Za viac peňazí viac muziky už asi nikto nečaká, ale sme s tým ok?

Už som si zvykla, že doporučený list neveští nič dobré. Väčšinou oznamuje nedoplatky. A inak tomu nebolo ani teraz. Moja zdravotná poisťovňa mi napísala, že jej dlžím 26 eur.

Z môjho daňového priznania vyčítali, že okrem zamestnaneckého pomeru si sem-tam zarobím aj nejaký ten honorár na článkoch a aj z toho treba pekne odviesť „zdravotné“. Nuž čo, poslala som im svoj dlh obratom, pretože som „slušáčka“ a tak trochu aj preto, že si myslím, že keď viac zaplatím, aj zdravotná starostlivosť bude lepšia. Bože, aká som naivná!

Seď doma a nikam nelez

Nedávno ma v záhrade bolestivo uštipla alebo skôr pohrýzla nejaká miniatúrna zelená príšera. Podľa mňa pavúk. Aspoň to čo z neho zostalo, keď som ho pricapila dlaňou o svoje brucho, sa najviac podobalo na pavúka. Ibaže podľa milovníkov hmyzu na Slovensku nemáme krvilačné zelené pavúky, tak to asi bolo niečo iné. To je však jedno… Okamžite som si ranku vydezinfikovala, natrela gélom s protialergickým a protisvrbivým účinkom a keďže mám problém s histamínom, užila som aj tabletu antihistaminík. Napriek tomu sa mi na koži do večera vytvoril bordový fľak vo veľkosti dlane.

Na druhý deň bola sobota. Fľak pálil, bolel, aj napriek zvýšenej dávke antihistaminík  neskutočne svrbel, na dotyk bol teplý. Keď sa mi už zdalo, že nielen fľak je teplý, ale aj moje čelo, teplomer ukázal 37,6 °C. K antihistaminikám som preto pridala aj protizápalový liek. Nepobežím predsa hneď k lekárovi.

Ibaže v nedeľu sa fľak zväčšil o ďalší centimeter a teplota už bola nad 38 °C. Dve kamarátky, vysokoškolsky vzdelané zdravotné sestry pracujúce v nemocnici, mi poradili pohotovosť, vraj by bolo dobré čo najskôr nasadiť antibiotiká. O to viac, že ma čakala cesta do zahraničia. A tak som šla. Dostala som injekciu, masť proti zápalu, päťdňové antibiotiká. A k tomu faktúrku na 10 eur. Ako všetci, ktorí pohotovosť navštívia zbytočne.

No dobre, uznávam, že som nezomierala, ani som sa nezvíjala od bolesti. Skrátka, nemusela som otravovať v nedeľu. Mohla som v pohode počkať do pondelka, dva dni vyvolávať svojej praktickej lekárke, aby som sa objednala na vyšetrenie (alebo tam ísť a vypočuť si, že vyšetrujú len vopred objednaných pacientov a čo sa čudujem, veď to tak je už od covidu…). A potom som mohla dúfať, že ma moja lekárka s tým fľakom ešte nepošle na kožné alebo k imunológovi a nebudem čakať zase tam.

Podľa predchádzajúcich skúseností „čakačka“ u oboch je minimálne mesiac a k tomu 20-30 eur za objednanie. Alebo som možno nemusela ísť nikam. Pekne som sa mohla sama ďalej pchať liekmi proti alergii, zápalu a teplote a dúfať, že zaberú a všetko bude v pohode. Tá šanca tu predsa len bola. A keby nie? Tak som mohla po lekároch lietať už s vážnejšími príznakmi, prípadne s rozvinutou boreliózou či čímsi podobným. To by asi bolo efektívnejšie a pre slovenské zdravotníctvo možno lacnejšie, alebo žeby nie?

Zostáva sa už len modliť…

Nie, naozaj sa nehádam, že som tých 10 eur platiť nemala. A už vôbec nenadávam. Len konštatujem. Pravdu povediac, bola som rada, že ma vybavili rýchlo. Ak by som vedela, že ma rovnako rýchlo a kvalitne vybaví aj praktický lekár, tak to svrbenie, pálenie a teploty ešte jeden deň asi vydržím. Realita je ale taká, že pacient – hoci platí na zdravotnom poistení poctivo a nie málo – inú efektívnu možnosť ako zvoliť pohotovosť niekedy naozaj nevidí. Napokon, sama som bola svedkom ako tam prišla pani s úpornou bolesťou krížov a so slzami v očiach, ktorá bola „na čakačke“ k spádovému ortopédovi, ale bežné lieky od bolesti jej už nestačili a do októbra to vraj nevydrží. A sami špecialisti pacientovi povedia, že v takom prípade treba ísť na pohotovosť… (Mimochodom, ten október je u ortopéda ešte celkom fajn termín.)

Takže ako vravím, v pohode a bez reptania som doplatila zdravotnej poisťovni 26 eur a rovnako aj tých 10 eur nemocnici za návštevu pohotovosti. A snáď už definitívne som pochopila, že za viac peňazí viac muziky čakať nemôžem. V slovenskom zdravotníctve určite nie. V podstate zostáva začať sa modliť, aby ma nabudúce vôbec ešte mal kto ošetriť a mohla si povedať, že som to v tom našom zdravotníctve opäť „dala“.

(Ak vás tento článok zaujal, redakcii Dalito.sk môžete darovať kávu)