Za názor a ponúknuté riešenie prišla o prácu, projekt aj peniaze

Päťnásobná olympionička, bývalá úspešná reprezentačná biatlonistka a v súčasnosti kondičná trénerka VŠC Dukla Banská Bystrica Martina Halinárová Jašicová je známa tým, že si nedáva servítku pred ústa. Nikdy sa nebála prezentovať svoj názor na verejnosti, otvorene kritizuje pomery v biatlone, za čo sa jej mnohí dodnes podľa nej mstia.

Ako ste sa vysporiadali s tým, že po tom, čo ste otvorene hovorila o problémoch v slovenskom biatlonovom hnutí, vám zväz v mládežníckej reprezentácií dal stopku?

Bola som veľmi sklamaná z ľudí, ktorí boli, niektorí ešte aj sú a dlho aj budú, vo vedení zväzu. Toľko útokov na moju trénerskú prácu, dokonca aj na moju osobu, som určite nečakala. Nechápala som, že o mojej práci rozhodujú ľudia, čo okolo biatlonu len chodili a nikdy ho poriadne nerobili. To, že som kritizovala metodiku a systém, si zobrali mnohí osobne. To však môžu urobiť len prízemní ľudia, ktorým o šport nikdy nešlo a nepôjde a ide im len o teplé miestečko. Bohužiaľ, na Slovensku je to tak. Mať názor a dokonca ponúknuť riešenie je neprípustné. To, čo som tvrdila už v roku 2013 ako trénerka (že ak nezačnú robiť, tak o pár rokov nebude mať kto behať) sa naplnilo na 99%. Situácia je skutočne kritická. Prišlo na moje slová. Nikto sa vám však neospravedlní a bohužiaľ nikto ani nebude niesť zodpovednosť za stav, ktorý je. Pýšia sa cudzím perím a to je čistý alibizmus. No pravda každého raz dobehne. Ja som kapitolu  „biatlon na Slovensku“ uzavrela, a s ľuďmi, ktorí riadia zväz nechcem mať nič spoločné!

Odvtedy ste na pozícií kondičnej trénerky. Takmer dva roky ste boli patrónkou projektu s názvom Future Biatlon, no aj s tým ste skončili…

Projekt zrušil ešte bývalý riaditeľ Dukly. Zväz ho žiadal, aby ma odvolal z projektu, ktorý som sama vymyslela, riadila a prevádzkovala. On bol zásadne proti, ale nakoniec uznal, že pomáhať biatlonistom vychovávať mladé talenty je úplne zbytočné, lebo oni sami si nevážili prácu iných, teda moju. Bolo až úbohé z ich strany, čo dokázali urobiť, aby projekt nenapredoval. Uvediem vám malý príklad… Jeden tréner vybranému dievčaťu, ktoré sa napriek zákazu prišlo otestovať, lebo chcelo byť v projekte povedal, že ak bude chodiť na moje kempy, tak ju vyradí z klubu a vezme jej zbraň.  Robila som ešte jeden projekt na zväze s názvom Jednotná biatlonová metodika, ktorý mal veľký úspech u detí, a ktorý financoval International Biathlon Union (IBU). Ale za moju osem mesačnú robotu mi zväz nebol schopný vyplatiť odmenu vo výške 2.000 €, ktorú som mala schválenú aj Výkonným výborom Slovenského zväzu biatlonu. Danú pohľadávku som bola nútená predať, lebo inak by som peniaze za odvedenú robotu nikdy nevidela. Oficiálne som s biatlonovým zväzom skočila v decembri 2014 a od apríla 2017 som oficiálne kondičnou trénerkou vo VŠC Dukla Banská Bystrica. Lebo vždy som tvrdila, že kondičku musí mať strelec, vzpierač aj bežec. Robím to, čo ma napĺňa. Stretávam mladých športovcov, ktorí pracujú na sebe a chcú napredovať.

O pár rokov to celé vidíte kde?

Tiež sa pýtam kam smeruje, a hlavne tu na Slovensku. Bohužiaľ nie je to tým správnym smerom. Verila som športovému zákonu, ale bohužiaľ ničomu nepomohol. Dokonca zväzom, ktoré sú občianskymi združeniami, dal veľké právomoci a pritom tam nemusí byt nik od fachu. Stačí, keď sa zvolia a sú kamaráti. Máme síce kontrolórov na zväzoch, ale tí kontrolujú financie, nie metodiku a ani systém práce s mládežou. A práve toto je dôležité! V roku 2013 aj 2017 som mala tú česť byť na zimnom Európskom olympijskom festivale mládeže (European Youth Olympic Festival), neoficiálne nazývanom aj Európske olympijské hry mládeže. Zväzy tam vyslali tých najlepších 16 – 17 ročných športovcov. Viete ako sme dopadli? Pekne povedané, nie dobre. Tak sa pýtam aj ja. Čo bude s našim športom o 5-6 rokov?