplnil základnú podmienku nároku na dôchodok, pretože v našej krajine odpracoval (čiže bol dôchodkovo poistený) len 12 rokov, dokladuje ďalšie obdobia dôchodkového poistenia z inej krajiny alebo krajín EÚ v trvaní napr. 10 rokov, splnil tým jednu zo základných podmienok nároku na dôchodok. Pripomíname, že nárok na starobný dôchodok v SR má poistenec, ktorý získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dovŕšil dôchodkový vek.

Čo sa týka období odpracovaných v zahraničí je pre posúdenie nároku na dôchodok dôležité, či bol občan dôchodkovo poistený v členskom štáte Európskej únie, alebo v štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia (v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Švajčiarskej konfederácii). Obdobia pre nárok na dôchodok sa zohľadnia aj v prípade, že občan bol dôchodkovo poistený v krajine, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.

Zvážte si vopred, kde žiadať o dávku v nezamestnanosti

Sociálna poisťovňa pripomína brigádnikom alebo zamestnancom, ktorí si zarábajú v krajinách Európskej únie a uvažujú o návrate na Slovensko, aby si pred odchodom z krajiny EÚ zvážili svoju ďalšiu životnú situáciu, kde požiadajú o dávku v nezamestnanosti.

Ak pracovali v danej krajine dlhšie obdobie a chcú požiadať o dávku v nezamestnanosti, lebo nemajú vo výhľade ďalšie zamestnanie, Sociálna poisťovňa im odporúča dávku žiadať ešte pred návratom na Slovensko v danej krajine podľa jej právnych predpisov. Platí totiž princíp, že dávka sa neuplatňuje automaticky v Sociálnej poisťovni na Slovensku, ale tam, kde naposledy pracovali, resp. kde si platili poistné.

Príslušná inštitúcia danej krajina potom posúdi, či žiadateľ spĺňa podmienky priznanie dávky podľa vlastných právnych predpisov (predovšetkým obdobie poistenia), pričom môže žiadateľovi pri posudzovaní nároku zarátať aj obdobie poistenia na Slovensku.

Občania pracujúci v zahraničí podliehajú v oblasti sociálneho zabezpečenia právnym predpisom tej krajiny, v ktorej pracujú, teda tam, kde sú poistení a platia si poistné na sociálne poistenie (v prípade, že nedochádza napr. k uplatňovaniu tzv. inštitútu vyslania).

V každom prípade by si však poistenci mali pri návrate späť na Slovensko priniesť potvrdenie o období sociálneho poistenia v krajine, v ktorej pracovali, prípadne číslo sociálneho zabezpečenia, pod ktorým tam boli vedení.

Potvrdzujúcim dokladom v takomto prípade môže byť napr. formulár E 104 (potvrdenie doby nemocenského poistenia), príslušný prenosný dokument PD U1 (potvrdenie doby poistenia v nezamestnanosti) alebo aj pracovná zmluva. V budúcnosti im to môže výrazne pomôcť pri uplatňovaní si svojich nárokov na jednotlivé dávky (nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti, dôchodkové dávky) na Slovensku.

Preukázať výkon pracovnej činnosti v zahraničí, najmä sezónnych brigád, môže byť neskôr zložité. Preto je dôležité zaobstarať si jednotlivé potvrdenia o období sociálneho poistenia, ktoré občanom zjednodušia pozíciu nielen vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, ale aj k inej inštitúcii členského štátu EÚ.

Občanom preto odporúčame informovať sa vopred v pobočke Sociálnej poisťovne; v Informačno-poradenskom centre telefonicky na t. č. 0906 171 989 a 02 3247 1989; mailom cez webový Formulár pre otázky alebo si informácie vyhľadať na webovej stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk.