Výrok týždňa: Ako sa Heger a Mikulec dopĺňajú v arogantnosti
Pomyselnú Zlatú malinu za najhlúpejší výrok týždňa by si zaslúžili premiér Heger a minister vnútra Mikulec za reakcie na výhrady vyčerpaných dobrovoľníkov a na vyjadrenia košického primátora Polačeka o kritickej situácii v Košiciach a nečinnosti štátu.
Mesto Košice žiadalo na výpomoc v kritickej situácii aspoň dvadsať vojakov a tiež konkrétnu materiálnu pomoc. Všetko márne.
Nekompetentný minister vnútra
Košický primátor Polaček napokon prehlásil, že všetka ťarcha nemôže byť len na dobrovoľníkoch a samosprávach. A že „Košice sú na prahu humanitárnej katastrofy“. Štát doposiaľ Košiciam „neposkytol žiadne svoje ubytovacie kapacity, hoci tu má napríklad svoje školy a nielen my už naozaj máme veľký problém, kam máme utečencov umiestniť“.
Minister Mikulec to nazval teátrom a neakceptovateľným rozsievaním paniky. „Neviem, či Košice majú nedostatok vody, nedostatok jedla, nedostatok ubytovania. To majú na Ukrajine, nie v Košiciach,“ tvrdí minister. „Najabsurdnejšie na celom tomto teátre“ vraj je, že on i ZMOS sa o „akýchkoľvek problémoch mesta“ prvýkrát dozvedajú až z médií.
No… Inak ako arogantným hlupákom (aby sme použili tie najjemnejšie výrazy) ho nazvať nemožno.
Ten, kto stojí na čele rezortu vnútra sa v priamom prenose priznal, že nepozná dopady prílevu utečencov a nepozná situáciu a problémy. Všade inde mimo Karpatskej kotliny by to bolo na okamžité odvolanie. Popravde, nikde inde by takýto človek ani nemohol byť ministrom a keby nejakým omylom predsa, už dávno by bol odvolaný pre neschopnosť.
Arogantný premiér
Ak si niekto myslí, že tú arogantnosť a tuposť už nemožno prekonať, je na omyle. Premiér Heger to dokázal: „Každý, kto chce pomôcť, nech sa pridá a kto nechce, nech ide bokom. Nepotrebujeme každého.“ Chápete tú Hegerovu bohorovnosť a arogantnosť? Robte a nefrflite. Alebo si choďte kade ľahšie, nepotrebujeme vás. Hanba.
Dobrovoľníci a mimovládky kompenzujú nefunkčnosť štátu. Otázka je, dokedy budú vládať a dokedy budú mať na to zdroje.
Žijeme v nefunkčnom štáte. Neschopnosť štátu, resp. vlády včas a účinne riešiť situáciu s utečencami to opäť dokazuje. Do toho si prídu Heger a Mikulec s takou bohorovnosťou a arogantnosťou, akú by si v civilizovanom svete žiadny príčetný politik v tejto situácii nedovolil. No ale Mikulec i Heger – obaja OĽaNO, tak čo čakať, všakže…
(Ak vás tento recept zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)